Dotyk smrti

Kapitola 30

Mellisa

Pomaly sa mi otvorili oči. Viečka pár krát zamrkali, kým sa prispôsobili svetlu v izbe. Posadila som sa, ruky nad hlavou spojila a ponaťahovala unavené svalstvo. Rezignovane som spustila nohy z postele a presunula sa k oknu, odkiaľ ku mne doliehala hlasná vrava. Oči sa mi od údivu rozšírili, keď môj pohľad zastal na dvojici, ktorá spôsobovala hluk. Rozhodne šlo o výmenu názorov, čo som musela okamžite zatrhnúť. Odhodlane som sa rozbehla schodmi a vybehla z priestorov domu skôr, než som sa nazdala. Mierne zadýchaná som zastala v ich zornom uhle a keď ku mne presunuli pozornosť, vo výrazoch sa im zračilo napätie.

„Čo tu robíte?" jediná otázka, ktorá sa mi vkradla do mysle, mi s ľahkosťou vyšla z úst.

„Mel, si v pohode?" spýtal sa Johny.

„Bola by som, keby ste ma nezobudili. Prečo si tu?" zrak mi zablúdil k Rayovmu prekvapenému pohľadu. Prižmúrila som oči, tušiac, čo je predmetom diskusie.

„Mal som o teba strach," pokračoval brat, ignorujúc otázky, ktoré boli položené.

„Necítila som sa dobre. Asi som niečo zjedla," moja snaha ospravedlniť stav, v akom som bola, vyšla nazmar.

„Už o tom vie," priznal Ray a smutne sklopil zrak, vyhýbajúc sa môjmu pohľadu, v ktorom sa razom zrkadlil hnev. Uprene som ho pozorovala, odolávajúc chuti zvriesknuť. Zrada, ktorú som pocítila až v kostiach, ma rezala zvnútra ako ostré žiletky.

„Prečo si to urobil?" hlas mi poskočil a tvár sa mi zdeformovala bolesťou.

„Mel, zaslúži si vedieť pravdu," chabo sa hájil. Johny mlčky preskakoval pohľadom zo mňa na neho, chvíľami akoby chcel niečo povedať, napokon si to rozmyslel a zaklapol ústa.

„Nemal si nijaké právo!" zvyšujúc tón som zatínala päste, „prosila som ťa!"

„Mel, ..."

„Vypadni!" zavrčala som a z očí sa mi vykotúľali slzy.

„Čože?" neveriacky ma prešiel pohľadom. Pozrel na Johnyho, hľadajúc u neho podporu, ktorej sa nedočkal.

„Vypadni, Ray! Nechcem ťa tu," slzy sa mi začali valiť z očí bez možnosti zastaviť ich a hlas mi striedavo kolísal ovplyvnený hnevom a smútkom zároveň. Srdce sa mi bolestne rozbúchalo a nedokázala som sa na neho ani pozrieť.

„Ale Mel,"

„Prosím ťa, nebudem to opakovať. Chcem sa porozprávať s bratom," na zlomok sekundy moje oči vyhľadali tie jeho. Pohľad na neho ma pichol do srdca. So zvesenými ramenami a porazeneckým výrazom sa na mňa díval, dúfajúc, že si rozmyslím svoje slová. Stisla som pery a privrela oči, odvracajúc sa od neho.

„Ray, mal by si ísť," nabádal ho Johny tichým hlasom. Moje telo akoby zamrzlo, dych sa spomalil a stále hľadiac kamsi za seba som čakala na jeho odchod. Napokon sa s nesúhlasným povzdychom rázne vybral preč. Hlava sa mi inštinktívne otočila a oči sa upreli na jeho chrbát. Po chvíli zmizol za rohom, ostala po ňom len rezonujúca ozvena jeho podrážok,  pripomínajúca mi jeho hnev. Stisla som viečka a sťažka prehltla, otáčajúc sa k bratovi.

„Prečo si mi to nepovedala?" vybehol na mňa, ustaraný tón však nedokázal maskovať.

„Mrzí ma to. Chcela som ťa chrániť. Ani Ray by to nevedel, keby toho nebol svedkom."

„Mala si mi to povedať! Do pekla, Mel, som tvoj brat," vyčítavo si ma premeral.

„Práve preto som ti to nepovedala. Bála som sa o teba. Nechcem, aby ti ublížil."

„Ty vieš, kto to je?"

Zmeravela som.

Oblial ma studený pot a v hlave mi zahorelo. Zrak som zabodla do zeme, ukrývajúc sa pred jeho skúmavým pohľadom. Pokrútila som nesúhlasne hlavou, prosiac, aby mu to ako odpoveď stačilo a ďalej sa v tom nevŕtal.

„Sadni si," mávol k altánku. Nabrala som do pľúc vzduch, stále sa dívajúc do zeme a vykročila k záhradnej stoličke. Johny si sadol oproti mne, dívajúc sa na mňa tak prenikavo, až som jeho pohľad pocítila ako zimomriavky na celon tele. Viečka sa mi pomaly dvihli a oči nenápadne sledovali jeho náladu. Zamyslene sa pohrával so zapaľovačom, sánka sa mu napínala a nepravidelné žmurkanie mi naznačilo, že je mysľou inde. Ubehla hodná chvíľa, kým sa konečne napriamil a pozrel na mňa, chystajúc sa prehovoriť.

„Teraz mi povieš, čo sa dnes stalo."

Nemalo zmysel sa snažiť vykrútiť z debaty, ktorá mi nebola ničím prospešná. Moja myseľ bojovala, nechcela sa vŕtať v trýznivých spomienkach. Nakoniec som ju premohla a s tlakom v hlave bratovi rozpovedala do detailu nepríjemný zážitok z predpoludnia. Johnymu padla sánka, doširoka otvoril oči a výraz mu stvrdol, až ma desil. Po chvíli premáhania sa napätie okolo nás uvoľnilo, Johny vydýchol a ďalej sa už zaryto kontroloval.

Ubehli dve hodiny a Johny bol oboznámený s takmer všetkým, čo sa udialo. Keď som prišla nato, že vyrozprávať sa bratovi ma istým spôsobom oslobodzuje, neváhala som sa mu zdôveriť s každou drobnosťou. Mal problémy s držaním sa na uzde, chvíľami vyskakoval zo stoličky s nadávkami, nakoniec sa však vždy schladil, dávajúc mi ďalší priestor.

Chucka som nespomenula, pretože ma ovládal strach o mamu.

„Mel, nechápem, prečo si za mnou neprišla," krútil rozhorčene hlavou, keď som usúdila, že už viac nemám čo povedať.

„Už som ti to vysvetlila."

„Nabudúce sa rozhodni inak. Som tvoj brat, rád by som ti pomohol, ak dovolíš."

„Ako mi môžeš v tejto situácii pomôcť?" rozhodila som rukami, „nerada by som ťa ohrozila. Nepáči sa mi, že by si sa mal do toho zapojiť."

„Bola by si prekvapená, aké má tvoj brat kontakty," uškrnul sa a vytiahol z vačku mobil.

„Čo chceš urobiť, Johny?" vytreštila som oči, predstavujúc si veľmi nepekný scenár, v ktorom figurujú sekery a motorové píli. Až po tom som si uvedomila, že Johny nepozná totožnosť môjho prenasledovateľa.

„Pokoj, poznám niekoho, pre koho sú takéto prípady ako šité na mieru," dvihol kútik a začal behať palcom po displeji. Po chvíli si priložil mobil k uchu a vyčkával.

„Komu voláš?" spýtala som sa potichu nakláňajúc sa bližšie. Prstom mi naznačil, aby som bola ticho a pozornosť presunul na krabičku, odkiaľ vytiahol cigaretu. Nepokojne som si hrýzla peru a nedočkavo triasla nohou.

„Hal? Ahoj, to som ja, Johny," prehovoril veselo.

Ahojte, pre tých, čo nečítajú môj druhý príbeh "K odvahe ma nútil strach". Hal je jednou z hlavných postáv v spomínanom príbehu. Rozhodla som sa ich prepojiť, tak uvidíme, čo z toho vznikne :) ďakujem za hlasy a ďakujem za váš čas, ktorí venujete mojim príbehom..