¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Mellisa
Pokúšala som sa do pľúc dostať vzduch. Rukávmi som si zotrela mokré líca a smrkla. Ray stál predo mnou, s rukami na mojich pleciach a hlavou otočenou dozadu, hľadiac smerom k budove. Pozrela som sa znovu a hoci tam už nestál, moja myseľ mi predostrela obrázky toho, ako sa pred chvíľou opieral o roh, jednu nohu mal prekríženú cez druhú a keď sa naše pohľady stretli, zamával mi. Sťažka som prehltla a telom mi prebehli zimomriavky. Ray sa vrátil zrakom ku mne, tváriac sa ustarane. Na čele sa mu objavila drobná vrásk a pery mal pevne zovreté. Pritiahol si ma do náručia.
„Kto on?" začula som Johnyho tesne pri uchu a pocítila jeho dlaň na ramene. Potiahol ma, aby ma dostal z Rayovho objatia. Trochu som odstúpila a zadívala sa do jeho nahnevanej tváre.
„Mellisa? Kto tam bol?" automaticky sa otočil a znovu preskúmal okolie.
„Hneď som späť," oznámil Ray a rezko vykročil po chodníku. Nadýchla som sa a premýšľala, čo povedať Johnymu, pretože na mňa stále spýtavo hľadel a mne bolo jasné, že sa vysvetleniu nevyhnem. Ak by som mu však povedala pravdu, zachoval by sa presne tak, ako sa od staršieho brata očakáva. Pravdepodobne by ma zavrel do izby a nikoh ku mne nepustil. Naháňal by každého podozrivého chlapa po ulici a nosil by mi ich na obhliadku, až kým by sme nenašli toho pravého. Potom by do tej izby zavrel jeho a mučil ho, až kým by sa nešiel sám priznať alebo by neskolaboval. Neprichádzalo teda do úvahy, aby som to na brata vybalila. Stačí, že nedokážem normálne spávať ja, nebudem takému stresu vystavovať ešte aj jeho.
„Mel!" potriasol ma a tvár priblížil, čím ma vrátil do reality „pýtam sa ťa, kto to bol!" s kamenným výrazom čakal na odpoveď. Nakukla som mu spoza pleca, dúfajúc, že Ray sa už vracia k nám a aspoň svojou prítomnosťou mi dodá odvahu. Nikde som ho však nevidela a tak mi neostávalo iné, iba čeliť bratovi sama. Nadýchla som sa a rozhodla sa pre spontánnu odpoveď.
„Jeden podivín, ktorý k nám chodí na pivo a nechutne si ma obzerá. Nemám z neho dobrý pocit," zahryzla som si do pery a v duchu sa sfackala za to, že to na neho nevybalím celé. Ale aspoň som mu neklamala, iba som sformulovala odpoveď do najmenšieho zla.
„Povedala si to Hudsonovi?"
„Nie. Čo by som mu asi povedala?" posledné, čo potrebujem, je zamotať sa do toho ešte viac. Bola by som rada, keby sa v tom nevŕtal a nechal to tak. Ibaže predo mnou stál Johny, ktorý bol nevyspytateľný.
„Ak sa tam ešte raz objaví, okamžite mi zavoláš. Rád s ním hodím reč," prísne si ma premeral. Stisla som pery a odvrátila zrak. V hlave sa mi neustále točila jedna myšlienka. On ma musel sledovať. Jediné vysvetlenie. Náhoda to určite nebola. Predstava, že som ako lovená zver, mi hnala slzy do očí. Naprázdno som prehltla a potlačila nutkanie vypustiť zo seba všetko to napätie. Dusila som v sebe strach z neznámeho. Netušila som, aký má plán, koľko toho o mne vie, ani či na mňa, ako jediného svedka svojho činu, proste zabudne. V duchu som v to dúfala, mozog mi však dával jasné signáli, že nič také sa nestane. A ako mi sám povedal, ešte sa stretneme.
Pozrela som na Johnyho, ktorý stále čakal na odpoveď, i keď nepoložil otázku.
„Zavolám," prisľúbila som, hoci som dopredu vedela, že nič také sa nestane.
Ray sa vynoril spoza rohu a dobehol k nám. Dýchal zrýchlene, očami prebehol okolie a potom brata. Zastal až na mojej tvári a s ľútostivým výrazom pokrútil hlavou.
„Nikde ani živej duše, obehol som celý blok," oznámil nám a prudko sa nadýchol. Preľakla som sa, aby náhodou niečo neprezradil pred bratom.
„Mohli by sme už ísť?" zaprosila som očami Raya a rukami si pošúchala ramená. Prikývol a vybral sa k autu, Johnyho hlas ho však zastavil.
„Ty o ňom vieš?" adresoval k Rayovi nahnevaným tónom. Mlčky sme sa na seba pozreli a ja som nepatrne pokrútila hlavou, dúfajúc, že to pochopí.
„Mellisa mi niečo spomínala," odvrkol a vykročil k autu, aby sa vyhol ďalšej spovedi.
„Ray?" stopol ho znovu.
„Áno?"
„Ak chceš, príď zajtra s Mel na preteky. Myslím, že by sme sa mali trochu spoznať." Ray si ho premeral od hlavy po päty, prižmúril oči a doprial si chvíľku, než zareagoval.
„Prídem. Maj sa, Jimmy." Prevrátila som očami a rýchlo pristúpila k bratovi. Prepaľoval Rayov chrbát a do tváre mu stúpla červeň.
„Pokojne, tak si pomýlil meno, o nič predsa nejde. Dobrú noc," vtisla som mu pusu na líce a pobrala sa k tanku. Vyliezla som na sedadlo spolujazdca a prebodla Raya pohľadom. Prekvapene na mňa pozrel.
„Čo?"
„Volá sa Johny! To si urobil naschvál?" pohoršila som sa.
„Aha. Ospravedlňujem sa. Nie som veľmi na mená. Ale tvoje si pamätám," zazubil sa a naštartoval. Pokrútila som hlavou a radšej sa natiahla k rádiu. Pustila som hudbu, hlavu si oprela dozadu a zavrela oči. Chcela som len chvíľu relaxovať.
Ahojte :) prosím, zanechajte koment, či sa vám príbeh páči.
