Dotyk smrti

Kapitola 33

Pár minút po tom, čo sa mi podarilo make-upom zamaskovať dôsledky príchodu Chucka do môjho života sa rozozvučal zvonček. Neistá tým, kto je za dverami, som sa iba vyklonila cez zábradlie.

„Ak je to Ray, pošli ho hore," zašušlala som pokúšajúc sa neškúliť. Fľaša vína spôsobila, že moja hlava bola v jednom kolotoči, ale otupenosť, ktorá ma ovládla, mi prinášala uspokojenie. Chuck sa mi už nezdal taký hrozivý.

„Volala si mu?" Johny zastal a zaklonil hlavu, aby na mňa videl.

„Áno. Držala som sa tvojej rady," pokúsila som sa o úsmev, čo ma stálo značnú námahu, keďže kútiky urputne bojovali s prejavením pozitívnych emócií.

„To som rád." Stratil sa mi z dohľadu a po chvíli ku mne doľahol zvuk otváranie dverí.

„Ahoj, je hore."

„Ahoj Johny, dúfam, že neruším."

„Nie, v poho. O chvíľu príde mama s priateľom na obed, ak chceš, pridaj sa."

„Rád, vďaka."

Moje uši zaregistrovali približujúce sa kroky a na schodoch sa zjavil Ray. Neuvedomujúc si, že sa usmievam, som si ho premerala. Pôsobil vyrovnane a keď vyhľadal môj pohľad a opätoval mi úsmev, opadli zo mňa aj posledné zvyšky napätia, na ktoré už víno nemalo dosah. Natiahla som k nemu ruku a rozbehla sa do izby. Vtiahla som ho dnu, zavrela za nami a bez váhania sa mu hodila do náručia. Privinul si ma a rukou mi prechádzal po chrbte.

„Zvládneme to," uisťoval ma.

„Nemáme na výber. Neviem si predstaviť, ako to dopadne," zamrmlala som.

„Určite sa nepokúsi o nič. Bude okolo vás priveľa ľudí."

„Kašlem na to, bude, čo bude," mykla som plecami. Ray ma odsunul a pozrel mi do tváre.

„Ty si pila?" zatváril sa neveriacky.

„Iba jednu fľašu vína," privrela som jedno oko a uchechtala sa.

„Zbláznila si sa?" oči sa mu rozšírili a v tichosti si ma premeriaval. Výraz mu stvrdol a na moment sa zamračil. Jeho pohoršenie mi nedávalo zmysel, napokon, som už veľká a môže mu byť ukradnuté, koľko toho vypijem.

„Nezbláznila. Len som sa trochu opila. Ale nezbláznila."

„Vieš, ako to myslím. Ako mu chceš čeliť v tomto stave? Nebudeš mať triezvu hlavu, čo ak povieš niečo nevhodné? Alebo sa preriekneš?" v hlase mu bolo počuť obavy.

„Nuž, tak poviem. V najhoršom ho Johny zabije a mama si nájde nového menej psychopatického frajera..." zasmiala som sa stískajúc pery, „najhorší scenár," dodala som a sledovala, ako sa Rayovi vytvára vráska medzi očami.

„Máš tu čiarku," štuchla som do nej prstom. Prižmúrila som oči a naklonila hlavu.

„Nechce zmiznúť," natiahla som obe ruky a palcami mu dvihla obočie dohora, čím som zlikvidovala vrásku. Vzápätí som sa však rozosmiala, keď som uvidela Rayove vypúlené oči.

„Vyzeráš ako čivava," vyprskla som od smiechu. Ray mi pomaly vzal obe ruky a pritiahol si ich k hrudi, naoko nahnevaný.

„A ty si ožratá ako doga, toto bude veľmi zaujímavé." Opäť som sa rozosmiala, netušiac, prečo.

„Sám si povedal, že to zvládnem."

„Áno, triezva... za týchto okolností," pokrútil hlavou, „no nič. Poďme na to," zaťahal ma za ruku.

„Ray?"

„Hm?"

"Dokážeme to?"

„Určite," uškrnul sa. Prikývla som a nasledovala ho. Pripadalo mi, že ma ťahá na popravu. Kým sme prišli na schodisko, hlava sa mi roztočila ešte viac, ale bolo mi jasné, že s vínom to nesúvisí. Žalúdok sa mi nebezpečne prevracal, avšak nesmerovalo to k zvracaniu. Nervy začali pracovať na plné obrátky, a hoci som si nahovorila, že to zvládnem, opak sa stával pravdou. Prestala som sa kontrolovať. V polovici schodiska som sa prudko otočila a zbabelo ušla do izby, než Ray stihol zareagovať. Sadla som si na posteľ, nohy zložila pod seba a ruky vsunula do vačkov na mikine.

Po chvíli sa otvorili dvere a Rayov prekvapený výraz sa nedal prehliadnuť.

„Čo robíš?"

„Ja tam nejdem," prehodila som nenútene.

„Fajn. A čo im mám povedať?"

„Že Chuck je vrah nevinných žien a keďže spadám do tej kategórie, vynechám spoločný obed. A že im prajem dobrú chuť," vypustila som na jeden dych s vážnym výrazom. Ray sa pokúsil reagovať, otvoril ústa, ale nakoniec sa rozosmial.

„Prepáč, ja..." smiech sa stupňoval a on sa ho snažil maskovať držiac si ústa, „Mel, určite to zvládneš. Ak neprídeš dole, príde sem mama a určite aj Johny. Ako im to vysvetlíš?"

„Však budú vidieť, že som opitá, čo mám ešte vysvetľovať? Je mi zle a hotovo," prikývla som na dôraz svojich slov.

„Nebuď zbabelec," vyletelo z neho odrazu, avšak rýchlo sa zarazil, hoci už bolo neskoro vziať tie slová späť, „toto vyznelo príšerne, prepáč. Máš plné právo sa ho báť, to je jasné. Ale toto je ideálna príležitosť sa mu postaviť, i keď nepriamo. Máš tu mňa aj brata a v obývačke sedeli Sam a ten druhý, takže ak by sa niečo zomlelo, Chuck bude jediný, kto bude mať problém. Chápeš?"

„Thomas."

„Hm?"

„Ten druhý.. volá sa Thomas. A chápem, čo myslíš."

„Takže pôjdeme?"

„Nie. Pozdravuj ich odo mňa, idem si ľahnúť," zvalila som sa a pritiahla nohy k hrudi, zmotávajúc sa do klbka.

Zvuk zvončeka ma však vytrhol z ležania a na nohách som stála skôr, akoby som si svoj prudký pohyb uvedomila.

„Do šľaka, Ray!" zvolala som v panike, „sú tu!" urobila som tri okruhy po izbe a chytila sa za hlavu, „som v prdeli!"

„Dobre, to by stačilo," pristúpil ku mne a chytil ma za ruky, „teraz ma dobre počúvaj," zadíval sa mi do očí. Pokrútila som hlavou a pokúsila sa mu vytrhnúť, ale nepustil ma.

„Mel! Počúvaj ma," zvýšil tón a získal si moje plnú pozornosť, „poviem ti, čo urobíš. Pôjdeš tam dolu a ukážeš tomu idiotovi, že sa nenecháš zastrašiť. Musíš ho presvedčiť, že ty máš v hrsti jeho, nie on teba. Chápeš?"

Prikývla som.

„Takže ideme?"

„Nie."

„Nechceš to povedať Johnymu, nechceš ísť na políciu, tajíš to aj pred matkou. Čo máš v pláne? Schovávať sa pred ním dokonca života?"

„Tak to zas nie."

„No tak potom? Čo myslíš, koľkokrát sa mu vyhneš? Chodí s tvojou mamou. Keď iné nie, aspoň poď zistiť, čo na ňom vidí. Potom ju od neho ľahšie dostaneme."

„Fajn, idem čeliť Chuckovi. Lenže ako?"

„Budeme improvizovať."

Úprimne, s touto časťou nie som veľmi spokojná, tak snáď vás poteší viac ako mňa... :) niekedy je to písanie naozaj náročné, hlavne po celom dni, keď neviete, kde vám hlava stojí. Ďakujem každému, kto číta, aj za vaše hlasy. Sú pre mňa motiváciou a teší ma predstava, že nepíšem len pre seba, ale aj pre niekoho iného..