Dance for us [M&M]

#1

Prebudila som sa do prekrásneho rána s tým že dnes o 08:00 máme tú otvorenú hodinu v divadle. Keď sa mi rozlepili oči pozrela som sa na hodiny,
bolo 07:42. Zaspala som. Nikdy, opakujem NIKDY som ešte nezaspala tak prečo dnes hej. Čo najrýchlejšie som si pobrala veci a letela rovno do divadla.

Prišla som o 07:57, prezliekla som sa a vystrelila na pódium. Dorazila som len tak tak keď učiteľka čítala moje číslo. Keď som sa pozrela do javiska nebolo tam až tak veľa ľudí a ešte aj sedeli po skupinkách. Čiže v pohode. Celá tá hodina prebiehala v pohode.
A na tréningoch teraz cvičíme jednu skupinovú prácu čiže sme ju na konci tancovali. .... To už nebolo až tak v pohode.

Ako som tancovala, všetko bolo výborné, keby že práve v tú chvíľu neopravujú svetlá všetko by aj v pohode zostalo. Áno preto bola včera učiteľka tu v divadle. Pýtala sa či sa to nedá prehodiť, tá kontrola svetiel.. nedala. Keď technici opravovali nad nami svetlá, jedno sa uvoľnilo
a začalo padať dole rovno mojím smerom.

Neublížila som si no keď že to spadlo rovno predo mňa trošku som dostala šok a v tom som trochu zmenila choreografiu aby som sa tej padajúcej lampe vyhla.

.... Bolo mi to ľúto, lebo keby niet tej lampy nemusela by som zmeniť choreografiu.. a to sa nesmie. Jednoducho to je zakázané. Ako by to potom vyzeralo keby že zmením choreografiu uprostred videoklipu.. nikto by nechcel niekoho takého do videoklipu. Do konca to je prvé pravidlo každého tanca. Nezmeniť choreografiu kým sa na pódiu niekto nezraní. .... Keď sa hodina skončila, zišla som do šatne, zobrala si tašku
a išla do mesta. Na celý deň sme dostali voľno s tým že môžme ísť do mesta.. to sa nestáva často.

Sadla som si na obrubník pred divadlom a z očiek mi vypadli slzy.. blbé svetlo.. mohla som mať super kariéru a kvôli nemu nič.

Ani som si nevšimla že za tým obrubníkom stál nejaký blonďák ktorý sa mi prihovoril....: ,,Ahoj, čo je mala si zlý deň?" .. Jedným okom som sa pozrela naňho a potom som vrátila svoj zrak naspäť do kolien: ,,Nie,.. len mala som jedno kvázi vystúpenie kde som mohla niečo dokázať a pokazila mi ho lampa." Povedala som mu.
,,Počkaj, myslíš toto čo bolo v tom divadle ja som tam bol!" ,,Tak to si ma musel vidieť.. bola to pohroma však.." Plakala som si do ruky. ,,Ty si číslo štyri?" Opýtal sa ma. ,,Hej.." Odvrkla som.

Blonďák mi podal ruku. ,,Marcus, teší ma!" Potiahla som slzy a vystrela tú mojú ruku ,,Jessica." ,,Ja hlupák asi som ti mal povedať to podstatné, moje meno je Marcus Gunnarsen a som spevák, preto som bol na tom vystúpení.... a ja s mojím bratom sme si ťa vybrali ako našu tanečníčku, mali sme dve ale jedna už nemohla chodiť tak sme si ťa vybrali ako trvalú náhradu, ak teda chceš!"

Ja som neverila tomu čo som počula. Vyvalila som svoje farebné oči na blonďáka a skočila mu do objatia. ,,Jasné že chcem, ďakujem, strašne moc ďakujem." Začal sa smiať. ,,Neďakuj mne, ale tej blbej lampe ktorá nás utvrdila v tom že vieš improvizovať čo nám je potrebné dosť často." ,,Aha, tak jej pôjdem poďakovať.... a kedy nastupujem?" ,,É.. dnes večer letíme do nášho domu v Troforse v Nórsku, prídeme po teba na internát." Žmurkol na mňa
a rozbehol sa asi za bratom.

Stála som tam jak päť peňazí. No potom som si uvedomila že je čas sa ísť baliť.

Bola som nadšená.