Dance for us [M&M]

#43

Vypla som mobil a zišla po schodoch dole. Nenápadne som si zobrala bundu vyšla hlavnými dverami z domu Gunnarsenovcov a zamierila som si to rovno k môjmu a Graceinmu domčeku.

Kráčala som po kamennom chodníku
a vychutnávala si čerstvý vzduch v Trofors. V tom mi opätovne prišla správa od Grace.

DanceTwin💙😂: No poď, prekvapenie čaká!

Pridala som do kroku a ponáhľala sa do domčeka. Snažila som sa ísť čo najviac nenápadne aby si ma nikto nevšimol. Keď som bola pár metrov od domčeka, ešte som sa obzrela okolo seba či ma naozaj nemal nikto ako vidieť. Potom som vybrala kľúče
a strčila ich do zámku.

Pomaly som otvorila dvere a snažila som sa zapnúť svetlo. Žiarovka sa jemnučko rozsvietila a zase zhasla.. asi už bude treba novú. Závesy boli zatiahnuté ešte z toho rána čo bol u mňa Marcus a išli sme spolu na ten osudný výlet. ....

Prievan za mnou zabuchol dvere a mne prebehol mráz po chrbte.

Vybrala som z vrecka mobil a zapla obrazovku aby som aspoň niečo videla. Obrazovku som natočila smerom kde som pozerala a uvidela som obrys stoličky uprostred izby.

Zdalo sa mi že na stoličke vidím ďalší obrys, ale došlo mi že to môže byť len medveď ktorého som dostala od Marcusa. Pomaly som sa začala približovať k obrysu.

Započula som vŕzganie podlahy za mnou. Chcela som sa otočiť no potom som zacítila chladný dych pri mojom uchu a vtedy som už mala naozaj strach. ,,Grace?" Povedala som neisto,
no v tom mi niekto priložil handru cez nos a ústa. Chcela som dannú osobu zastaviť a niečo jej povedať, avšak vdýchla som látku ktorá bola na handre a to spôsobilo že som upadla do ríše snov.

                              ****

Zobudila som sa sediaca na stoličke. Pozrela som sa dole a na mojich nohách som uvidela hrubé lano. Potiahla som ruky no ucítila som na nich kovové putá. Svoj pohľad som zdvihla.... vedľa mňa sedela na stoličke ďalšia osoba, ktorá momentálne spala. Keď som lepšie zaostrila zrak došlo mi kto to je.

Chcela som na tú osobu zakričať avšak cez ústa som mala previazanú šatku. Svoj zrak som venovala neznámej miestnosti. Všade naokolo viseli plagáty Marcusa a Tinusa. Po chrbte mi behal mráz ako nikdy pred tým.

V tmavej miestnosti som si všimla menší zdroj svetla na stene. Bol to pásik svetla tesne nad zemou a bol príšerne tenký. Došlo mi že to musia byť dvere ktoré by mohli viesť z tejto miestnosti.

Môj sluch zbystrel, keď som započula kroky, ktoré bolo počuť čím ďalej tým viac. Pomaly sa otvorili dvere a mňa oslepil rýchly nával svetla smerujúci od nich.

Hello❣❣ Je to neuveriteľné ale dostala som nápad na túto časť tak som ju rýchlo napísala aby som na ňu nezabudla.😂😂

Páči sa vám?😅😁 Verím že hej.

Nechápem však jednej veci. AKO TO ŽE JE TÁTO KNIHA 13. VO FANFICTION?? 💙💙😭😭 Strašne moc vám ďakujem, je to pre mňa neuveriteľné a strašne moc, moc, moc, moc ĎAKUJEM.

A so spolužiačkou máme novú fanpage o M&M na insta (@marcusandmartinuspp) určite bežte dať follow.💙💙

No a nezabúdajte na votes🌟⭐
a komenty.💬💬 A ak by ste chceli aby som vám niekomu venovala časť napíšte do komentu.🍌🍍

                 🍍Jeg elsker deg🍍
                            💙36💙