Dance for us [M&M]

#35

Ráno. Prekrásne, tiché, svetelné ráno.

Otvorila som oči a začala sa obzerať okolo seba. Pomaly som cítila ako si moje oči začali zvykať na svetlo dňa.

Išla som sa postaviť aby som sa prezliekla, no ako som sa išla zdvihnúť, silná ruka obmotaná okolo môjho pasu si ma pritiahla späť. ,,Marcus?" Opýtala som sa či to je naozaj on. ,,Ešte 5 minút .. chrrrr." Zazýval a ja som sa len pousmiala. ,,Spachtoško.. vstaň.." Zašepkala som mu. ,,Alebo aspoň pusť mňa.. potrebujem to!" Začala som sa mrvieť, aby som sa vymanila z jeho ruky.

,,Nikam nechoď.." Zamrmlal zo spánku a začal mi žužlať vlasy. ,,Marcús prestaň, ja som si ich umývala.. fúj!" Kričala som po istej spacej hviezde, ktorá si ma pekne odignorovala. Niekedy by som mala proste zobrať kameru a točiť ho ráno, keď mu niekto povie aby vstával.

Otočila som sa k nemu a dala mu pusu na čelo. ,,Už ma pustíš spachtoš?" Opýtala som sa ho a len som pocítila ako sa z môjho pasu zdvihla ruka. ,,Ďakujem!" Zašepkala som mu do sna a zdvihla som sa z postele.

Zobrala som si veci a išla som do sprchy, nech si pán spachtoš ešte pospí.

Prehodila som uterák cez okraj zahmlenej steny sprchy (dúfam že chápete😂😂), zhodila som zo seba oblečenie a spustila prúd vody. Každá kvapka pristávajúca na mojom tele bola tak osviežujúca.

Prechádzala som si šampónom ruky, keď som počula ako sa otvorili dvere. Ako je to možné veď som predsa dvere zamkla. Ak to bol ktokoľvek očividne mu nevadilo, že vliezol do kúpeľne, keď som v nej bola ja. Osoba X si hlasne a zvučne zývla.

Keď som sa snažila nenápadne zistiť kto to je nakuknutím cez zahmlené steny sprchy, došla mi jedna vec, že ten niekto.... bol úplne zaspatý Tinus.

Cítila som sa strašne divne a do tváre mi rýchlo stúpala červeň. Rýchlo som sa otočila ku stene. Niečo som povedala. ,,É.. Tinus.. nemohol by si počkať von, keď sa práve sprchujem." Povedala som a tisla som sa čo najviac dozadu do sprchy. Z odrazu v zrkadle som len zaregistrovala ako sa Tinus od umývadla otočil smerom k sprche.

,,Áááááá, jemin prepáč!" Zapišťal a vybehol dverami von. Prečo sa tieto trapasy dejú práve mne? Pýtala som sa samej seba a čo najrýchlejšie som sa snažila dostať z kúpeľne.

Tak červená som asi ešte nebola.. ách.. fuj ten trápny pocit, nemám ho rada.

Už prezlečená som vošla do hosťovskej izby v ktorej som bývala. Marcus.. ako inak.. stále spal. Tak som potichu vyšla z izby a išla na raňajky ktoré už boli na stole.

Hore bol zatiaľ len Tinus, Emma a ich mama. ,,Dobré ráno!" Povedala som
a sadla si za stôl v jedálni. ,,D-Dobré!" Povedal Tinus a s obrovskými očami pozeral pred seba. Asi sa hanbil.. aj mne bolo divne z toho. ,,É Jessi, nič sa nestalo, hej? Mrzí ma to ale zabudnime na to!" Zašepkal mi ,,nenápadne,, a ja som len prikývla.

,,Pri stole sa nešušká!" Povedala Emma a uškrnula sa na nás.

,,Martinus už si hovoril kto príde zajtra?" Opýtala sa ho mama a ja som sa naňho v momente pozrela. ,,Kto?!"

Hello❣❣ Ľudkovia, opätovne obrovské ďakujem za 19. miesto vo fanfiction.💙❤ Ste najlepší.😁😂

A preto môžte napísať názor na knihu do komentárika.💬😁 Veľmi pekne ďakujem.❤💙

               🍍Jeg elsker deg🍍
                          😍36😍