Dance for us [M&M]

#10

Keď sme dobehli dole, kufre sme už mali v autách. Hneď sme nasadli a vydali sme sa do Košíc.

Asi po 5 minútach sedenia sa Martinus opýtal: ,,Nemáte niečo na jedenie?" ,,A ty si si nezbalil desiatu?" Spýtala sa ho Grace a pozrela sa na mňa. My sme im totiž desiaty urobili
a zbalili do mojej tašky, ale to predsa nemusia vedieť, no nie?

Martinus sa pozrel na Marcusa a potom na nás takými veľkými očami ako šteniatko. Bol strašne cute, ale udržala som sa. ,,Mal si si zbaliť!"
Povedala som a začala som si rozbalovať tyčinku.

Martinus mi ju vytrhol z ruky a už ako sa chcel do nej zahryznúť
v momente mu ju vytrhol Marcus a ten z nej aj prvý ochutnal. ,,Marcús, ja som hladný." Kričal po ňom brat. ,,Ale ja som starší a potrebujem viac výživy." Uškrnol sa na brata a odkusol si ďalšiu časť tyčinky. Martinus prižmúril oči.

,,LEN....PÄTNÁSŤ....MINÚT!"
,,Pätnásť, nepätnásť Tinus som starší, mal si sa viac ponáhľať." Uškrnol sa Marcus a ďalej si vychutnával jedlo. Tinus už bol vytočený do červena
a Grace tá si to celé užívala a smiala sa z nás.

,,Chlapci uvedomujete si že je to moja tyčinka?" Pripomenula som im
a Tinus sa otočil na mňa. ,,Čo je vaše je aj moje a čo je tvoje je aj moje, veď.... veď som ti predsa odniesol kufor." Vysvetlil mi Tinus a ja som sa ,,nervózne,, naňho pozrela.
,,Len raz a to asi pred mesiacom!" Odvrkla som mu
a pregúľala som očami.

Táto hra ma prestávala baviť tak som otvorila tašku a hodila im desiaty na kolená. Dobre že sa v tom aute ešte o ne aj nepobili. ,,Spokojní?" ,,Diky poslíček." Žmurkol na mňa Marcus a ja som už nevedela čo mám urobiť.

Asi po hodine a pol tých dvoch blábocania sme došli do Košíc. Pár faniniek už stálo pred vchodom a my sme sa im krásnou okľukou vyhli
a pokračovali sme smerom na skúšku.
Chvíľu sme ešte čakali v takej fajn miestnosti. Všade stoličky a jeden stôl. Prečo si naňho nesadnúť však Marcus a Tinus?😂😁