#17

1K 61 1
                                    

Úplne bez nálady s červenými
a vyplakanými očami sme si posadali vedľa seba.. možno už posledný krát.
A paní Gunnarsenová spustila: ,,Čo keby že si po tréningoch chodila k jednej mojej známej robiť také domáce práce a tým by si si zarobila na jedlo, oblečenie a tak."

Marcusovi, Tinusovi a mne sa rozžiarili tváre a vrhli sme naše pohľady na Grace. Ona však pozerala do zeme a kývala hlavou. ,,Je to fajn nápad paní ale môj otec by sa vytočil   na mňa a aj na vás a to vážne nepotrebujem."
Povedala Grace a rukávom si utrela slzu. Všetci sme zase zostali bez nálady.

Po pár minútach sme sa pobrali do auta,  (Ja, Marcus, Tinus a ich otec) Emmka a paní Gunnarsenová sa s ňou rozlúčili pri aute. My sme s ňou išli až na najbližšie letisko. Spolu sme poslúchali Make you believe in love
a pritom si pozerali fotky zo Slovenska. Tisli sme sa všetci pri sebe a plakali.

Vystúpili sme na letisku.... a tam sme sa museli rozlúčiť. Najprv jej podal ruku Macov a Tinusov otec, potom sa objala s Macom, potom s Tinusom
a nakoniec som ju skoro zhodila ja. Objímali sme sa tak silno a tak silno plakali že ma až zabolela hlava. Dôverujem jej asi najviac a bude mi strašne chýbať. Potom zaznel rozhlas že jej lietadlo odlieta za 30 minút
a aby sa cestujúci išli nalodiť. Grace zobrala kufor a zmizla spolu s davom.

Cestou naspäť som nemo pozerala pred seba. Po mojej pravici sedel Martinus a po mojej ľavici zase Marcus. Vlastne keď tak rozmýšľam všetci traja sme neprehodili skoro ani slovko cestou naspäť.

Keď sme prišli naspäť do Trofors, ako nejaký ľudia bez duše sme vystúpili z auta, rozlúčila som sa s ostatnými
a plánovala som ísť do domčeka.... sama.... bez Grace. Nechápem ako je to možné, ešte som tam bez nej nebola.

,,Pôjdem s tebou!" Povedal Marcus no Martinus mu hneď na to posielal odpoveď. ,,Bráško kľud,.. veď to není ešte ani hodina čo bude sama na ubytku a ty už tam chceš byť len s ňou?!" Kjell sa pozrel na Martinusa
a potom na Marcusa a potom povedal: ,,Martinus kľud, je to dobrý nápad, čo kebyže sa nám psychicky zrútila a zostali by sme bez tanečníčky?" Martinus sa pozrel do zeme a potom sa Macovi ospravedlnil.
Ja som Tinusa objala a išla smerom do domčeka.... a Marcus so mnou.

Otvorila som dvere, zapla svetlo, zavesila si veci a hodila sa do gauču.
Marcus si odložil bundu tiež a sadol si vedľa mňa. Mne sa opäť do očí nahrnuli slzy. ,,Bude mi chýbať, strašne moc!'' Opakovala som Marcusovi a on si ma len pritisol bližšie a povedal: ,,Aj mne, ale verím, že sa vráti." ,,To aj ja." Povedala som
a objala Maca tak silno ako som vládala.

Dal mi pusu do vlasov a rukou mi utrel slzy. ,,Bude dobre, neboj...." Povedal a stiskol ma do medvedieho objatia.

Dance for us [M&M]Where stories live. Discover now