Dance for us [M&M]

#31

,,Slečna, Vy ste hore.... a.. a rozprávate!" Usmiala sa na mňa sestrička a ja som sa rozžiarila ako uplakané slniečko. ,,Zavolám vašej rodine!" Povedala mi a išla pre telefón. Neverila som tomu že som rozprávala.. a dokonca som cítila že sa môj hlas aj zmenil.

,,Vaša rodina sem za chvíľu dorazí!" Povedala mi sestrička od dverí
a bežala za doktorom.

Pred tým ako prišli ma prehliadol
a povedal že sa vráti až keď tu budem mať známych.

Za 20 minút nedorazila moja rodina.... teda ja ich už aj považujem za svoju.. jednoducho prišli Gunnarsenovci.

,,Jessicá!!" Pišťal Tinus.. éhm áno Tinus pišťal moje meno na celé poschodie. ,,Pššt Ti-Tinus!" Upozornila som ho a on sa tváril ako malé dieťa. To Emma sa správala normálnejšie. No nič.

Marcus pristúpil k mojej posteli s pohľadom na Martinusa alá si normálny? A išiel ma objať.

Do ucha mi zašepkal. ,,Neboj princezná nezobrali sme ho z blázinca, len sa tak chová!" Usmiala som sa naňho a aj on na mňa. Pri objímaní s ním sa mi vyronilo aj pár sĺz.

Potom sa Tinus znormálnil a aj on ma prišiel objať. Naňho sa ešte pritiskla Emmka a už sme boli v prenádhernom objatí. ,,Sme veľmi radi že už rozprávaš." Povedala paní G (Gunnarsen) a pritiskla sa k svojmu manželovi.

Z infúzie som už od rána odpojená
a celkovo mi je lepšie, no posledné slovo má aj tak doktor.

V našom objímaní nás prerušila sestrička s doktorom vo dverách. ,,Môžme vyrušiť?" Opýtal sa doktor s úškrnom. ,,Poďte ďalej pane!" Povedal pán Kjell a my sme prerušili objatie. ,,Chcel som povedať slečne Jessice a vlastne aj vám že jej stav je o dosť lepší a že ak sa nič nezmení zajtra doobedu ju prepustíme do domácej liečby!"

,,Jupí!" Poskočila si Emma a my sme sa všetci usmiali. ,,Ďakujeme!" Povedal Mac a doktor sa len usmial
a dverami odišiel. ,,Prídeme ťa ráno pobaliť!" Povedala paní G a aj s mužom už myzli dverami. Tinus ma silno objal aj Mac a aj Emma
a odchádzali dverami. ,,Ahojte!" Zakričala som už normálne, nie koktavo a usmiala sa na nich.

Z chodby som však ešte započula Maca. ,,Sekundu zabudol som si mobil!" A už som počula kroky k mojej izbe.

Vošiel do mojej izby
a zabuchol za sebou dvere. ,,Bae..!" Povedal a usmial sa na mňa aby nahodil ten jeho Marcusovský pohľad. ,,Láska." Odpovedala som
a uškrnula sa naňho ako keby som mala niečo zaľubom (NEMALA SOM). Začal si to mieriť k môjmu nemocničnému lôžku.
,,Strašne si mi chýbala." Povedal
a znovu ma pevne objal. ,,Aj ty mne!" Naklonil sa nado mňa a začali sme sa krásne bozkávať.

Bolo to nádherné.. až na jeden nedostatok.

,,Marcús poď už!" Zakričal jeho otec
a vtrhol do izby cez dvere. V momente sme sa od seba odtrhli a pozreli sa naňho. ,,Éhm.... otec? Nič si nevidel okej?" Opýtal sa ho Marcus a ja som už bola hambou červená po uši.

Hello❣❣
Ja

Vám

Strašne

Moc

Ďakujem

Za

1K

Prečítaní.❤❤

Neverila som že by sa toto niekedy mohlo stať.👀💙 Je to celé neuveriteľné. Strašne moc vám ďakujem za každú jednu podporu
a za každý vote naozaj to pre mňa znamená neuveriteľne veľa.💞💝

Ďalšia časť je tu a ak by ste chceli niekto aby som vám venovala nejakú tú ďalšiu časť hocikde to napíšte.💜💛

Jeg elsker deg.😍😗 ❤36❤