Dance for us [M&M]

#50

Časť venujem GunnarsenSima😍😁 dúfam že sa bude páčiť😁💙

Gracein pohľad:
Ten jeden chlap v maske vrazil Jessi päsťovkou riadnu šupu do tváre. Keďže Jessi sedela na stoličke.. tak sa stolička prevrhla dozadu a Jessi schytala ešte jednu ranu aj od zeme.

,,Jessí? Si v pohode?!" Zakričala som na ňu no neodpovedala. Rebelská tvár sa mi začala vytrácať. ,,Jessí!!" Kričala som po ležiacom tele na zemi.

Odpoveď neprichádzala a ja som začala vrieskať. ,,Vy idioti!! Veď jej nejak pomôžte!!" A v očiach som už mala horúce slzy. Môj krik započul aj náš väzniteľ v mikine a vrhol sa do miestnosti kde sme boli.

,,Čo sa to tu deje??" Opýtal sa a zrazu uvidel bezvládne telo Jessi ležať na zemi. Chalan neváhal a hodil sa na jej krk aby nahmatal tep. ,,Žije??!!" Opýtala som sa ho a stále silno plakala. ,,Hej, tep má ale záchranku by som asi nemal volať.. vyzradilo by nás to!" Povedal a pozrel sa mi do očí. ,,Si sa zbláznil?? Aspoň ma odviažte, že jej dám prvú pomoc!!" Presviedčala som ich ako sa len dalo.

,,Nemali by sme..!" Povedal jeden v maske a mne sa hrnulo stále viac a viac sĺz do očí. ,,Prosím.. prosím!!" Naliehala som.

Chalan v mikine sa na mňa pozrel.. a nemohol zakryť svoje červené oči. ,,Odviažte ju!! Hneď!!" Zvrieskol po tých dvoch v maskách
a jeden z nich ma hneď začal odviazovať.

V momente ako som mala voľné ruky a nohy, vrhla som sa nad Jessi. Otočila som jej hlavu. .... Mala na nej krvavú ranu. Väzniteľ v mikine sedel na kolenách vedľa mňa, .... bol dosť vystrašený, ale snažil sa zachovať kamennú tvár.. aj keď tie sklenené oči by rozpoznal každý. .... No nič začala som vykonávať prvú pomoc pre Jessi.

Marcusov pohľad:
Boli sme už skoro na konci cesty, keďže sme išli najrýchlejšie ako sa dalo a všelijakými skratkami a ešte sme mali aj zapnuté sirény.

V aute sme boli asi tak cca hodinu
a štvrť. Triasol som sa strachom ale zároveň ma v kútiku duše upokojovalo že vieme kde sú. Súradnice ukazovali na obec menom Harran. (v Nórsku nie tá v Turecku ľudia😒😂) Nebol som tam ešte....

Tinus bol rovnako na práškoch ako ja. Držal som ho za ruku.. (nemyslite si nič, je to predsa moje dvojča.)

Keď naše autá vošli do dannej obce začal mi behať nepríjemný mráz po chrbte. Križovatka za križovatkou, zákruta za zákrutov.. srdce mi bilo čím ďalej tým rychlejšie.

Keď auto pred nami začalo spomaľovať.. došlo mi že sme blízko cieľa. Bol som nervózny.. strašne som sa bál o Jessicu.. už raz som spôsobil že si ublížila.. keby sa jej stalo niečo tento krát.. asi by som si to neodpustil.

V posledných chvíľach v aute som zapol mobil a pozrel sa na najkrajšiu fotku akú mi Jessi poslala. Bol som na nej ja a ona.... na spoločnom výlete pred tým ako stratila hlas.

Hello❣❣ Páči sa? Dúfam že hej.

Dnes možno výde ešte jedna kapitolka.

Nezabudnite že môžete napísať názor do komentárika🗨💬
a môžete zanechať votes.🌟⭐

Ďakujem vám.💛💛

🍍Jeg elsker deg🍍
💙36💙