Dance for us [M&M]

#28

,,Páni Marcus.. a ona o tom vie?" Opýtal sa ma otec a ja som si len pretieral slzavé oči. ,,Hej,.. my spolu totiž chodíme!" Povedal som
a venoval mu môj pohľad. ,,Ale nehovor to nikomu otec, prosím, vieš to len ty a tak by to malo aj zostať." Otec ma poťapkal po ramene. ,,Blahoželám!"

Ja som sa aj tak vrhol zase do plaču zo strachu.

Na chodbách aj v izbách sú rádia, ktoré slúžia na uvoľnenie. A ako som hovoril, poobede mala ísť naša nová pesnička.

Počas mojej depresie ma z premýšľania vytrhol otec, čiže do mňa celou silou drgol. ,,Počuješ?" Opýtal sa ma a ja som sa započúval.

The voice can not divide us. Bae, dance with me here and now. I need you next to me like never before.
Voice can not divided us. I've always loved you now. You hear me, I no. I am afraid and our voice can not divided us. Stand next to me and I will stand by you. You will be queen in my kingdom, but voice can not divide us.

Bola to časť našej novej pesničky. Bola venovaná len Jessi. Čakal som uľavenie keď budem počuť túto pesničku.. avšak namiesto uľavenia mi do hlavy stúpla obrovská bolesť. Začal som pomaly blednúť.

No medzi tým z dverí vybehla sestrička a bežala za doktorom. Nechápal som čo sa deje. Do Jessinej izby nabehol doktor so sestričkou. Po chvíli vyšla sestrička. ,,Slečna Jessica prehovorila!" Povedala a ja som sa bleskovo postavil. ,,Naozaj? Môžem ju prosím vidieť?" Opýtal som sa
a sestrička mi len pootvorila dvere. Vošiel som dnu.

Jessi spala.. ale zo spánku rozprávala. ,,Marcus?.... Marcus?" Hovorila úplne iným hlasom ako pred tým, .... ten hlas bol aj krajší. ,,Tu som láska!" Zakričal som na ňu
a pristúpil ku nej. Chytil som jej ruky aj napriek infúzii. ,,Ďakujem." Povedala ale najprv som nechápal čo tým myslí, ale keď som sa zase započúval počul som z rádia našu novú pesničku. Usmial som sa naňu.
Ako keby to cítila a v momente nato sa zobudila.

,,L-....L-....L-....L?" Snažila sa povedať ale nešlo jej to. V očiach som mal slzy aj keď som to nechápal. Ako to že zo sna rozprávať mohla.... a teraz nie.
Chcel som ju ísť silno objať.. ale do toho nemocničného lôžka som sa bál vliezť aby ma potom nevykričala sestrička.

.. Láska ku Jessi je však silnejšia. Posunul som ju ďalej a ľahol si vedľa nej. ,,Chcela si povedať láska?" Opýtal som sa jej a usmial sa naňu. Len prikývla. Natočil som sa naňu
a pritiahol som si ju rukou bližšie.
Boli sme tak blízko pri sebe že sme sa až dotýkali. Cítil som sa tak.. tak zamilovane. Čelami sme sa dotýkali
a mne neostávalo už nič ako ju pobozkať. Vie to tak úžasne.. éhm éhm.. to bozkávanie. Svoju ruku si položila na moju hlavu a postrapatila mi vlasy. Ležali sme pri sebe asi pol hodinu.

Keď som neskôr započul kroky na chodbe okamžite som vyskočil z postele a len sa zadychčaný usmial na Jessicu. Ona sa smiala.... aj keď jej smiech bolo počuť len miestami............ napriek tomu som bol šťastný.

Jeg elsker deg❣❣ Pekný deň prajem 😂😂 Viem že trošku zmätená časť ale dúfam že fajn. Otázka je: Baví vás tento príbeh?
💙36💙