Snowfaith Pack- Is it right to fight? [SK]

~Prológ~

Bola chladná noc, so súrodencami sme sa túlili k teplému telu našej mamy pred chladnou zemou v kovovej klietke. Nemohla som zaspať ako moji súrodenci,ktorí si už zvykli na zlé podmienky života. Dlholabí nám vodu nemenili a jedlo sme dostali raz za dva týždne. Boli sme už odrastené šteňatá, že sme mlieko nepotrebovali,no teraz je to horšie. Každý svit Luny som sa naťahovala na tú najosvetlenejšiu časť klietky,aby som ju videla. Keď nastal môj prvý rok života uvidela som biele kúsky bielej vody, ako sa vznášajú na oblohe vo svite Luny. Mama mi vravela,že to je sneh,zamrznutá voda ktorú nám posiela Zimný pes. Bolo to magické ako vo svite Nočnej sučky,Luny tancovali chumáčiky vody. Keď som dovŕšila dospelosti ja a moji súrodenci sme sa v klietke tlačili a boli sme trýznený hladom a smädom. V budove bola naša a ešte jedna rodina psov podobných nám. S bratom a sestrou sme sa hrali a zabíjali čas. V klietke sme boli 4 veľkí psi, v jednej malej klietke. Často som sa bála ísť k vedľajším psom, boli tam dve sučky jedna mladšia asi o dva roky odo mňa a potom jej mama. Nepoznala som ich,no jedného dňa som ich chcela spoznať,tak som sa pretisla cez moju rodinu ku strane klietky kde bola druhá rodinka . ,,Ss Ahoj!" povedala som keď som uvidela mladšiu sučku bielo-sivej farby s čierno-hnedým uchom. ,,Ahoj!" Trochu neisto odpovedala sučka a pomaly sa ku mne priblížila. ,,Ja som tvoja suseda tak trochu..poznávame sa až teraz" milo som sa snažila spriateliť. ,,Áno nápodobne bála som sa no rada ťa spoznávam em..." nahodila keď nedokončila vetu. ,,Sky, volám sa Sky" predstavila som sa. ,,Teší ma Sky ja som Nuru.Ako si získala svoje meno?" opýtala sa smelšie a zvedavejšie. ,,Mama hovorila,že každý večer za svitu Luny som sledovala oblohu tak ma tak pomenovala" odvetila som. ,,Pekné, ale kto je Luna?" opýtala sa Nuru keď zaujmuto jej v belasých očiach žiarili hviezdičky.,,Luna je jeden z Psích duchov ktorý nás ochraňujú,každý má nejakú moc, Luna je Mesačná sučka jej moc je vyťahovať sa na oblohu a stále meniť svoj tvar, niekedy ju nieje vidno , raz ubúda, raz zasa pribúda no najradšej ju mám za úplnku, vyzerá to ako Slnečný pes,iba
v noci v striebornej žiari". Vyrozprávala som sa a Nuru ma sledovala a zdalo sa, že pritom hltala každé moje slovo, zrejme nepočula o Psích duchoch, no aspoň teraz má šancu vedieť to. ,,Vlastne aké si plemeno? Vyzeráš takmer ako ja!" Nakoniec som sa opýtala zo zvedavosti. ,,Ja.. No dlholabí nás volajú borderkólie, moja mama mi rozprávala ako súťažila v Agility,je to vlastne taká súťaž pre psy sú tam prekážky,tunely,skoky.." Nuru stíchla ,,No potom jej dlholabí zahynuli a spolu s mojim otcom prišli sem do budovy klietok, otec mi zahynul, potom som sa narodila ja a tak som tu.." Pozrela som sa na mladú fenku bolo mi jej ľúto pretože aj ja som stratila otca tu, ona je jedináčik a celý život je tu so svojou mamou, vlastne ako ja..

,,Nuru? Ako Austrálsky ovčiak som podobná ako ty,moja mama robila s ovcami no jej dlholabí ju predali a dostala sa sem,stretla tu môjho otca a mali mňa a mojích dvoch súrodencov, neskôr umrel a takto tu žijeme spolu." Zahrnula som sa a nakoniec keď som mala dobrý pocit spýtala som sa.. ,,Nuru? Chcela by si byť kamarátka? Viem,že som pre teba babka ale mám súrodencov a ty máš mamu tak mi napadlo.." ,,Samozrejme! Rada budem tvoja kamarátka babi." Ja som sa zasmiala a na svete som mala prvú kamarátku ktorá nebola moja rodina , s Nuru sme si rozumeli každý večer sme sa rozprávali , bavili sa cez kovové drôty ktoré boli na zhrdzavenie,neviem ako ona no ja som pri nej necítila hlad lebo sme zabudli na pojem o čase pri tých rozprávaniach. Jedného večera Luna na oblohe nebola a ja som sa rozprávala s Nuru nakoniec sme sa pobrali spať,ona už bola v ríši snov no mne toho večera niečo vo vzduchu nesedelo.Normálne bol nie svieži, no celkom chladný no dnes smrdel za niečim , čo som nepoznala pach,no mama mi o tom rozprávala, rozprávala mi o ohnivom psovi.Jeho srsť zničí všetko čo sa mu postaví do cesty , je nebezpečný, opisovala jeho pach ako pach štípajúci do nosa, slzia z neho oči a dusí pľúca, vydáva dym a kde je dym tam, je oheň. ,,Nie Sky to nieje dym, čo ten by tu robil.. Arg! Musím to dostať z hlavy!" Nakoniec som zaspala,no o pár hodín som sa znovu zobudila na dusno v budove, budova horela! Rýchlo som zobudila Nuru tá asi poznala ohnivého psa lebo hneď začala hrabať a dávať chvost medzi zadné nohy. Ja som inštinktívne hrýzla a hrýzla do drôtov újsť som plánovala,no ešťe som to neskúšala.Chcela som vzbudiť mamu, no tá bola dávno hore spolu s mojími súrodencami,no delil nás od seba trám , ktorý spadol keď budova horela a srsť ohnivého psa siahala tak vysoko, že som to ja,ani oni preskočiť nemohli.Mama a súrodenci boli pri stene , nemali šancu újsť.,,Mami! Prosím ťa, urob niečo ty si vždy poradíš!" srdcervúco so slzami v očiach som kričala. ,,Sky! Uteč preč ! " Mama kričala nechcela som ju tam so súrodencmi nechávať no, nemala som na výber, medzitým Nuru vyhĺbila dieru pre seba , zdá sa, že aj jej mama uviazla, potom vyrvala dieru aj mne. ,,Musíme ísť! Inak umrieme s nimi!" Nemala som na výber,prešla som cez dieru a utekala spolu s Nuru ďaleko od domu klietok.Naposledy som sa otočila a zakričala:,,Milujem vás a zbohom!" so slzami v očiach som s Nuru bežala do hlbokého lesa a šepkala pre seba: ,,Viem,že ma z hora budete kontrolovať" Nuru plakala tiež. Na koniec sme zastali pred veľkou skalou,kde sme počkali na slnečného psa, statila som rodinu, no nie som sama, mám Nuru a toto je len začiatok.Musím nájsť nových spoločníkov na prežitie.