,,Hyung." ozvalo sa blízko pri uchu hnedovlasého chalana ktorý ležal vo svojej vyhriatej posteli. Miernym zatrasením sa ho niekto pokúšal vzbudiť no hnedovlások nie a nie opustiť svoju ríšu snov. Jeho čiernovlasý kamarát to vzdal a začal rozmýšľať ako efektívne zobudiť svojho Hyunga. Jeho čierne pramene vlasov učesane do ofiny si musel dať za ucho aby mu nepadali do očí. Zamyslene našpúlil pery a následne sa jeho tvári objavil diabolský úsmev. V jeho čokoládových očiach začali tancovať iskričky škodoradosti. Čiernovlások vstal a s úškrnom si to namieril do kúpeľne.
Bola to mala kúpeľňa s umývadlom a sprchovým kútom. Podlaha mala šachovnicový vzor a mramorové obkladačky na stenách tvorili kontrast silno modrej a bielej. Nábytok bol staromódny no zachovalí, bledomodrou ladení ku obkladačkám. Čiernovlasý chalan nechápal svojho Hyunga. Žil v prepychu ale aj cez to bol skromný a nenáročný. A to bola iba jedna z mnoho vecí ktoré na ňom mal čiernovlások tak rád.
Čierno vlasy chalan začal v skrinke pod umývadlom hľadať kýbeľ do ktorého by napustil ľadovú vodu. No vo skrinke nebol preto ju zatvoril a výstrel sa. Rozmýšľal kde by tak jeho starší kamarát mohol tak mať kýbeľ na vodu. Začal sa obzerať okolo seba do kým sa nepozrel smerom ako bol sprchový kút. V duchu sa začal fackovať za to že ho to nenapadlo skôr.
Prešiel ku sprchové kútu a do vedra napustil ľadovú vodu. Potom ako sa uistil že teplota vody je taká akú chcel, uškrnul sa. Zobral vedro s vodou a pomalým krokom aby nevylial vodu, dostal sa naspäť do izby. Prešiel ku posteli a vedro položil na zem. Hlavou mu preletela rýchly hlas zvaný svedomie no nakoniec sa osmelil a vedro pomaly zdvihol do vzduchu.
,,Prepáč Hyung." zamrmlal po tichu a vylial obsah vedra na svojho staršieho kamaráta. Izbou sa ozvalo až ženské vypísknutie a smiech patriaci mladšiemu chlapcovi. Pobavene sledoval svojho Hyunga ktorý bol mokrý. Neprestaval sa smiať a vražedný pohlaď staršieho chlapca tomu vôbec nepomáhal.
,,Veľmi vtipné Hoseok." zamrmlal otrávene starší a povzdychol si. Cítil ako sa mu mokré oblečenie lepí na kožu. A nepomohlo k tomu ani náhle podchladenie tela vďaka ľadovej vode. Po celom tele mal zimomriavky. Vstal z postele a rýchlym krokom prešiel ku skrini aby odtiaľ vybral suché oblečenie. Biele tričko s krátkymi rukávmi a k tomu čierne rifle s retiazkami na bokoch. Jin sa uštipačným pohľadom pozrel na svojho kamaráta ktorý sa neprestával smiať.
,,A ako si sa vôbec doprčic dostal do môjho domu?" spýtal sa s miernym podráždeným v hlase a zdvihol jedno obočie hore. Na sto percent si bol istý tým že keď jeho mama odchádzala tak dvere zamkla. Zamykala vždycky. Tento krát sa zamračil na svojho mladšieho kamaráta. Už len myšlienka že by sa Hoseok kradol dnu cez záhradu alebo nedaj bože cez okno mu prišla dosť poburujúca. Pokrútil hlavou aby zahnal tieto myšlienky a zapozeral sa na svojho kamaráta ktorý sa usmieval.
,,Tvoja mama ma pustila dnu skôr ako odišla. Poprosila ma nech ťa zobudím." objasnil Hoseok, keď videl ako ho Jin prepaľoval pohľadom. Jin len otrávene mľaskol a rozhodol sa prezliecť mokré veci skôr ako všetko naokolo zamočí. Nieže by to mokré už nebolo. Hoseok len potichu sledoval svojho Hyunga ako si dával dole mokré tričko na spanie. Je pravda že ho už veľa krát videl bez trička, ale aj tak si ho vždy musel prezrieť. Jinova postava nebola nejako moc svalnatá, ale bolo vidieť že na sebe pracuje. Hoseok si musel zahryznúť do pery. Aj keď je Hoseok beta musel si pripustiť že sa mu Jin trocha páčil, lenže on už mal priateľa ktorého nadovšetko miloval.
Jin prevesil mokré periny cez okno aby sa uschli a oznámil Hoseokovi že ide do sprchy bez toho aby ho zaujímala jeho odpoveď. Jin sa vybral dlhou krásne zariadenou chodbou do kúpeľne kde sa radšej zamkol. Nerád by sa zúčastnil nejakého ďalšieho Hoseokoveho šialeného vtipu. Vyzliekol zo seba aj posledný kus oblečenie ktorý bol obeťou Hobiho útoku.
Dvere od sprchového kúta sa zatvorili a Jin si zapol teplú vodu. Keď prvé kvapky vody dopadli na jeho pokožku, vydýchol prebytočný vzduch a zatvoril oči vychutnávajúc si okamžik kedy mu kvapky teplej vody tiekli po tele. Jin sa natiahol aby vypol vodu a potom zobral do rúk šampón. Pritom ako si rozotieral šampón pomedzi pramene vlasov, rozmýšľal. Blúdil v spomienkach a utápal sa v nič čoraz hlbšie a hlbšie.
Jin si capol po čele a potichu zanadával pri spomienke na vec ktorá mu mala napadnúť už skoršie. Zmyl penu z vlasov a vyšiel zo sprchy. V kúpeľni sa hneď usušil aj obliekol. Potom ako strela vyletel z kúpeľne, cez izbu bežal do kuchyne. Tam našiel svojho mladšieho kamaráta, ktorý si vychutnával raňajky, ktoré mali byť povodne pre Jina. Hoseok zdvihol hlavu od jedla a nechápavo sa pozrel na Jina pričom mal plné ústa vajíčok.
,, Dojedz a ide sa." rozkázal Jin a zobral pohár do ktorého nalial čistú vodu. Hoseok iba prikývol na čo sa Jin usmial a napil sa. Oprel sa o linku sledujúc mladšieho ako dojedal jeho raňajky. "Čo tak pozeráš? Aj tak by si to nejedol ideš predsa na odber krvi zabudol si?" Hoseok zahájil obrannú reč, pričom horlivo gestikuloval s vidličkou v ruke. Jin si potichu povzdychol a zahryzol si do pery. Neznášal ihly a pri pohľade na krv sa mu obracal žalúdok naruby. Počkal kým sa najedol Hoseok. Keď odchádzali z domu Jin ešte zobral kľúče od auta.
,,Nepovedal si mi že máš spravenú autoškolu." ozval sa Hoseok veselí hlas keď nasadali do čierneho mercedesu. "Už pol roka ta v tom aute vyvážam ty opica, jak že nevedel?" Zavrčal Jin a posadil sa za volant. Hoseok si založil ruky na hrudi a nasadol do auta. Hoseok sa skutočnosti ani nehneval na jeho staršieho kamaráta. Len naoko sa tváril urazene za oslovenie opica. veď on bol predsa kôň. Keď si Jin všimol jeho urazeného pohľadu, usmial sa.
Cesta do nemocnice bola tichá. Jedine čo prerušovalo ticho bolo vrčanie motora a pustené rádio. Jin sa venoval vozovke a počas tuhého rozmýšľania si hrýzol do spodnej pery. To ticho, ktoré bolo medzi ním a Hoseokom Jina iritovalo, ale zároveň aj prekvapivo ukľudňovalo. Bol nervózny ale pred jeho mladším kamarátom to nejak nechcel dávať na sebe poznať. Zaťal nechty do volantu a potichu si povzdychol. Jin sám nevedel z čoho bol tak strašné nervózny. Veď testy mu môžu ukázať iba to či je alfa alebo beta nie? Už len myšlienka že by mohol byť omega mu prišla vtipná no popritom ho strašila. Zkusol si do pery a telom mu prešli zimomriavky nad predstavou že bude omega. Zatiaľ čo Jin panikáril Hoseok ho celu dobu sledoval. Bolo mu jasné ako sa musel Jin cítiť. Sám tak isto bol nervózny keď šiel na testy.
,,Jin bude to pohode." ozval sa Hoseok po dlhej tichej dobe a položil ruku na rameno jeho hyunga. Na to starší z chlapcov v aute vystrašene sebou cukol. Hoseok sa po tichu zasmial a stlačil Jinove rameno. Staršieho chlapca toto malé gesto prekvapivo ukľudnilo. A Hoseok to spoznal. Spokojne sa usmial a pozrel sa pred seba.
Po zbytok cesty prešiel poriadku, chlapci viedli nezmyselné konverzácie no hneď ich to prešlo keď ich pohľad padol na približujúci sa areál nemocnice. Jina znova začala prepadať panika, a bolo to na ňom vidieť. Ruky sa mu začali triasť a očami behal po celom areáli. Bol rád že Hoseok šiel s ním. A bol vďačný tomu že mal tak všímavého kamaráta. Mladší objímal svojho hyunga okolo ramien a spolu šli do budovy ktorá staršiemu z chlapcov zmení celý život.
Taaak a je tu príbeh na ktorý ste sa tak dlho tešili. Ospravedlňujem sa že to tak dlho trvalo ale nebol ktomu čas. Takže dúfam že sa vám tento príbeh bude páčiť. Dám si na tomto príbehu záležať aby neskončil ako môj prvý príbeh. Ospravedlňujem sa ak boli príbehu nejaké chyby. Bola by som rada za komentár a ešte také jedna vec.
YOU ARE READING
Secret Couple ✔
FantasySvet sa mení, niekedy úmyselné a niekedy neúmyselne. V roku 2050 nastal neuskutoční rozruch. Nepodareným pokusom nemenovaného vedca sa medzi ľuďmi začal šíriť vlči gén. Spôsoboval rôzne účinky na nositeľovi. Gén sa choval ako baktéria , no nikdy sa...