Secret Couple ✔

22

,, Tu zastav. Odtiaľto pôjdeme po svojich. Aj tak už to nie je neďaleko." ozval sa striebrovlasý mladík keď spoznal známu cestu a okolie. Najstarší mladík odstavil na kraji silnici čierny Mercedes na ktorý hneď začali dopadať malé vločky. Partia štyroch mladíkov vystúpilo z automobilu. Vďaka tomu že sa začali objavovať prvé paprsky svetlá striebrovlasok sa lepšie zorientoval. Trom chlapcom pokynul aby ho nasledovali k jeho rodnému mestu. Mladíci postupovalo tichosti a načúvali okoliu aby sa potom mohli skryť ak by niečo počuli. No zatiaľ sa nič nedialo a chlapci kľudne pokračovali ďalej. Striebrovlasý mladík ktorý šiel ako prvý cítil že sú čím viac bližšie k jeho domovú.

Striebrovlasý mladík cítil že je čo raz bližšie a bližšie svojmu domovu. Niečo ho nútilo začať bežať. Traja mladíci ktorý boli za ním sa na seba pozreli a taktiež sa rozbehli za najnižším chlapcom. Nohy sa im zabárali do snehu ale to im nejak nevadilo. Hlavne bolo aby dobehli Yoongiho ktorý bol pár metrov pred nimi. Ale rýchlo ho dobehli.

Všetci stali na konci lesa a zarazene sledovali to čo sa ani nedalo nazvať mestom. Budovy zdeformované. Okná rozbité, cesty rozbité. Značky zlomené na pol. Na stánkoch boli dotrhané plachty. Daegu vyzeralo ako keby bolo už niekoľko opustené ale pravda bola iná. Boli tu ľudia, boli tu rodiny skrývajúc sa pred teroristami ktorý útočili na ich domový a snažili sa ich zbaviť. Striebrovlasý mladík sa vydal teraz už ale s pomalým krokom po meste a traja mladíci ho nasledovali. Pohľadom prechádzali každý kúsok budov a nie raz si všimli zvedavých oči ktoré ich sledovali. Ale jediný komu toto všetko bolo jedno bol práve Yoongi. Bol myšlienkami v minulosti keď toto mesto ešte ním bolo.

Bol vtedy ešte malé dieťa ktoré nevedelo nič o ľudskej krutosti a nenávisti. Zo dňa na deň sa mu zmenil celý život. Do mesta trhli ľudia z okolitých mest, začali ničiť a zabíjať každého kto sa im postavil do cesty. Pamätal si to až moc dobre. Tie výkriky, výbuchy a ohlušujúci hluk z zbraní. Yoongi sa musel zhlboka nadýchnuť aby odohnal slzy ktoré sa mu tlačili do očí. Očami rýchlo prešiel ulici na ktorej sa nachádzali aby vedel povedať kde sa presne nachádzajú. A iba s rýchlym otočením vzad sa uistil že traja mladíci idú za ním. Yoongiho pochmúrny pohľad sa zmenil na pobavený keď si všimol pohľad tých troch.

,, Daegu pred tým takto nevyzeral ani raz. Bolo jedno veľké pekné mesto. Všetko zmenil ten pokus v laboratórií." zašepkal striebrovlasý mladík čím upútal na seba pohľad všetkých. Ruky skoval do vačkou na kabáte dúfajúc že zahreje svoje zmrznuté ruky. Úst mu vyšiel obláčik pary. Svoju tvár zdvihol k nebi a jemne sa usmial keď mu na tvár dopadli malé vločky. Ale jeho úsmev dlho nevydržal lebo celou ulicou sa ozval ohlušujúci výstrel. Yoongi počul volanie svojho mená a okolo neho sa ovinuli dve ruky a cítil ako bol pristiknútí na niekoho hruď. Keď sa striebrovlasok chcel pozrieť ktorý z mladíkov bol zachránený tak ho už ťahal jeho záchranca. Štvorica utekala ako len vedeli. Za sebou počuli ešte niekoľko výstrelov než ich striebrovlasok ktorý sa spamätal dostal z nebezpečia a dostali sa do úkrytu ktorý mladík používal ako domov preňho aj pre jeho sestru.

,, Je niekto zrazený?" spýtal sa starostlivo najmenší mladík a prešiel starostlivym pohľadom všetkých troch. No jeho pohľad padol na oranžovovlasého chlapca ktorý sa držal za rameno. Yoongi hneď pribehol k Taemu a za zdravú ruku ho chytil. Ostatným dvom mladíkom naznačil tvárou aby ho nasledovali do útrob úkrytu.

,, Tam sa posaď. Ja som hneď spať." a s týmito slovami mladík odbehol preč. Tae dúfal že sa Yoongi vráti čoskoro. V rameni ktoré guľka prestrelila pocítil palčivú bolesť ktorá sa rozrastala do celého tela. Oranžovovlások zaťal zuby a tisol k sebe viečka silno ako keby mu to malo pomôcť. No bolesť neznesiteľná. Mal jediné šťastie že počas utekania mal adrenalín v krvi čo spôsobilo že bolesť moc ani nevnímal. Zatiaľ čo traja mladíci čakali na posledného člena ich skupiny tak si nevšimli malej postavy ktorá stála pri stene a zvedavými očkami sledovala tých troch. Malé dievčatko s hnedými vlaskami sebou tehlový keď na rameni pocítila ruku.

Dych sa jej zrýchlil a hnedovláska iba s vystrašeným pohľadom otočila na človeka ktorý ju držal. No hneď ako uvidela kto ju drží, dych sa jej ukľudnil a jej napnuté svaly sa uvoľnili. Mladé dievčatko s nahnevanými tváričkami začala do svojho bračeka búchať s malými päsťami. Starší z súrodencov sa pobavene díval na svoju sestričku. Ale po chvíli chytil malú hnedovlásku za ruky a usmial sa.

,, Toto mi už nerob!" malé dievčatko venovala staršiemu mladíkovi zamračený výraz a vytrhla sa bratovi. No svoj pohľad ktorý stále venovala Yoongiho nakoniec otočila ku chlapcom ktorý ich sledovali.

,, Chalani toto je Jennie. Jennie títo chalani nás prišli zachrániť." keď chlapec dopovedal túto vetu jeho sestrička sa potešila ale pritom moc tým mladíkom neverila. Ale ak jej brat im veril, Jennie bola ochotná im tiež veriť. Mladé dievčatko pocítilo akú ju starší brat popohnal k tým trom ktorý z nich stále nepustili zrak. Bolo jej to trocha nepríjemné ale tento pocit potlačila keď si všimla jeden z mladíkov je poranení. Svojmu staršiemu bratovi zobrala veci a rozbehla sa mladíkovi s zranením ramenom. Yoongi nad ňou iba pokrútil hlavou ale nechal ju. Vedel o tom že jeho mala sestrička chcela byť vždy lekárkou.

,, Nemal by si to spraviť ty alebo Jin?" oranžovovlasy mladík zo seba dostal túto otázku dosť s neistotou hlase keď sledoval mladé dievčatko ako si všetky veci dôkladne pripravuje. Pochyboval o tom že práve desaťročné dievčatko by dokázalo zašiť ranu v rameni. Svoj pohľad presunul na omegu ktorá sa na neho dívala s pobavením pohľadom. Oranžovo vlasy mladík viac nervoznel keď sa malé dievčatko začalo ku nemu. Tae už chcel niečo povedať aby tu malú niekto zastavil. Ale nemusel keďže sa ho striebrovlasok zľutoval a zastavil svoju sestru.

,, Jennie toto nechaj na mne. Na toto si ešte malá." z Yoongiho úst vyšlo zasmiatie a zobral malej hnedovláske niť a ihlu. Taemu naznačil aby si vyzliekol zakrvavené tričko. Ihlu s niťou ktorú zobral svojej sestre dal vedľa seba a miesto toho zobral fliašku kde sa nachádzala dezinkcia a trocha prehliadne vody vylial na gaču vaty. Potom s vatou prešiel po rane aby sa zbavil krvi a aby sa do rany nedostala infekcia. Oranžovovlasý mladík sebou trhol na čo si vyslúžil karhavy pohľad menšieho. Tae by nehovoril ak by to nebolo, ono to bolelo. Bolo to ako keby vám niekto stále do okola bodal nôž do tela. Možno aj horšie. Po druhýkrát už sebou Tae netrhol ale za to zakaždým po tichu sykol. Keď rána bola ošetrená išla časť kedy Yoongi mal Taemu spraviť stehy. Tae moc nepatril medzi tých ktorý by si nechali pichnúť hocičo do tela. Preto nebolo ani prekvapením keď oranžovobvlasý mladík začal so sebou metat ako divoký kôň ktorého sa snažia skrotiť  Chalani chytili Taeho aby nemohol so sebou metať zatiaľ čo Yoongi zašíval Taemu ranu. No ale bolo ťažké keďže Tae mal dosť veľa sily. Možno ak by ho nedržal aj Jin ale len Namjoon nevedel by to povedať že by ho dokázal sám udržať. Ale nakoniec sa im to podarilo.

,, Hotovo." usmial sa Yoongi na Taeho a dal všetky použité veci dal Jennie aby ich upratala. Potom ako sa malé dievčatko vrátilo chalani sa lepšie zoznámili a rozhodli že si na chvíľu oddýchnu než sa rozhodnúť vymyslieť plán ktorý chcú najbližších hodinách uskutočniť.

Noo ľudia blížime sa ku konci no a do konca nám chýbajú ešte dve časti a potom bude koniec. A viem, viem. Časť mala vyjsť už včera no včera som nemohla a dnes som to konečne dorobila. To máte tak keď vás už za dva dni čaká test ktorý rozhodne o tom či pôjdete na strednú alebo nie. Držte mi palce no a aby som nezabudla. Ako sa vám táto časť páčila? Budem rada za každý komentár a ospravedlňujem sa ak v časti budú  chyby