Secret Couple ✔

3

,, SeokJin!" ozval sa domom hrubý hlas a mladá omega sebou trhla. Jin odložil mobil na ktorom si písal s svojím maknaem. Zmätene vyšiel zo svojej izby a nevedomky sa začal triasť. Strach ho úplne pohltil. Bolo tomu už pár dni čo bolo Jinovi zistené a oznámeno že je omega. Tichým krokom zišiel skody a jeho nohy zamierili do obývačky. No čím bol bližšie tým začal byť strach čo raz viac a viac väčší. Zhlboka sa nadychol aby ako tak zahnal strach. Úprimne ani sám netušil prečo mal taký strach, možno z toho že bude po ňom otec kričať a nadávať. Hnedovlasý chlapec zahnal tieto myšlienky a stupil do obývačky. Jin už na spamäť vedel ako vyzerá táto obývacia miestnosť. Vedel kde čo je a akej farby. Jin by mohol kľudne povedať že by sa tu dokázal pohybovať aj s zviazanými očami.

,, Ano otec?" spýtal sa s jemným hlasom a vyhýbal sa pohľadu jeho otca. Nie že by mu to nerobilo problém sa dívať svojmu otcovi do oči ale prišli mu nepríjemne. Ten prepalujúci pohľad ktorý mieril len a len na neho. Jin sklonil hlavu dole aj keď nemal žiadny dôvod. Ak by ste boli situácii ako on tak by ste pochopili prečo to robí. Hanbil sa, tak moc sa hanbil za to čo bol. Za to že bol omega.

,, Dôvod prečo som ti ta ku sebe zavolal bol ten že sa budeš ženiť." Jinov otec sa musel v duchu zasmiať keď jeho syn vystrel hlavu hore s prekvapením a neveriacim pohľadom. Čakal tu reakciu a vedel čo bude nasledovať. Jin možno bol omega ale to neznamenalo že stiahne chvost medzi nohy a  sklonenými ušami bude prikyvovať na všetko čo sa mu povie. Zaťal päste až si zaryl nechtami do kože ale to ho nezaujímalo.

,, Ženiť?! To musíš byť ako každý iný rodič ktorý donúti svojho syna sa oženiť s niekým koho ani nepozná?!" vyletel po ňom Jin dosť naštvané a zamračil sa. Cítil sa sklamane. Sklamane z toho že ho vážne otec chce oženiť za niekoho koho ani nepozná. Zhlboka sa nadýchol a chcel začať znova otcovi nadávať  ale Daekwan ho nenechal a mladšiemu zrazu pristala rána na líce. Jin sa chytil za líce a prekvapene sa pozrel sa na svojho otca. 

,, Na mňa si ústa nebudeš otvárať. Keď hovorím že sa oženíš tak sa oženíš." zavrčal Jinov otec a stiahol ruku ku sebe. Nerád to robil ale musel svojho syna naučiť disciplíne najlepšie ako vedel. No aj vedel že to bude o niečo krapek ťažšie, no nie je sa čomu diviť. Jin mal už osemnásť a ako je známo u tinedžerov robia si čo chcú. Majú vlastnú hlavu a niektorý sú až tvrdohlavý. No ale nevedel ako to je u Jina ktorý stále držal ruku na líci a prekvapené pozeral na svojho otca. Hnedovlasok už párkrát dostal výchovnú facku ale nikdy ju nedostal tak silnú ako teraz. Jin sklonil hlavu dole keď ho začala páliť oči a prvé slzy si začali vydobýjať cestu.

,, Si ten najhorší otec." hlasom akým to omega povedala donútila staršieho muža ľutovať svojho činu. Ľútosťou v očiach sledoval svojho syna ktorý sa sklonenou hlavou otočil a odišiel z domu. Tichosti si povzdychol a vošiel si rukou do vlasov pričom za ne fustrovane zaťahal.

Potom ako Jin vyšiel z domu sa oprel o dvere a trhavo sa nadýchol. Slzy mu tiekli po tvári ale to ho nezaujímalo. Odlepil sa od dverí a rozbehol sa smerom ku svojmu miestu. Na miesto kde chodil keď bol smutný alebo keď bol bez nálady. Bolo miesto kde mohol vždy utiecť pred problémami. Miesto kde mohol všetko pozorovať, prírodu, zvieratá a rodiny s malými deťmi. Iba tam cítil dobre, tam sa cítil bezpečne.

Bežal, bežal najrýchlejšie ako vedel. Nezastavoval aj cez to ako ho pálilo hrdle a boku pichalo. A nepomáhalo k tomu ani prvé kvapky ďašťa. Ale jemu to bolo jedno. Pocit byť čo najrýchlejšie na svojom mieste ho hnala ďalej. A nakoniec sa to aj oplatilo. Jin zastal pri malom jazierku a zdvihol hlavu hore. Zdvihol hlavu hore a nechal mu kvapky daždi dopadať na jeho bezchybnú tvár. Mokré vlasy sa mu začali lepiť na čelo ale to ho nezaujímalo. Cítil sa ako keby nebo plakalo s ním, ako keby s ním zdieľalo tu bolesť ktorú cítil vo svojom srdci. Kvapky sa zmiešali so slzami a tie mu tiekli dole po tvárí.

Jin sám netušil ako dlho stál v daždi s zatvorenými očami. Ale muselo to byť dlha doba. Bol celý mokrý a určite premrznutý na kosť. To ho v tom utvrdilo keď sa začal triasť. Sklonil svoju hlavu dole a potichu si povzdychol. Svoje oči prudko otvoril keď ucítil ako mu niekto položil teplú bundu na ramená. Do nosa mu udrela vôňa mora.

,, Človek ako ty by sa nemel nezdržiavať takomto počasí vonku." ozval sa za ním hlboký hlas ktorý spôsobil Jinovi zimomriavky po tele. Bal sa otočiť ale zvedavosť bola silnejšia. Keď sa otočil jeho dych sa zadrhol a hnedovlasý chlapec na sucho prehltol. Pred ním stál o niečo vyšší chlapec ktorý sa usmieval a vďaka tomu mu boli vidieť jamky. Chlapec ktorý stal pred omegou mal tmavo zelené vlasy. Tvár mu zdobili okuliare s čiernym ramom. Jeho očí boli taktiež tmavo hnede až čierne. Na sebe mal krátke biele tričko a čierne nohavice. Bol ako každý iný človek ale Jin zacítil niečo čo ho donútilo spraviť maličký krok vzad. Chalan pred ním bol alfa.

Vyšší s chlapcov si všimol reakcie nižšieho. Prišlo mu to roztomile, mal nutkanie si to klkbo ku sebe stiahnuť a hovoriť že sa nemusí ničoho báť. Sám nechápal prečo to cíti ale niečo ho k tomu chlapcovi tiahlo. S chlapcom si vzájomne dívali do oči do kým on sám neodtrhol pohľad. Odkašlal si a prezrel sa na trasúceho  chlapca.

,, Pozývam ta na kávu. Som Kim Namjoon." Namjoon sa usmial a natiahol ku chlapcovi ruku. Dúfal že týmto gestom sa ho chlapec ktorému dal svoju bundu nebude až tak báť. Vedel že ten chlapec nebude určite alfa, nevyžarovala z neho dominancia. Ešte rozmýšľal nad tým či ten chlapec nie je beta ale to tiež zavrhol. Jedine čo mu už zostávalo ako jediné bola ome...

,, Kim SeokJin a tvoje pozvanie prijímam." Namjoon sa pozrel na menšieho ktorý držal jeho ruku a na perách mal malý úsmev. Pustili sa a Jin sa viac zabalil do bundy a vdýchol vôňu ktorá mu udierala do nosa. Obidvaja chlapci sa vydali smerom do mesta aby si mohli zájsť do nejakej kaviarne. Šli vedľa seba, nikto z tých dvoch nehovoril. Nestrebalo hovoriť. Stačilo že cítili prítomnosť toho druhého.

***

V kaviarni nebolo moc veľa ľudí, čo bolo pre dvoch zákazníkov dobre. Mohli kľudne sedieť zadu kde neboli na očiach ľuďom a nikto ich neodpočúval. Chlapci sedeli oproti sebe a navzájom si opäť hľadeli do oči. Vyšší z chlapcov, Namjoon mal veľa otázok na ktoré sa chcel spýtať hnedovlaska pred sebou.

,, Prečo si bol v tom daždi vonku?" spýtal sa so záujmom hlase a napravil si okuliare. Sledoval hnedovláska ktorý sklopil hlavu dole. Prezeral si ho celého. Chlapec pred ním mu prišiel bezbranný, ako malé stratené mačiatko. Sám netušil prečo mu to tak prišlo ale niečo mu to hovorilo že za to môže inštinkt alfy. Určite za to mohol inštinkt alfy.

,, Pohádal som sa s otcom kvôli tomu že ma chce oženiť s nejakým dievčaťom." ozvalo sa tiché povzdychnutie a vyšší sa prekvapené sa pozrel na nižšieho. Čakal že niečo  takéto povie ale aj tak ho to prekvapilo. Jin zdvihol hlavu keď sa Namjoon neozýval. Chcel sa tiež spýtať prečo on bol vonku ale Namjoon bol rýchlejší.

,, Tak to nie si jediný koho chcú oženiť za nejaké dievča." tentokrát sa tváril prekvapené Jin. Vôbec ho nenapadlo že by mohol stretnúť niekoho s takým istým problémom ako ma on sám.

Niekto to mohol nazvať náhoda alebo osud. Je jedno čo z toho pravda ale jedno bolo isté. Že práve toto náhodne alebo osudné stretnutie navždy obidvoch chlapcov spojilo.

Taak a tretia časť je tu. Ospravedlňujem sa že tak neskoro ale nestíhala som. Ale dúfam že sa vám táto časť páčila. Bola by som rada za komentár ako si myslíte že to teraz bude pokračovať. Úprimne veľmi ma zaujíma čo vás napadá. A ešte sa ospravedlňujem za chyby ktoré tam sú.