Secret Couple ✔

21

,, Lepší čas ste si nemohli vybrať?" hlas zelenovláska mal znieť naštvane ale únava to celé pokazila. Bolo nejak štyri hodiny ráno keď mladý pár bol donútený vyjsť z tepla ich postele. Namjoon strelil naštvaným pohľadom k oranžovovlasému chlapcovi ktorý sa iba uškrnul. Svoje ruky založil na hrudi a pobavene sa pozrel na staršieho mladíka. Hnedovlasý chlapec ktorý stál vedľa svojej alfy si iba povzdychol a pretočila očami. Nebude deň kedy sa tí dvaja nechceli hádať. Jin pokrútil hlavou a pozrel sa na Yoongi ktorý stál opodiaľ a díval sa niekde pred seba. Preto nechal Namjoona s Taem samých a vybral sa k chlapcovi.

,, Yoongi. Všetko pohode?" Jin sa starostlivo pozrel na Yoongiho a položil mu ruku na rameno. Striebrovlasý mladík so sebou trhol a zdvihol svoj pohľad ku staršiemu. O rok mladší mladík prikývol a sklonil hlavu dole. Yoongi mohol povedať že je nesvoj z návratu naspäť domov. Ale musel sa vrátiť ak chcel zachrániť svoje mesto pred možným úplným zničením. A on bol pripravený spraviť všetko preto aby sa všetko vrátilo do normálu. Striebrovlasý mladík zaťal päste a zdvihol hlavu hore. Rozišiel sa k dvom alfam ktoré sa neprestali stále hádať.

,, Budete najďalej robiť hovadiny alebo už konečne nastúpite do toho auta aby sme mohli ísť." obidvaja mladíci ktorý sa hádali stíchli a pozreli sa na najnižšieho mladíka.

,, V meste musíme byť ešte pred východom slnka." Yoongi tým dvom venoval zamračený pohľad a prehrabol si vlasy do zadu. Zatiaľ čo vyšší mladíci mlčky hľadeli na striebrovlaska ktorý po tichu prešiel okolo nich. Obidvaja mladíci vyzerali byť mimo a to čo ich vrátilo do reality bolo tiché uchetnutie hnedovlasého chlapca. Ten pobavene sledoval celú udalosť. Jin iba pretočil očami a vydal sa za striebrovlaskom ktorý stál pri čiernom Mercedese a čakal kým sa všetci pohnú. Chcel byť čo najskôr už Daegu. Ale obával sa toho či už nebude neskoro. Bál sa toho že keď sa objavia v Daegu tak mesto bude celé v troskách. Yoongi zakrútil hlavou aby zahnal tieto myšlienky a konečne nasadol do auta na miesto spolu jazdca.

,, Veď ma." zamrmlal Namjoon potom ako si sadol za volant. Yoongi prikývol a počkal kým vídu z mesta. Striebrovlasý mladík mal jedno šťastie že si pamätal cestu. Preto mu nerobilo problém navigovať Namjoona. Po celú dobu v aute bolo ticho. Nikto nič nehovoril a nebolo ani o čom. Všetci boli zahĺbený v myšlienkach.

Striebrovlasý mladík bol svojimi myšlienkami pri svojej rodine. Nič o nich nevedel. Kde sú, či ešte vôbec žijú. Totižto, keď začali mesto napádať susedné tak jeho rodičia zmizli bez akejkoľvek stopy a jeho nechali samého aj s chorou sestrou samých. Jeden deň tu boli a ten druhý ako keby sa po zľahla zem. Jediný kto mu ostal bola jeho mladšia sestra ktorá má od získania vlčieho génu rakovinu. Jej telo odmietalo prijať vlčí gén veľmi dlho ale keď ho už prijalo zistila sa jej rakovina. Pre Yoongiho bolo bolestivé nechávať jeho sestru samu ale musel to spraviť. Robil to pre ich vlastné dobro. Striebrovlasý mladík si po tichu povzdychol a prehrabol si vlasy do zadu pozrúc sa von oknom. Tak moc sa bál o svoju sestru.

Príroda za oknom sa stále menila. Listnatého lesa sa stal ihličnatý les, všetko bolo zakryté bielou prikrývkou ktorá dodávala lesu tu nádheru. Yoongiho vždy fascinovala príroda svojou krásou nech je to už akékoľvek ročne obdobie. Ale Yoongi si aj tak všimol jednej malej veci a to bola krv na zemi.

,, Namjoon zastav." zamrmlal zrazu Yoongi na čo Namjoon nechápavo zastavil. Všetkých šesť oči sa pozrelo na stuhnutého mladíka ktorý sa díval niekde do diaľky. Taemu neuniklo trasenie Yoongiho tela. Nikto nerozumel prečo striebrovlasok zrazu chcel aby zastavili. A ak by mali byť úprimný, najnižší mladík ich dosť vystrašil. Tae chcel prejsť k chlapcovi ale hnedovlasý mladík ho predbehol.

,,Yoongi čo sa deje? Čo tam vidíš!?" spýtal sa Jin a položil chlapcovi ruku na rameno. Yoongi neodpovedal a namiesto toho vybehol z auta von. Všetci sa na seba nechápavo pozreli a vyšli za ním von. Yoongi pristúpil ku krvi a čupol si. Namočil do nej prsty a potom si ich priložil k nosu. Vdýchol jej pach a snažil sa zistiť komu patrí. Podľa krvi zistil že ide o omegu ale jeho meste bolo veľa omeg. Mlčky pozoroval pramienok krvi ako stekal po jeho prstoch až nakoniec ako kvapka dopadla tichosti do snehu. Chlapcove oči hľadali ďalšie fľaky krvi ktoré tej tme neboli moc dobre vidieť.

,, Podajte mi niekto mobil." zamrmlal po tichu a natiahol ruku k trojici ktorý pri ňom stali. Keď mladík necítil nič kovové na ruke pozrel sa na trojicu s zamračeným pohľadom. Striebrovlasý mladík už už chcel niečo povedať ale ostal ticho keď mu nakoniec Jin dal svoj mobil. S tichým ďakujem si prevzal mobil a posvietil na sneh. Jeho pohľad padol na krvavé fľaky ktoré tvorili cestíčku od diaľnice do lesa. Striebrovlasý mladík sa zdvihol. Netušil kam ho až krv zavedie, zvedavosť bola silnejšia. Preto sa automaticky vydal krvavou cestičkou do lesa. Ignoroval chalanov volajúc na neho aby zastal alebo aspoň nešiel sám. Nič iné ho nezaujímalo než len krv nasiaknutá vo snehu.

,, Yoongi." prudké trhnutie chlapcovým telom dostalo chlapca do reality. Striebrovlasok spravil pár krokov vzad a chrbtom narazil do hrude vyššieho mladíka ktorý ho hneď objal okolo pása. Tae si povzdychol a držal pevne staršieho ale cez toho nižšieho chlapca. Aj keď vedel že Yoongi nie je nejak silný a jeho pokus ujsť z jeho zovretie by stál za starú belu ale nechcel riskovať. Ale ako sa dalo čakať, striebrovlasok sa začal vzpierať zubami, nechtami ale aj tak sa nevyrovnal sile alfe ktorá ho pevne objímala. Preto to nakoniec Yoongi vzdal a oprel sa o vyššieho chlapca. Až teraz si uvedomil to ako jeho srdce rýchlo bilo. To ako mal napnutý každý sval v tele. Striebrovlasý mladík na malú chvíľu zatvoril oči aby ukludnil svoje rýchlo bijúce srdce.

,, Tae. Pusti ma." úst nižšieho vyšla tichá prosba ktorú vyšší mal problém dobre počuť. Tae uvoľnil zovretie okolo chlapcovho pása ale nevedel sa rozhodnúť či bude dobrý nápad pustiť chlapca. Predsa len Tae sa nevedel dobre vyznať chlapcovi a povedať do predu čo starší spraví. Ale cez to sa rozhodol nižšieho veriť a pustil.

Yoongi si vydýchol keď ho starší pustil. Odstúpil od neho o niekoľko krokov preč a mobil ktorým si celú dobu svietil, zdvihol a zasvietil si na cestičku po ktorej celú dobu šiel. Striebrovlasý mladík sa pozrel na mladšieho mladíka ktorý ho mlčky sledoval a čakal čo spraví. Starší mladšiemu iba kývnutím hlavy naznačil aby šiel s ním. Obidvaja mladíci pokračovali sledovaní cestičkou vytvorenou z krvi. No čím šli ďalej obidvoch mladíkov do nosa udrel nepríjemný zápach hnijúceho mäsa. Ten zápach mohlo byť z rozkladajúceho sa zvieraťa alebo človeka no to si mladíci nechceli pripustiť. Dúfali žez toho z čoho ide ten ten zápach bude zviera. No to čo uvideli sa im zarylo hlboko do pamäte.

Na tele mŕtvoly bolo niekoľko hlbokých rán od noža. Niekde bolo vidieť odtrhnuté mäso ktoré mali za vinu hladné divoké zvieratá. No telo tu nemohla byť dlho. Obidvom chlapcom prišlo zle z toho pohľadu ale ako jediný kto dokázal potlačiť nutkanie vracať bol Yoongi. S kamennou tvárou pristúpil k mŕtvolu a otočil ju k sebe aby sa mohol pozrieť do tváre kedysi dávno žijúceho človeka. Tu tvár spoznal. Bol to jeden z jeho spolužiakov ktorým si rozumel.

,, Poznáš ho?" jemný ale za to hrubý hlas sa ozval vedľa striebrovlaseho chlapca. Yoongi odtrhol pohľad od svojho bývalého kamaráta a pozrel sa na Taeho pri čom prikývol.

,, Jeho meno je Lee Jihoon, bol to môj dobrý kamarát. Nemôžem uveriť tomu že práve on sa pokúsil utiecť." zašepkal mladík a pohladil mŕtveho mladíka po líci. Bolo mu to ľúto že práve niekto ako on zomrel. Z Yoongiho úst vyšiel tichý povzdych a oprel sa o mladšieho chlapca. Ucítil ruku na svojom páse.

,, Vráťme sa za chalanmi."

No, dlho som nič nepridala za čo sa ospravedlňujem ale teraz sa vrátim ku k pridávaní časti každú sobotu. A dúfam že sa vám táto časť páčila. Bola by som rada za nejaký komentár alebo váš názor na túto knihu no a uvidíme sa nabudúcu sobotu