,, Brzdi, brzdi hyung." ozval sa izbou jemný smiech patriaci chlapcovi s čiernymi vlasmi. Čiernovlasý chlapec sa rozvalil na postelí kde sedel jeho hyung a usmial sa. Potreboval vstrebať informácie ktoré na neho vychrlil jeho starší kamarát. Bol prekvapený z toho že jeho hyung je omega. Ďalšiu vec ktorú musel vstrebať je to že hnedovlasý chlapec stretol niekoho s tým istým osudom. Nie že by nechcel aby jeho hyung nebol šťastný ale bol smutný z toho ak by sa s tou alfou začal stretávať tak by už nemal čas na svojho dobrého kamaráta z detstva.
,, Povedz mi niečo o ňom hyung." Hoseok sa pretočil na brucho a spravil na Jina psie oči. Vedel čo na Jina platí. Starší s chlapcov sa musel usmiať a pokrútil nad mladším hlavou. Toto bola jedna z mala vecí čo zbožňoval Jin na svojom kamarátovi. Psi pohľad keď niečo chce, príde mu vždy tak roztomilí. Tomu usmievajúcemu slniečku sa proste nedalo povedať nie. Jin sa nadýchol aby mohol začať rozprávať a začal Hoseokovi prehrabovat vlasy.
,, Jeho meno je Namjoon. Ma dvadsať a je synom riaditeľa Kim Kunpani. Je dosť vysoký, môže mať nejak sto osemdesiat centimetrov." starší s chlapcov si spomenul na alfu ktorú stretol. A práve na moment keď spoločne odchádzali z kaviarne a Namjoon pokazil dáždnik. Sám nevie ako sa mu to podarilo ale bolo to zábavné. Je pravda že sa poznajú podstate iba deň ale prišlo mu že sa poznajú celý život. Je možné že on by mohol byť jeho alfa? Jin nad myšlienkou pokrútil hlavou. Bolo to až naivne si to myslieť.
,, Počkať nie je to náhodou ta obrovská firma kde robia hračky a sladkostí pre deti?" Hobi zdvihol jedno obočie hore a spýtavo sa zahľadel na staršieho. Prišlo mu to ako náhoda že práve stredne syna chlapa ktorý bol rival Jinovho otca. Ale takéto náhody sa predsa stávajú nie? Hobi sa musel nad tým hlbšie zamyslieť, čo sa mu moc nestáva. Rozmýšľal.
Čo by sa stálo ak by sa prišlo na to že sa potajomky stretávajú synovia dvoch najväčších rivalov v Soule? Hoseokovi bolo jasné že by to nič nepekne nebolo. Čiernovlások zakrútil hlavou aby sa zbavil, veril Jinovi že si dá určite pozor. Usmial sa.
,, A čo ty a Jungkook?" keď Jin vyslovil túto otázku Hobi sa na neho pozrel a usmial sa. Miloval to stvorenie ktoré vyzeralo ako zajačik. Bol roztomilí.
***
,, Ahoj." ozvalo tichým hlasom vedľa zelenovlaseho chlapca. Ten so sebou vystrašene cukol a zdvihol hlavu od čiernej kávy. No nemusel zdvíhať hlavu aby vede klip kto to je. Už len keď ucítil vôňu mliečnej čokolády vedel kto ho oslovil ale chcel vidieť chlapcovu tvár. Prvé čo si všimol bol malý jemný úsmev na chlapcových perách.
,, Už som si myslel že neprídeš." zasmial sa zelenovlasok a pozoroval hnedovlaska ako si sadá oproti nemu. Jin si všimol ako ho alfa pred ním sledovala. Očiach zelenovlaska boli iskry a niečo zvláštne čo ešte u nikoho nevidel. Musel sklopiť hlavu dole kvôli tomu že sa začal červenať. Ale prečo? Veď nikdy sa mu nestalo že sa choval tak hanblivo a teraz sa automaticky skoro chová ako submisiv. Ďalšia vec ktorú nechápal je ta že sa prítomnosti druhého chlapca cítil nervózne.
Zatiaľ čo sa Jin topil svojich myšlienkach Namjoon mal čas si omegu prezrieť. Hnedé vlasy, s krátkou ofinou ktorá mu občas padala do oči. Veľké očká farby hnedej. Plné ružové pery, ktoré by určite raz chcel skúsiť ako chutia. Na sebe mal ružovú mikinu s kapucínov značky adidas. U nohavíc nevedel aké mal. Svoj pohľad vrátil späť na Jinovu tvár. Ten musel vycítiť jeho pohľad lebo hnedovlasok sa na neho pozrel.
,, Môj otec, chce aby som sa čo najrýchlejšie oženil." povzdychol si mladší z dvojice a prehrabol si fustrovane vlasy do zadu. Svoj pohľad sklopil dole na stôl. Cítil sa hrozne ako keby niekoho podviedol. Na hrudi sa mu usadil tíživy pocit. Pomaličky zdvihol hlavu ku staršiemu a ten pohľad ktorý mu Namjoon venoval ho prekvapil.
Očiach zelenovlaska videl ľútosť, pochopenie a opäť niečo čo nevedel rozpoznať. A nevedel či to chce vôbec vedieť. Zhlboka som nadýchol a uhol pohľadom. No svoj pohľad presunul na pohár horkej čokolády ktorá skončila pred ním a potom sa nechápavo pozrel na čašníčku. Veď si nič neobjednal tak na čo mu to dala?
,, Tu horkú čokoládu som nechal objednať ja." ozval sa Namjoonov tichý smiech, jeho smiech bol príjemný. Hnedovlasok si priznal že by ho mohol počuť sa smiať kľudne aj celý deň. Jin venoval staršiemu vďačný úsmev a oprel sa o stoličku. Medzi chlapcami nastalo ticho. Ale nie to trápne ale to také príjemné kedy nikto nič nemusel hovoriť. Aj tak to ticho dlho nevydržalo.
,, Prečo chce tvoj otec aby si sa čo najskôr oženil?" ozval sa Namjoonov jemný hlas a pozrel sa na Jina. Bolo mu ľúto vidieť chlapca pred ním smutného. Cítil potrebu ho objať utíšiť ale jediné čo z toho spravil bolo že chytil Jinovu ruku a skryl ju vo svojej ruke. Tým si vyslúžil chlapcov pohľad a jemne sa naň usmial. Hnedovlasok mu úsmev opätoval.
,, Môjmu otcovi začali prichádzať listy od riaditeľov iných firiem." mladší z dvojice si povzdychol. Nemusel ďalej hovoriť aby staršiemu mu došlo čo tým myslí. Zamračil sa, dosť ho to naštvalo ale na druhú stranu bol rád že jeho otec nie je taký parchant. Zelenovlasok sa postavil a prešiel ku chlapcovi ktorý sa na neho nechápavo pozeral. Chlapca opatrne objal ako keby bola porcelánová bábika. Do nosu mu opäť udrela tá úžasná vôňa mliečnej čokolády.
,, Ak by sa stalo čokoľvek, na mňa sa môžeš spoľahnúť. Rád ti pomôžem." na tvári mladšieho chlapca dopadla ruka. Jin sa o ňu zaprel a spokojne vydýchol. Bolo mu dobré, na chvíľu zatvoril oči ale potom ich otvoril. Namjoonovi objatie opätoval aby mu prejavil vďaku. Je pravda že sa poznajú iba tri dni ale prišlo im ako keby sa poznali celý život. Možno preto sa tak obidvaja chovali alebo je v tom niečo iné? Kto vie.
Namjoon s Jinom sa od seba odtiahli a zelenovlasok sa posadil na svoje miesto. Mladší s chlapcov mohol povedať že sa cítil o niečo lepšie než predtým. Sranda čo dokázalo jedno malé objatie.
,, Ta čokoláda je dobrá." zamrmlal s úsmevom Jin čim si vyslúžil pozornosť alfy. Vlastné on mal stále jeho pozornosť. Jin začal pomalý usrkávať z kávy a popritom sa díval po kaviarni. Bola to útulná kaviarne, staromódny nábytok. Už chápal prečo sem starší chodil.
,, Nabudúce vyberám miesto ja." zasmial sa mladší a pozrel sa na staršieho s iskričkami v očiach. Zelenovlasok sa musel zasmiať a iba prikývol. Tomu roztomilému stvoreniu sa nedalo povedať nie. Obidvaja chlapci popíjali svoje horké nápoje a boli zahĺbený do svojich myšlienkach.
,, Aké si mal detstvo?" mladší s chlapcov so sebou trhol a nechápavo sa pozrel na Namjoona. Hnedovlasok si prehrabol vlasy do zadu a kusol si do pery. Detstvo? Kvôli čomu sa pýtal? Iba ho to zaujíma alebo sa u neho detstve niečo stalo? Jinovi začali napádať všetky tie najhoršie scenáre. Mladší z chlapcov musel pokrútiť hlavou aby dostal negatívne myšlienky z hlavy.
,, Nebolo nejak zvláštne. Mal som detstvo ako každé iné dieťa." zamrmlal po tichu mladší z chlapcov a mykol plecami. Behanie s Hobim po vonku a chodenie do opustených budov nebral niečo ako nejakú zaujímavú vec. Robili čo iné deti. Svoj pohľad presmeroval z skoro prázdnej šialky na zelenovlaseho chalana pred ním.
,, A čo ty?"
Toto vysvetlovanie je asi tak na pol hodinu... hneď zo začiatku sa chcem ospravedlnit že časť vyšla až teraz, za druhe za čo sa chcem ospravedlnit sú chyby a to že táto časť bola tak trocha o ničom ale nebojte zapracujem na tom. No a dúfam že sa vám táto časť páčila. Ak budete chcieť, môžem potom spraviť menšiu časť ako sa Hobi s Jungkookom spoznali. Budem rada ak mi napíšete komentár a date mi vote. A ešte taká vec, na mojom účte vyšlo BTS oneshot ak si niekto ešte nevšimol
YOU ARE READING
Secret Couple ✔
FantasySvet sa mení, niekedy úmyselné a niekedy neúmyselne. V roku 2050 nastal neuskutoční rozruch. Nepodareným pokusom nemenovaného vedca sa medzi ľuďmi začal šíriť vlči gén. Spôsoboval rôzne účinky na nositeľovi. Gén sa choval ako baktéria , no nikdy sa...