Secret Couple ✔

6

,, Uvoľní sa, si celý stuhnutý." Jin na svojich širokých ramenách ucítil ruky ktoré jeho ramená začali masírovať. Jin zdvihol svoj pohľad k zrkadlu a stretol s pohľadom chlapca ktorý mal na tvári zajačí úsmev. To Jina donútilo sa tiež usmiať a nechal chlapca za ním aby ho masíroval. Jin sa začal obzerať okolo seba hľadajúc jeho kamaráta ktorý vždy žiaril ako slniečko no nikde ho nevidel.

,, Kde je Hoseok?" ozval sa Jin a spojil svoj pohľad chlapcom. Mladík s hnedými vlasmi o niečo tmavšom odtieňom než ma Jin sa pozrel niekde za seba. Presnejšie sa díval na dvere čakajúc kedy dnu vojde jeho priateľ. Jungkook si povzdychol a prehrabol staršiemu chlapcovi vlasy. Sám netušil kde je jeho priateľ, Hoseok mu nič nepovedal keď odchádzal ale dúfal že jeho priateľ sa rýchlo vráti aby sa mohol sa mohol opäť ku nemu tisnúť. To krátke ticho ktoré vládlo medzi dvoma chlapcami bolo zrazu prerušené otvorením dverí.

Obidvaja chlapci sa otočili do zadu pričom im pohľad padol na dvoch narušiteľov. Jin sa postavil zo stoličky a s alfou nadviazal očný kontakt. Srdce mu šlo až vyskočiť srdce od radosti že Namjoon prišiel. Malými ale za to rýchlymi krokmi sa dostal staršiemu chlapcovi a pevne ho objal. Svoju tvár tvár zaboril do Namjoonoveho ramena a vdýchol jeho vôňu mora. To vo ňom vyvolalo menšie spomienky keď sa ako malý hrali s Hoseokom vo vode. Nad tou spomienkou sa musel usmiať a svoj pohľad zdvihol ku Namjoonovej tváre.

,, Som rád že si prišiel." keď to Namjoon započul venoval chlapcovi jemný úsmev a pohladil omegu po jemnej pokožke. Odtiahli sa od seba aby mohol hnedovlasok ísť objať svojho najlepšieho kamaráta. Pri pohľade ako Jin objíma čiernovlasého chlapca začal pociťovať hnev. Jemne sa zamračil a veľmi po tichu zavrčal. Nepáčilo sa mu to ako sa čiernovlasý chlapec objíma so svojím hyungom.

Jin sa odtiahol od Hoseoka na ktorého sa hneď zavesil najmladší z chlapcov. Jin prestúpil ku Namjoonovi a oprel sa o neho. Zelenovlasy mladík položil ruky na chlapcov pás a jemne si ho ku sebe o niečo viac pritiahol. Mohli by takto kľudne stať aj celý deň ale to by sa Jinova svadba nemala tak rýchlo približovať. Hnedovlasok si povzdychol a svoju tvár zaboril do hrude druhého mladíka ktorý ho objímal. Tak moc sa nechcel ženiť, tak moc túžil po tom aby nemusel tu byť a miesto toho byť niekde inde.

,, Hoseok, Kookie môžete odísť prosím?" ozval sa jemný hlas Jina a všetci traja prítomný sa na neho pozreli. Nebolo isté kto viac znervóznel, či Jin alebo ostatný traja chlapci. Ale bolo isté iba jedno a to že atmosféra v miestnosti bola tak hustá až sa dala krájať. Hnedovlasý chlapec si musel kusnuť do dolnej pery a prechádzal pohľadom po troch chlapcov. Netušil či urobil dobre že to povedal ale chcel sa s starším osamote porozprávať. Hoseok a Kook sa najskôr pozreli na seba a potom svoj pohľad presunuli na Jina.

Kook zobral situáciu do vlastných rúk. Svojho staršieho priateľa chytil za ruku a začal ho ťahať preč z miestností aby Jin s Namjoonom mohli byť osamote. Keď odchádzal s Hoseokom ešte sa na chvíľu otočil na hnedovlasého chlapca aby sa mohol stretnúť s jeho vďačným úsmevom. Najmladší mu venoval malý úsmev a so svojím priateľom odišiel z miestností. Dvere sa zatvorili a hnedovlasy chlapec s zelenomvlasym ostali sami. Obidvaja sa pozreli na seba.

,, Namjoon, môžeš mi sľúbiť jednu vec?" hlasom akým to povedal Jin bol až tichý a jemný. Jeho oči farby gaštanu sa stretli s očami alfy. Okolo pása mal obmotanú ruku staršieho ktorý si ho jemne ku sebe tisol. Jin svoje ruky položil na Namjoonove ramená. Namjoon sa musel trocha nakloniť ku mladšiemu aby ho mohol lepšie počuť lebo tušil že mladší hnedovlasy chlapec bude hovoriť po tichu.

,, Pomôžeš mi a budeš pri mne stať keď to budem potrebovať?" hlas tentokrát bol o niečo tichší a hlavne sa to pýtal veľmi opatrne ako keby sa bál že by touto otázku niečo pokazil. No neprestaval oplácať Namjoonovi pohľad a Namjoon mohol povedať že toľko odvahy ktorú mal menší a mladší chlapec v očiach ešte u nikoho nevidel. No musel sa usmiať, ako vždy keď bol spoločnosti Jina. Svoju ruku položil na Jinove líce a začal ho po ňom jemne hladiť ako keby sa bal toho ako by použil väčšiu silu to nevinné stvorenie ktoré objímal sa mohlo rozpadnúť.

,, Sľubujem." Namjoonov hlas bol hlboký, pre niekoho možno strašidelný no pre Jina nie. Preňho bol Namjoonov hlas upokojujúci. Cítil sa ako keby mu šlo srdce vyskočiť z hrude. Kvôli tomu si neuvedomil že sú ich tváre blízko seba a stále sa približovali. Ani jeden z nich si to ani poriadne neuvedomoval. Boli ako omámený, nevnímali nič okolo nich len prítomnosť toho druhého. Mohli cítiť dych toho druhého a cítiť aj to ako sa ich nosy navzájom dotýkajú. Netrvalo by dlho aby pocítili pery toho druhého ak by sa neozvalo dosť hlasite zaklopanie.

V tom momente ako keby sa mladíci vrátili do prítomnosti a prudko sa od seba odtiahli. Prvý z chlapcov ktorý si uvedomil k čomu malo nastať bol práve Jin. Jeho tvár bola jemne červená a zorničky prekvapením až zúžené. Dych mal zrýchlený a jeho srdce bilo tak rýchlim tempom že mal miestami pocit že mu ide vyskočiť z hrude. Stále s prekvapením pohľadom sledoval staršieho ktorý sa tiež spamätával z náhlej udalosti ktorá sa mala teraz stať.

,, J-ja už idem." zakričal hnedovlasý mladík ako odpoveď na zaklopanie a na chvíľu prerušil očný kontakt s starším. Hodil rýchli pohľad na dvere a hneď pohľad presunul na Namjoona. Jina dosť zarazilo to ako sa na neho starší zelenovlasy mladík díval. V Očiach sa mu odrážal smútok, ľútosť a opäť niečo čo Jin nevedel rozpoznať. Jemne si kusol do pery a otočil sa na päta. Je pravda že hnedovlasému chlapcovi prišlo zbabelé ale ak by ste boli jeho koži spravili by ste to isté. Bez jediného slova by ste ušli a nechali toho druhého tak. Malej miestnosti samého s vlastnými myšlienkami.

***

Jin nikdy neveril tomu že nastane ten deň kedy bude musieť stať pred oltárom v obleku. Ale teraz sa dialo. To o čom dúfal že bude iba zlý sen sa stal krutou realitou. Cítil sa hrozné, nie len kvôli tomu že si musí zobrať neznáme dievča ktoré teraz pred ním stalo bielych šatoch. Ale kvôli tomu že ťažilo svedomie. Mal dojem že tým to podviedol svoju dráhu polovičku ktorú ani nemal. Hnedovlasý mladík ani moc nevnímal že im hovoril kňaz, len neprítomne pozoroval ľudí ktorý prišli sa pozrieť na ich svadbu.

Väčšiu časť tých ľudí ani nepoznal, nevedel kto sú. Prezeral si každého hosťa, ale ako prechádzal ľudí u troch sa zastavil. Na perách mu to vyčarilo malý úsmev. Boli tam, ty ktorý pre neho znamenali snáď celý svet. Možno svoj pohľad by na jeho troch priateľov aj nechal keby že ho nevyrušil hlas kňaza ktorý ho oslovil. Svoju pozornosť presunul na kňaza a začal dávať pozor. Počúval ako sa ho kňaz pýta tu frázu ako každého druhého človeka ktorý si bude brať z lásky alebo z donútenia.

Zatiaľ čo hnedovlasý chlapec venoval svoju celú pozornosť kňazovi si nevšimol že ho sleduje jeden pár orieškových oči z diaľky. Poslednej rade sedel mladík jenž jeho pohľad prepaľoval hnedovlasého chlapca pri oltári. Mladík si prešiel po dolnej pere a na perách sa mu usadil diabolsky uškrň ktorý nenasvedčoval nič dobrého.

,, Toto bude ešte len zábava."

Ďalšia časť je tu aj s novou tajomnou postavou. Dúfam že sa vám táto časť páčila. Bola by som rada za komentár a názor o tomto príbehu. Budem rada ak by ste si mi zanechali vote. A ešte jedna vec. Napíšte mi do komentára koho si myslíte že bude ta tajomna postáva. A ako vždy sa ospravedlňujem ak ste tam našli nejaké chyby