Secret Couple ✔

5

,, Kde je tak dlho?" zamrmlal si pre seba nervózne hnedovlasý chlapec a viac sa zabalil do mikiny. Keby že vedel že bude tak mrznúť tak by si bol zobral niečo teplejšie. A nebolo sa čomu diviť bol stred jesene a nebude dlho trvať a zima bude klopať na dvere. Jin si priložil ruky ku ústach domnienke že si ich zahreje ale moc to nepomáhalo na čo hnedovlasok po tichu zaklial.

,, Nabudúce keď budeš chcieť byť vonku si daj na seba niečo teplé čo ta zahreje." ozval sa hlboký hlas rovno za chlapcom. Mladík pocítil teplo ktoré vyžarovalo z staršieho a viac sa natisol na o niečo vyššieho chlapca za ním. Jeho malé ruky boli zakryté s tými väčšími. Ruky staršieho boli teplé oproti mladšiemu ktorý mal ruky studené. Jin po otočil hlavu aby sa stretol pohľadom staršieho. Namjoon sa usmial a prehrabol omege vlasy do zadu.

,, Ideš neskoro." zasmial sa Jin a odtiahol sa od Namjoona aj keď nerád opúšťal teplo ktoré mu alfa dopriavala. Jeho telom prešla zima a hnedovlaska striaslo. Určite si nabudúce bude musieť zobrať niečo teple. Skoval ruky do vačkov a pozrel sa na staršieho chlapca ktorý sa tváril nevinné. Škrabal sa na zátylku čo pôsobilo aj roztomilo. Jin iba nad ním pokrútil hlavou a hlavou pokynul aby ho nasledoval.

,, Moja.... svadba sa rýchlo blíži." ozvalo sa tiché povzdychnutie a Namjoon sa pozrel na Jina ktorý šiel pred ním. Blíži? Toto slovo donútilo Namjoona zastaviť a neveriaco sledovať chlapca pred ním. Nechápal ako mohol byť Jin tak kľudný, on by na jeho mieste by bol stále nervózny. Namjoon pokrútil hlavou a dobehol chlapca ktorý sa mu začal vzdialovať.

,, Za koľko ju budeš mať?" Namjoona to veľmi zaujímalo. Vedel že keď sa Jin ožení už nebudú mať toľko času aby stretávali. Už ta samotná myšlienka že by sa už nemohli poriadne stretávať ho desila. Ale čo by také narobil? Jeho samého čakalo to isté a zrušiť zásnuby nemohol. Jeho otec by mu v tom zabránil. Po tichu si povzdychol. Svoj pohľad presunul na mladšieho ktorý mu položil ruku na rameno.

,, Za desať dni." hnedovlasok po tichu zašepkal a pozrel sa na staršieho chlapca ktorý mu pohľad opätoval. Namjoon chytil ruku mladšieho do svojich. Prekvapilo ho že bola stále ľadová aj keď ju Jin skovaval vo vačku. Jemne ho pohladil po zápästí a Jinovu ruku pustil. Zo seba zhodil kabát do ktorého zabalil Jina. To ako sa mu triaslo telo sa nedalo nevšimnúť. Jin sa vďačne usmial na Namjoona a na čo mu Namjoon úsmev opätoval.

Obidvaja si hľadeli do oči, bolo ticho. Jediné čo bolo počuť bol šum listy do ktorých udieral vietor. Starší s chlapcov položil ruku na líce mladšieho. Sledoval ako hnedovlasý chlapec zatvoril oči a spokojne vydýchol. Druhú ruku obmotal okolo chlapcovho pasu a jemne si ho pritiahol ku sebe. Mladší nijak neprotestoval a s radosťou sa ku staršiemu natisol. Bolo mu to príjemné, to teplo ktoré cítil. To ako mu zelenovlasok začal hrať s vlasmi. Čím viac trávil čas s starším tým viac chcel byť s ním. Možno by takto dlho vydržali stať v objatí ale zima ktorá narastala ich donútila sa od seba odtiahnuť.

,, Začína sa ochladzovať poďme niekde do tepla." keď to navrhol Namjoon tak Jin iba prikývol. Predsa len to bol dobrý nápad ale ani jeden z nich netušil kde by mohli zájsť. Meste bolo malo ľudí a niektoré obchody, kaviarne alebo reštaurácie boli zatvorené. Bol víkend, a každý ho chcel využiť k tomu aby si mohol oddýchnuť alebo ho stráviť s rodinnou Je veľa spôsobov ako prežiť víkend. Ale nakoniec sa podarilo nájsť útulnú reštauráciu. Chlapcov po vstupe do vnútra obklopilo teplo. Spoločne sa vybrali ku jednému voľnému stolu za ktorý sa posadili. Čašník si ich všimol vďaka tomu že nebol pri vedľajšom stole. Čašník prišiel ku ním a dal im knižku ktorej sa nachádzalo hlavné menu.

,, Keď sme tu už tak si niečo objednaj." Namjoon sa zasmial čím na seba upútal pozornosť hnedovlaska. Jin sa neisto pozrel na Namjoon a potom na knižku s menu. Kusol si do vnútornej strany líca a nakoniec zobral knižku do rúk. Prechádzal jedlo za jedlom do kým sa jeho pohľad nezastavil na obľúbenom jedle v korei. Kimchi. Potom podal knižku Namjoonovi aby si tiež mohol niečo vybrať. Čašník sa ku ním vrátil s úsmevom a začal si zapisovať ich objednávku. Čašníka úprimne ani neprekvapilo že si chlapci objednali práve kimchi. Potom ako mal ich objednávku napisanu odišiel ku ďalšiemu stolu.

,, Namjoon prišiel by si na moju svadbu?" spýtal sa opatrne mladší s chlapcov a pod stolom sa začal hrať s prstami. Cítil sa trocha nervózne a úprimne sa aj bal negatívnej odpovedi zo strany staršieho. Svoj pohľad ktorý celú dobu upieral na alfu presunul dole na jeho ruky. Ak by Namjoon povedal áno tak by bol šťastný. Potrebuje ho tam ako oporu. Aj keď je pravda že tam bude aj Hoseok s Jungkookom pochyboval že by sa mu chlapci venovali.

Starší z chlapcov sa stále prekvapené díval na hnedovlasého mladíka pred ním. Nečakal že sa ho to Jin spýta ale potešilo ho ten fakt že hnedovlasok chce aby bol na jeho svadbe. Preto si napravil okuliare na nose a usmial sa. Namjoon zdvihol chlapcovu tvár ku sebe a prešiel mu prstom po dolnej pere. Musel sa krotiť aby sa nenahol nad stôl a okúsil Jinove ružové plné pery. To pokušenie bolo veľké. Ale preste sa naklonil.

,, Prídem." zamrmlal s tichým hlasom pri jeho perách. Mohol cítiť ako sa mladšiemu chlapcov zrýchlil dych. Navzájom si dívali do oči ale Namjoonov pohľad sa presunul na jeho pery. Odtiahol sa od neho a normálne sa posadil. Jin sedel ako oparený pričom sa díval rozšírenými zorničkami pred seba. Takmer sa dotýkali perami. Jeho dych bol zrýchlený, srdce mu bilo ako splašene.

,, Vaše jedlo páni." ozvalo pri stole a Jin sebou trhol. Nečakal že sa u nich čašník tak rýchlo objaví. Chytil sa na mieste kde bolo srdce a privrel oči na jemnou bolesťou ktorá mu prešla telom. Zhlboka dýchal a svoj dych sa snažil ukľudniť. Takto sa naposledy vylákal keď bol ešte dieťa a hrali s Hoseokom naháňačky. Hoseok sa vtedy obliekol aby strašidlo a vyletel na Jina ktorý ho naháňal. Pamätal si že vtedy nemal ďaleko od toho aby skoro infarktoval a rozplakal sa.

Jin svoje myšlienky zahnal zakrútením hlavy. Vďačne sa pozrel na čašníka ktorý im doniesol kimchi. Čašník hneď odišiel aby mohol zaniesť ostatným hosťom ich objednávku. Jin sa chvíľu pozeral po reštaurácii ale potom svoj pohľad presunul na jedlo pred ním. Do rúk zobral paličky a pustil sa do jedenia. Namjoon sa svojho jedla ešte nedotkol. Miesto toho pozeral správu na mobile ktorá mu prišla. Išlo o správu jeho otca ktorý ho hľadal a chcel aby sa okamžite vrátil domov. Ale ako je známe u mládeže tak bolo jasné že Namjoon ignoroval rozkaz svojho otca. Aj keď je slušne vychovaný tak rebélia sa nezaprie. S tichým povzdychom skoval mobil do vačku a zobral si paličky do rúk.

,, Deje sa niečo?" mladší sa starostlivo pozrel na staršieho ktorý ku nemu zdvihol zrak. Namjoon si napravil okuliare a pokrútil hlavou. Usmial sa na chlapca pred tým ním ktorý mu úsmev aj opätoval. Spoločne jedli kimchi a nikto z nich nič nehovoril. Nebolo prečo niečo hovoriť. Ticho čo medzi nimi bolo nebolo nijak trápne ale bolo to to príjemné ticho kedy netrebalo nič hovoriť. Stačilo že boli spolu.

Okay, takže. Ospravedlňujem sa za to že časť vychádza teraz a že nevyšlo minulú sobotu. Vieš že to bude zase výhovorka ale áno nebol čas. No nevadí. Dúfam že sa vám táto časť páčila. Ako vždy budem rada ak dáte komentár o tom či sa vám tento príbeh páči alebo nie a mám takú otázku. Chcete aby tomto príbehu bol mpreg alebo nie? Toto ma ako tak dosť zaujíma či ho tam mám dať alebo nie. Takže, budem rada ak o tom to budete hlasovať. A ďalšia vec. Ospravedlňujem sa ak ste tam našli chyby.

A dnes ma Jimin narodeniny, takže všetko najlepšie Jiminie