Secret Couple ✔

9

,, Vyzeráš hrozne." to bolo prvé čo vyšlo úst zelenovlasého chlapca keď uvidel mladšieho. Hlase mu bolo počuť menšie pobavenie. Nemyslel to nijak zle, mladší aj cez to že mal vlasy do všetkých strán a kruhy pod očami, stále vyzeral atraktívne. Namjoon venoval Jinovi pobavený úsmev keď ho udrel slabo do ramena. Poprade, ani to necítil. Ale nemusel sa pýtať prečo Jin vyzeral tak ako vyzeral. Okolo mladšieho pásu obmotal svoje ruky a hnedovláska si pritiahol ku sebe do objatia. Čakal že sa Jin napne ale bol milo prekvapený keď hnedovlasý chlapec spokojne vydýchol a svoju hlavu položil na ramena staršieho.

Jin bol vďačný za to že si ho starší ku sebe pritiahol. Mohol aspoň cítiť teplo a bezpečie z Alfy ktorá z nej vychádzala. Možno by aj Namjoonove objatie uspalo. Bol tak moc uťahaný z práce. Neveril že z pozerania sa do počítača a kontrolovanie faktúr bude tak ťažké. Jin zatvoril oči a zhlboka vdýchol Namjoonovu vôňu ktorú si veľmi obľúbil. Viac svoje telo pritisol na Namjoonove aby mohol cítiť viac tepla. Aj keď mal kabát ktorý ho dosť hrial kvôli unavená pociťoval zimu. Teraz by sa mu hodilo ležať v postelí a pospať si. Úst mu vyšlo tiché zívnutie čo prišlo Namjoonovi to prišlo zlaté.

Rozmýšľal nad tým že večeru v reštaurácii vynechá a miesto toho zoberie Jina ku sebe domov. Netušil či to je dobrý nápad alebo nie ale vedel že bude lepšie ho zobrať ku sebe ako ho zaviesť ku nemu domov. Jednu ruku položil na Jinove kríže a druhu dal pod stehna. Opatrne zdvihli Jina na ruky. Zarazilo ho to aký bol Jin ľahký. Je on vôbec?! pomyslel si a pozrel sa do Jinovej tváre. Stále mal zatvorené oči a nevyzeral že by nejak vnímal okolie. Možno by ani postrehol keby že s ním niekto hádže. Nechal Jina aby nechal svoju hlavu položenú na jeho rameni. Nad tým pohľadom sa usmial a rozišiel sa ku sebe domov. Stále kontroloval chlapca na svojich rukách ktorý dokonca zaspal.

***

Hnedovlasý chlapec sa začal zobúdzať. Myslel si že je u seba doma ale ako otváral oči zisťoval že sa nenachádza u seba doma ale u niekoho iného. Jeho mozog začal pracovať na plné obrátky. Vystrel sa prudko do sedu a vystrašene sa začal dívať okolo seba. Bol vystrašený z neznámeho prostredia. Zo včerajška si nič poriadne nepamätal. Iba to že bol práci. Dostavil sa ďalší šok keď si uvedomil že nevie aký je čas a že možno nestíha prísť na čas. Ale najskôr musel zistiť kde je a hlavne u koho je. Vymotal sa z perín. Chlapcove nohy sa dotkli chladnej zemi čo zapríčinilo že mu od nôh prešla do celého tela zima.

,, Už si hore?" hnedovlasý chlapec zdvihol svoj vydesený pohľad ku osobe ktorá vyslovila túto rečnícku otázku. Jeho vystrašene srdce sa ukľudnilo momente čo si uvedomil že človek stojaci vo dverách bol Namjoon. Úst mu vyšlo úľavne vydýchnutie a svoju pozornosť nechal na mladíkovi ktorý sa ku nemu začal približovať. Neunikol mu ani ten malý úsmev čo mal zelenovlasý chlapec na perách. Mladší nad ním pokrútil hlavou, začal si obzerať izbu vo ktorej sa nachádzal. Steny boli šedej farby a nábytok bol spravený z tmavého dreva. Vo strede izby bola posteľ na ktorej hnedovlasok sedel. Pri okne sa nachádza písací stôl na ktorom boli papiere.

Jin odtrhol pohľad od prezerania nábytku keď na svojej ruke ucítil  Namjoonovu ruku. Svojimi hnedými očami sa pozrel na prepletené ruky a potom zdvihol hlavu ku Namjoonovej tváre. Ich tváre boli veľmi blízko seba, obidvaja mohli cítiť dych toho druhého. Boli si tak blízko že mohol niekto povedať ak by boli ku sebe o niečo bližšie pobozkali  by sa. Boh vie či to mladý chlapci chceli spraviť alebo nie. Na líci mladšieho dopadla ruka staršieho ktorá ho začala hladiť. Nespúšťal z Namjoona pohľad. Najskôr sa pozrel staršiemu chlapcovi do očí ale potom svoj pohľad presunul na mladíkové pery. Za to starší už od začiatku rozmýšľal nad tým aké by bolo toho chlapca pred sebou pobozkať. No tieto myšlienky hneď zmizli keď sa Jin odtiahol úplne od Namjoona.

,, Mal by som už ísť, určite už meškám do práce." vydralo sa nervózne z Jina ktorý mal červené tváre. Cítil sa trápne, Svoju tvár sklonil ku zemi a začal sa hrať s prstami. Ak by ste boli v Jinovej koži tiež by ste boli nesvoji.  Okolo pása sa mu zrazu obmotali dve mohutné paže ktoré si mladíka ku sebe pritiahli. Namjoon zaboril nos do chlapcových hnedých prameňov vlasov a usmial sa. Jin mu prišiel ako hanblivý chlapec.  Ale chápal Jina a sám sebe vynadal za to že sa opäť snažil pobozkať mladšieho. Preto len pre tentokrát len ostal iba pri objímani.

,, Máš ešte čas, odveziem ťa domov ak chceš." starší z chlapcov sa usmial pričom sa mu vytvorili jamky. To mladšiemu vyčarilo jemný úsmev ktorom sa schovalala vďačnosť. Iba prikývol, postavil sa z postele a počkal kým sa zdvihne aj starší. Ale Namjoon nevyzeral že by mal na pláne vstať z postele. Zapieral sa rukami do postele a prezeral si hnedovlaska aj keď si ho často krát prezeral. Nemohol prestať. Jin bol pre neho droga bez ktorej by nevedel vydržať. Droga ktorú už užíval a stále sa jej nevedel nabažiť. Namjoonov úsmev sa zväčšil keď si všimol ako sa hnedovlasý chlapec mračí. Nezabudol si ani založiť ruky na hrudi. Tím to spôsobom prišiel zelenovlasému chlapcovi mladší zlatý.

,, Budeš tam dlho sedieť alebo sa konečne pohnes?" Jin zamrmlal s urazeným pohľadom a prebodol staršieho pohľadom. Začínal byť už pomalý nervózny. Nechcel prísť do firmy svojho otca neskoro s potom počúvať urážlivé narážky na jeho osobu. To bolo posledné po čom túžil najmenej. Po započutí tichého uchechtnutia sa zamračene pozrel na Namjoona. Vôbec netušil čo mu prišlo na tom tak vtipné ale odpoveď sa asi nedozvie. Jin si porazene povzdychol a prehrabol vlasy do zadu. Namjoon sa vyšvihol do stoja a s stálym úsmevom prešiel okolo mladšieho. Ten šiel hneď za starším ktorý ho viedol chodbou v ktorej bol určite drahý nábytok.

,, Môžem ta o niečo požiadať? spýtal sa starší a venoval mladšieho chlapcovi krátky pohľad. Jeho hlase už nebol žiadny náznak pobavenia čo znamenalo iba jednu vec. Zelenovlasý mladík potreboval od mladšieho vec ktorú bral vážne. Namjoon zastal a otočil sa ku Jinovi ktorý mal spýtavý pohľad s otázkou v očiach. Zaujímalo ho o čo také ho chce mladík požiadal. Napadalo ho veľa veci o ktorých by ho chcel Namjoon požiadal. Ale ani ho nenapadlo že ho starší chce upozorniť na alfu s vlasmi farby ohňa. Na alfu ktorá sa okolo hnedovlasej omegy motala dva dni. Namjoonovi sa to vôbec nepáčilo. No nevedel prečo sa Taehyung tak moc motal okolo Jina ale ak to bolo už kvôli hoci čomu. Jednu vec vedel, že Tae plány sú prepojené s Namjoonom.

,, Dávaj si prosím veľký pozor na Taehyunga." vyšší s chlapcov chytil nižšieho za ramena a pozrel sa na neho s prosebným pohľadom až zúfalým. Držal pevne ale za to jemne chlapcove ramená a díval sa mu uprene do oči. Uvedomil si že týmto gestom musel určite vystrašiť chlapca ktorého držal ale túžba potom aby vedel že si hnedovlasý chlapec dá na chlapca s vlasmi farbi ohňa pozor, bola veľká. Z pohľadu mladšieho bolo vidieť ako ho nová informácia o tom že starší pozná Taeho vystrašila. Nevedel si vysvetliť odkiaľ by mohol Namjoon poznať Taeho.

Ale keď sa so svojimi očami zapozeral do oči vyššieho mladíka rozhodol dať na jeho radu. Boh vie či to bolo spôsobené tým ako si boli obidvaja tak blízky alebo dôvera ktorá sa stihla medzi nimi vytvoriť. Jin položil svoje ruky na Namjoonove líce a venoval mu drobný úsmev.

,, Dám si pozor."

Taaak a ďalšia časť je hotová. Ospravedlňujem sa za chyby a za to ak vám príde že trocha urýchlene. Snažím sa čo najviac si dať záležať na tejto knihe aby skončila zle. A dúfam že sa vám táto časť páčila a že tu necháte nejaký komentár o tom či sa vám príbeh páči a aký je váš názor naň.