Secret Couple ✔

20

,, Nebude ťa Jin zháňať? Predsa len nevie kde si." hlboký hlas preťal ticho ktoré už nejakú dobu vládlo a mladík s oranžovými vlasmi sa pozrel na staršieho chlapca. Yoongi svoj pohľad zdvihol od čaju aby sa mohol stretnúť s pohľadom mladšieho. Potom len mykol plecami a odpil si z horúcej tekutiny ktorý pohladil jeho chuťové poháriky. Je pravda že od včera sa Jinovi neozval ale nemyslel si že by ho hľadal. Ak by ho hľadal už dávno by zvonil mobil.

,, Mám otázku." Taeho hlas bol o niečo tichší ako predtým. Už dlhšie ho trápila jedna otázka ktorá veľmi zaujímala len nikdy nebol čas. Ale teraz bola správna príležitosť sa na to spýtať. Yoongi pokynul hlavou aby sa Tae mohol spýtať.

,, Ako sa ti podarilo utiecť?" striebrovlasý chlapec sa pozrel prekvapene na mladšieho. Čakal že sa spýta na hocičo ale nie na to ako utiekol. V hlave začal pátrať spomienky na to ako utiekol z domovu kde mu hrozila smrť. Svoj pohľad sklonil hlavu a kúsol si do pery. Ale keď znova zdvihol svoj zrak k vyššiemu ten sa na neho díval skúmavým pohľadom. Nižší z chlapcov sa zhlboka nadýchol a pocítil ako ho mladší chytil za ruku. Cítil sa hneď lepšie

,, Bol to jeden z kludnejšich dní kedy sa ostatné mestá stiahli ale my sme mali aspoň na chvíľu pokoj." Yoongi si ten deň veľmi dobre pamätal. Bol to deň kedy začalo prvýkrát snežiť. Na jeho perách sa na chvíľu objavil úsmev ale ten ako sa objavil tak hneď aj zmizol. ,, Využil som toho. No musel som počkať na to až sa zotmie. Ak som šiel za bieleho dňa tak by som sa mohol veľmi rýchlo rozlúčiť so životom." mladík sa na chvíľu odmlčal a nevedomo stisol mladšieho ruku. Pred očami sa mu mihol obrázok ľudí ležiaci v vlastnej kaluži krvi. Striebrovlasý mladík zakrútil hlavou aby sa zbavil spomienok a mohol sa vrátiť k "príbehu". ,, Počkal som do zotmenia. Nebolo veľa ľudí ktorý by si ma všimli takže som začal utekať. Bežal som cez les. Iné východisko nebolo. Mal som šťastie že do lesa nechodili. Ale za to, dlho som blúdil lesom. Takmer by som zomrel ak by ma nenašla jedna milá rodina" ďalšia spomienka ho už donútila k úsmevu. Dúfal že túto rodinu stretne znova. Musí sa im odvďačiť za to všetko čo pre neho spravili. Yoongi sa pozrel na Taeho ktorý bol celú dobu ticho a len načúval mladíkovi.

,, Bol som u nich dokým som sa nezotavil. Potom som ich požiadal aby ma odviezli sem a ďalej to už poznáš." striebrovlasý mladík venoval mladšiemu malý úsmev a znova si odpil z čaju. Yoongi nechal Taeho aby si zrovnal hlave jeho "príbeh" a v tichosti pil ovocný čaj. Svojimi čiernymi očami skúmal mladikovû tvár a čakal na jeho reakciu. Netrvalo nejak dlho do kým Tae stiahol na seba staršieho a pevne ho objal okolo pása. Vôbec to nečakal že by mladší niečo také vôbec spravil ale nesťažoval sa. Yoongi Taemu opätoval objatie a pritúlil sa ku nemu. Cítil sa bezpečí. Cítil ako keby to všetko zle by už neexistovalo.

,, Sľubujem...." Taeho hlboký hlas vytrhol staršieho z rozmýšľania a zdvihol ku nemu hlavu. Mladší z chlapcov staršiemu položil ruku na líce a pohladil ho po lícnej kosti. ,, Sľubujem že sa postarám o to aby si nemusel trpieť." zašepkal mladší a na svojich perách vyčaril obdĺžnikový úsmev. Viac spevnil objatie a staršiemu odhrnul vlasy z čela.

Chcel striebrovlasok pobozkať na tie pery. Zistiť akú majú chuť ale nemohol to spraviť. Vedel že Yoongi by sa tak ľahko nedal hlavne nie potom čo si prežil. A Tae to rešpektoval. Bol rád aj za to že sa striebrovlaska môže vôbec dotýkať. Objímať ho, mať ho povedľa seba. Preto venoval staršiemu chlapcovi malú pusu na čelo a zaboril nos do strieborných vlasov.

******

,, Zlatko, určite je poriadku." okolo pása mladej omegy sa obmotali dve ruky. Hnedovlasok nemusel ani hádať aby vedel že ho objala jeho alfa. Úst mu unikol tichý povzdych a zaboril tvár do staršieho hrude ktorý mu venoval bozk na temeno hlavy. Namjoon hladil Jina po chrbte ale potom dal obidve ruky pod chlapcov zadok a zdvihol mladíka aby ho položil na kuchynskú linku. Venoval svojej omege bozk a usmial sa.

,, Jin. Keď sme šli domov stihol som si všimnúť Yoongiho ktorý bol s Taem." starší pohladil Jina po tvári ktorý sa ku nemu s úľavou na srdci pritúlil. Teraz keď vedel kde je jeho striebrovlasý kamarát nemusí si o neho robiť starostí. Veril Taemu že sa postará o Yoongiho a neublíži mu. Nikomu inému ani neveril. Tentokrát keď ho Namjoon pobozkal mu bozk opätoval. Svoje prsty zaplietol do na novo nafarbených vlasov a po celom dni vykúzlil do bozku malý úsmev. Jin miloval keď mohol staršieho bozkávať. Pri každom bozku vždy cítil roj motýľov.

,, Malý by sme sa dohodnúť kedy sa pôjde do Daegu." zašepkal mladší do pier staršieho a odtiahol sa. Zoskočil z linky a z vačkov vytiahol mobil. Chcel zavolať Taemu ale skôr ako niečo stihol mobil mu bol vytrhnutý. Namjoon pevne držal Jina okolo pása a pobozkal na čelo.

,, Nemusíš to hneď robiť. Máme ešte čas." Namjoon sa pobavene pozrel na hnedovláska a mobil mu opatrne zobral z rúk. Položil na linku o ktorú oprel Jina. Vrhol sa na jeho pery a spokojne sa usmial keď mu mladší opätoval bozk. Cez bozk si prejavovali svoju lásku a oddanosť. No museli sa odtiahnuť od seba ak chceli ešte dýchať. Starší odhrnul hnedovláskovi ofinu z čela a zaprel sa rukami pri mladikovych bokoch. Prezeral si chlapcovu tvár a hľadal akúkoľvek chybu ale nič nenašiel. Jin proste a jednoducho jedným slovom dokonalý. A iba jeho. Nikoho iného.

Medzi obidvoma chlapcami bolo ticho. Navzájom si hľadeli do tváre. Ale aj tak Namjoon bol ten prvý kto si chlapca pritiahol späť do bozku. Obidvaja mladíci cítili to čo pri prvom bozku. To ako keby sa ich duše stali jednom. Ale tentokrát to bolo silnejšie. Nútilo to mladíkov túžiť po tom druhom. Preto si nejak ani neuvedomili že sa presunuli do Namjoonove izby. Starší sedel na posteli a na svojich stehnám mal posadeneho mladšieho.

,, Prosím Namjoon. Sprav ma svojou omegou. Chcem patriť tebe a len tebe "

Viem, viem. Dvadsiata časť malá vyjsť včera ale nebola som doma a nemalá som to vôbec dopísane. Takže to vydávam teraz ale nemusíte sa báť ďalšia časť bude normálne v sobotu ako vždy. A inak, ako sa vám táto časť páčila? Budem rada za viete a komentár. A čo vrátite na to že sa pomalý ale isto blížime ku koncu?