Secret Couple ✔

18

Mráz bol čo raz viac a viac silnejší na to že bol január ale nebolo sa čomu diviť. Bol stred zimy. Sneh bol väčší než si korejčania mysleli. Dalo sa povedať že to bola jedna z najväčších zim čo mali v Kórei. Ale dvoch mladíkov jednej menšej kaviarní to nejak nevadilo. Ako malý mali rádi zimu, hlavne striebrovlasý chlapec. Už mala ju miloval, vychutnával si sladkú chuť horkej čokolády a pozeral sa von oknom. Jeho spoločník stále kontroloval čas a jeho pohľad stále utekal ku dverám. Začínal byť dosť nervózny. A jeho nervozity si striebrovlasý mladík všimol.

,, Jin čo sa deje?" Jin sebou jemné cukol keď na neho prehovoril tichý hlas. Svoju celú pozornosť venoval Yoongiho ktorý si ho skúmavo prezeral. Hnedovlasý chlapec si povzdychol a prehrabol svoje neupravené vlasy do zadu.

,, Majú tu prísť dvaja moji známi ktorý by nám mohli pomôcť. Ale majú oneskorenie." aj z Jinového hlasu bola počuť dosť nervozita ale aj narastajúci strach práve o tých dvoch mladíkov ktorý im majú pomôcť. Už-už staval pripravený zistiť čo s nimi je keď vtom sa dvere od kaviarne otvorili a dnu vošiel oranžovovlasý chlapec. Svojimi hnedými očami sa pozrel po kaviarní aby našiel hnedovlasého mladíka ktorý sa s ním potreboval stretnúť. No nejak dlho mu to netrvalo nájsť omegy s hnedými vlasmi. Na jeho perách sa objavil štvorcový úsmev a šiel k dvojici sediacej zadnej časti kaviarni. Tae už chcel Jina pozdraviť ale jeho pohľad padol na chlapca po jeho boku. Zmätene sa pozrel späť na Jina, no ten mu venoval iba menší úsmev.

,, Tae, toto je Yoongi. Yoongi toto je Taehyung." obidvaja sa na seba pozreli a nadviazali očný kontakt. Tae nečakal že môže stretnúť ďalšiu omegu ako je Jin. Ale teraz práve jedna týchto omeg pred ním stále celá vo svojej kráse. Keď sa Yoongi postavil Taeho pobavilo keď zistil že starší chlapec je od neho o dosť menší ale to dodávalo plus k jeho roztomilosti. Ale čo Taeho najviac zaujalo boli striebrovlaskove oči. Ich farba ho zaujala. Tae bol možno aj trocha viac zahľadení do chlapca že si nevšimol nového účastníka. Oranžovovlasok sebou trhol až keď za sebou započul pre neho nie moc obľúbený hlas. Svoj pohľad presunul na svojho bývalého spolužiaka ktorý teraz objímal svoju omegu. Tae sa mohol kľudne priznať že žiarlil. Žiarlil na Namjoona. Žiarlil na to že on mal svoju omegu a on nie. Žiarlil na neho vždy. Namjoon mal všetko čo len chcel a vždy to dostal. A Tae? Musel si všetko sám vybojovať. Oranžovo vlások si kúsol do pery a usadil sa nič nehovoriac.

,, Takže, prečo sme tu?" spýtal sa Namjoon keď všetci už boli usadený. Tae aj Namjoon sa pozreli na neznámeho chalana ktorý tam mlčky sedel. Yoongi zdvihol hlavu a povzdychol si. Oprel sa o chrbát stoličky a prehrabol si svoje vlasy do zadu. Pozrel sa najskôr na Jina ktorý mu venoval povzbudivý úsmev a potom sa pozrel na dvoch mladíkov. Nerád o tom hovoril ale teraz nemal na výber. Teraz šlo o záchranu jeho rodného mesta.

,, V Daegu z ktorého pochádzam pred päťdesiatymi rokmi vybuchlo laboratórium ktoré zapríčinila vlčí gén teraz vládne chaos a krviprelievanie..." striebrovlasý mladík sa musel odmlčať a zhlboka sa nadýchnuť aby dokázal normálne ďalej pri tomto hovoriť. Ale ak by ste boli v jeho koži vedeli ste že to nebolo také ľahké ako sa na prvý pohľad zdalo. Hrudi mu srdce zovrelo pri každej spomienke na jeho rodné mesto ale musel to prekusnut. Všimol si že ho všetci traja mladíci pozorne sledovali a mlčky načúvali. Yoongi si oblizol dolnú peru. ,, Ľudia sa nám chcú pomstiť za to, bez ľútosti zabijú každého koho stretnú. Dávajú nám to za vinu ale skutočnosti sme v tom nevinné. Nemôžeme za to že sa vláda rozhodla robiť pokúsi u nás!" poslednú vetu zavrčal a päsťou udrel do stola čo zapríčinilo že sa pár ľudí pozrelo ich smerom. Venovali mladikovy zamračené pohľady a ďalej sa venovali svojmu

Len traja chlapci sediaci vedľa naštvaného striebrovlaska mu to nezazlievali za zlé. Chápali ho. Oni sami by na jeho miesto bolí naštvaný a frustrovaný zároveň. Striebrovlasý si povzdychol a sklonil hlavu dole. Ale hneď ju zdvihol naspäť hore keď na svojom rameni ucítil ruku jednej z alf. Jeho pohľad padol na Taeho ktorý jemne držal jeho rameno a usmieval sa na neho so svojím štvorcovým úsmevom. Mal tendenciu cuknut aby sa ho alfa nedotýka. Nemal najlepšie skúsenosti s alfami ale chlapec s oranžovými vlasmi nevyzeral že by mu vážne chcel ublížiť. Jedine komu veril zo všetkých bol Jin. Možno to bolo kvôli tomu že hnedovlasok bol omega alebo možno kvôli tomu že sa choval ako rodič. Yoongi veril že jeho starší kamarát by bol dobrým otcom. Striebrovlasý mladík zakrútil hlavou. Nemohol teraz rozmýšľať nad takýmito vecami keď jeho mesto je nebezpečí.

,, Ľudí vedie pomsta nemyslím si že bude ťažké ich presvedčiť aby s tým skončili." potom ako Namjoon predniesol svoj návrh sa všetci naňho pozreli. Nie že by to zlý nápad a znelo to ľahko ale aj Namjoon vedel že nebude ľahké presvedčiť ľudí aby s prestali s krviprelievaním.

,, Dobre povedzme že by sme ich mohli presvedčiť lenže ako?" Tae zdvihol jedno obočie a hore spýtavým pohľadom s Namjoona ktorý sa na neho pozrel zamračeným pohľadom. Sám nevedel ako by to chcel spraviť. Nemá žiadny plán ale to neznamená že ho nič nenápadne. Navzájom sa s Taem prepaľovali pohľadom a ani jeden z nich nechcel uhnúť pohľadom. Ak by sa na ne človek pozrel povedal by že sa chovajú ako malé deti. Jin nad nimi iba pokrútil hlavou a pozrel sa striebrovlasého chlapca ktorý sedel oproti nemu.

,, Pôjdem nám objednať kávu.'' Jin sa postavil s čím získal pozornosť obidvoch mladíkov. Ale nie na dlho keďže sa vrátili k prepaľovaniu. Vážne boli ako malé deti.

,, Zhodíme to na vládu. Predsa len. Pred päťdesiatymi rokmi to boli oni ktorý pracovali na tom experimente." striebrovlasý mladík mykol plecami a pozrel sa smerom k pultu kde stál štvrtý člen tejto malej skupiny. Keď sa nad tým Yoongi zamyslel bola veľká pravdepodobnosť že by ľudí presvedčili. Za väčšinu veci ktoré sa stali mohla vláda. Jedine čo dokázali, bolo pokaziť všetko čo sa stalo a zamiesť pod koberec neuvedomujúc si aké následky to bude mať. Ba ich to ani nezaujímalo, bolo im to jedno. Hlavné aby zachránili seba. Ale striebrovlasý to bolo jedno čo urobí vláda. Mali by pykať za svoje chyby.

,, Tak čo ste zatiaľ vymysleli?" hnedovlasok mladík sa objavil pri stole s jemným úsmevom a posadil sa k Yoongimu. Oprel sa o chrbát stoličky. Zvedavo sa pozrel na všetkých a zdvihol jedno obočie hore. Podľa hnedovlasého mladíka malý dosť času aby niečo vymysleli. Aj keď nič neveľkého. Aspoň niečo čoho by sa mohli držať. Predsa len, ide o záchranu mesta. Jin by ani vo sne nedovolil tomu aby nevinný ľudia trpeli za niečo za čo ani nemohli. Hnedovlasý chlapec prešiel rýchlym pohľadom všetkých pri stole.

Chalani oboznámili Jina s plánom. Neprotestoval. Náhodou mu to prišlo ako dobrý nápad. Ľudia žijúci v Daegu za nič nemohli. Jin by mal dal aj ruku do ohňa za to že občania nie najmenšieho mesta boli oboznámení s experimentom. Bola to nehoda, nikto nemohol vedieť že sa niečo také stane. Je to takmer isté ako keď v roku 1986 vybuchla atómová elektráreň v čiernobyle. V tej dobe tiež nikto netušil čo sa môže udiať pri menšej nepozornosti no nie? A toto bol ten istý prípad. Musela tam nastať menšia nepozornosť ktorá spôsobila že sa po celom svete rozšírili vlčie gény. Aspoň to si Jin myslel. Ale kto vie ako to bolo skutočnosti.

Je tu sobota a ja som vám sľúbila že dnes vydám novú časť. Takže vulala tu ju máte. Do predu sa ospravedlňujem že tak neskoro a že tu strašne veľa chýb lenže mi nejde notebook na ktorom opravujem chyby a na mobile sa veľmi zlé opravujú chyby. Ale aj tak dúfam že sa vám časť páčila.

A bola by som rada ak by ste mi napísali ako sa vám táto kniha páči, aký máte na ňu názor. Neberte má za zle ale začínam pomalý pochybovať o tom či sa oplatí tejto knihe pokračovať ďalej a či vás vôbec baví