Secret Couple ✔

17

Zvuk kanvice prerušilo ticho a hnedovlasý chlapec sa zdvihol z stoličky. S jemným zívnutim prešiel od stolu ku linke aby mohol zaliať do dvoch šálok horúcu vodu. Do nosu ho udrela vôňa namletej kávy ktorá ho vždy prebudila. Zbožňoval tu vôňu. Hnedovlasok otvoril jednu z vrchných skriniek a začal sa naťahovať pre cukorničku na hornej poličke. Jin sa dal na špičky aby dočiahol ale než stihol chytiť cukorničku okolo jeho pása sa obmotala ruka. Druhá ruka sa objavila v jeho zornom poli a zobrala cukorničku. Jin po otočil hlavu a jeho pohľad sa stretol s pohľadom staršieho mladíka ktorý mal na perách jemný úsmev a na jeho líčkach sa vytvorili jamky.

,, Mohol si ma zobudiť, pomohol by som ti." starší z mladíkov obtrel svojimi perami o tie mladšieho a otočil si ho ku sebe. Dosť ho potešilo keď mu hnedovlasok bozk opätoval. Tak moc miloval jeho pery a ich chuť. A nie len miloval jeho pery ale miloval jeho celého. Namjoonove ruky ktoré boli na chlapcových bokoch sa pomalým tempom premiestnil pod chlapcov zadok a bez toho aby prerušil bozk vyšvihol mladšieho na linku. Jazykom prešiel po dolnej pere chlapca a potešil sa keď mu Jin povolil prehĺbiť bozk. Svojimi prstami zaplietol do hnedovlasokovych prameňov a zatahal za ne. Od toho zlatého stvorenia mu prišlo roztomilé zavzdychanie do bozku. Odtrhol sa od tých dvoch ružových vankúšikov. Znova zaťahal chlapca sa vlasy aby mu naznačil aby zaklonil hlavu do zadu čo aj Jin spravil. Namjoon sa mu prisal na krk a robil nové značky vedľa tých ktoré pomaly ale isto začali miznúť. Starší vedel kde má pokladať bozky aby donútil z chlapcových úst vyjsť tiché vzdychy.

,, Namjoon" vyšlo z hnedovlasého mladíka a zaprel sa rukami do Namjoonovej hrudi. Namjoon sa odtiahol od Jina ale svoje ruky stále mal na jeho páse a na perách stály úsmev. Spokojne si prezeral svoju prácu. Zelenovlások venoval mladšiemu ešte jeden malý bozk než s kávou ruke odišiel ku stolu. Pobavene sledoval Jina ktorý celý červený zosadol z linky a zobral si kávu do rúk.

,, Čo donútilo Taehyunga tá neznásilniť." keď sa Namjoon spýtal túto otázku, Jin stuhol prekvapením. Zdvihol svoj pohľad staršiemu chlapcovi ktorý sa na neho díval vážnym pohľadom. Nerád na to spomínal ale bol rozhodnutý odpovedať Namjoonovi. S tichým povzdychom sa posadil oproti staršiemu. Namjoon vedel že to pre jeho lásku nie je najlepšia téma ale chcel to vedieť. Svoju ruku presunul k ruke mladšieho a chytil mu ju. Chcel mu dať pocit že sa nemusí ničoho báť. A Jin mu bol za to vďačný.

,, Dôvod prečo to neurobil bol ten že som mu povedal že ho nenávidím." už len pri tej spomienke sa Jinovi pred očami zjavil obrázok oranžovo láske alfy sklaňajúca sa nad jeho nahým telom. Striaslo ho a následne sebou cukol keď ucítil dotyk na svojom líci. Ale keď sa mu pred očami zjavila zelenovlasa alfa ukľudnil sa. Hlavou sa zaprel do ruky staršieho a vydýchol všetok prebytoční vzduch z pľúc.

,, Som v poriadku." mladší venoval staršiemu malý úsmev a nechal sa pobozkať. Ale bola pravda že bol poriadku? Jin sám to nevedel povedať či je alebo nie ale nechcel robiť Namjoonovi ďalšie starosti. Hnedovlasok sa zadíval na kľudnu hladinu čiernej tekutiny. Bolo to ako sa pozerať do tmavej priepasti myšlienok. Po rozume po behali dôvody prečo by sa Namjoon pýtal. Ale keď ho to dosť zaujímalo, nechcel radšej vedieť. V kuchyni nastalo ticho ktoré ani jeden s dvoch mladíkov nechcel prerušiť. Ale nakoniec to bol mladší ktorý sa odhodlal prerušiť ticho ale je plány boli zrušené v zvuku pípnutia jeho mobilu. Jin s nechápavým pohľadom vytiahol mobil a zamračil sa nad správou ktorá mu prišla. Totižto, tá správa bola od jeho otca.

,, Deje sa niečo" zelenovlasý mladík sa pozrel na mladšieho s starostlivosťou očiach. Mladší z zdvihol pohľad ku Namjoonovi a pokrútil hlavou. Skoval mobil a odpil si ešte z horúceho nápoja. Jeho chuťové pohariky pohladila horká chuť kávy ktorú si stihol obľúbiť.

,, Nie. Nič sa nedeje. Len musím ísť do našej firmy." hnedovlasokých úst vyšlo tiché povzdychnutie a prehrabol si svoje hnedé pramene vlasov do zadu. Všimol si že sa starší na neho nechápavo pozrel. Jin sa jemné usmial a znova si odpil z kávy. Ale hlave mu stále vŕtačka otcova jedna veta. Koho mu chce predstaviť. Hnedovlasokých mladík si kúsol do pery a pozrel sa von oknom.

*****

Hnedovlasokých chlapec vystúpil z auta pred veľkou firmou ktorú jeho otec vlastnil. Úst mu unikol tichý povzdych a otočil sa na Namjoonovi ktorý sedel za volantom. Zelenovlasok venoval svojej láske povzbudivý úsmev. To mladšiemu vyčarilo malý úsmev. Otočil sa späť k firmám a vošiel dnu. Hneď ako vošiel dnu jeho pohľad padol na malú blondínku ktorá sedela za stolom a pozerala niečo na počítači. Žena nevyzerala že si mladého chlapca všimla. Ale to bolo Jinovi úplne jedno. Hlavné teraz bolo že sa musel dostať do kancelárie jeho otca. Zvedavosť ho poháňala. S výťahom sa nechal vyviesť na posledné poschodie a s rýchlym krokom šiel pre neho známym dverám. Bez klopania vošiel do kancelárie jeho otca a zdvihol zrak k osobe stojacej pri jeho otcovi.

Dosť ho prekvapilo keď vycítil z chalana jeho veku pach omegi. Omega pred ním bola o dosť menšia a jeho vlasy boli strieborné. Jin nečakal že vo svete môže byť ešte niekto ako on. Ani vo sne ho nenapadlo že by mohli byť ďalšie mužské omegy. Chlapec pred ním sa na neho pozrel a mohol vidieť chlapcove tmavé oči. Chvíľu si aj myslel že mladík pred ním má čierne dúhovky.

,, Jin, toto je Yoongi." ozval sa ako jediný Jinovi otec ktorého to ticho už pomaly iritovalo. Obidvaja sa na pozreli na muža v strednom veku a potom späť na seba. Striebrovlasý mladík už od začiatku cítil z hnedovlasého chlapca silný a slabý pach dvoch alf. Dosť ho to zaujímalo prečo z neho cítil dve ale nie jednu. Chcel to zistiť ale to už potom.  Teraz potreboval vyriešiť inú vec.  Daekwan hádzal pohľadom z Yoongi na svojho syna. Nechal ísť radšej samých na chvíľu a odskočil si vybaviť jednu jednu vec. Takže hnedovlasý chlapec a striebrovlasý zostali sami v jednej miestnosti.

,, Budem potrebovať tvoju pomoc." ozval sa striebrovlasý a oprel sa o stôl ktorý bol za ním. Jin sa na neho spýtavo pozrel a nadvihol jedno obočie hore. Pokynul chlapcovi aby pokračoval ďalej v o čom chce hovoriť. Yoongi sa zhlboka nadýchol.

,, V meste z ktorého ja pochádzam umierajú ľudia. Všetci nás chcú zabiť." chlapcov pokojný hlas sa začal meniť na zúfalí a naliehavý. Odlepil sa od stola a predstúpil k prekvapenému Jinovi chytil ho za jeho široké ramená. Uprel naň svoj pohľad a zadok nechty do mladíkov ramien. Svoju hlavu zaboril do Jinovi hrude. Úst vyššieho chlapca sa ozval tiché povzdychnutie a objal Yoongiho. Jemné ho pohladil po vlasoch a prezeral si ho. Bolo mu toho chlapca ľúto. Netušil prečo by niekto jeho ľudí chcel pozabíjať ale musí to byť veľmi vážne. Odtiahol trocha chlapca od seba a zdvihol mu tvár k sebe. Na perách sa mu usadil malý úsmev.

,, S radosťou ti pomôžem."

Tak a je tu nová časť. Viem, viem dosť neskoro ale pred seba len vyšla. Ospravedlňujem sa za chyby ktoré sú tejto časti. No a. Ako sa vám páčila táto časť? Čo poviete na Yoongiho a čo si myslíte. Prečo asi tak ľudia chcú zabiť všetkých v jeho meste? Budem rada ak mi napíšete svoju teóriu a budem rada aj na názor tejto knihy