Secret Couple ✔

23

,, Myslíš si že sa na tom podarí?" tichý hlas preťal ticho a striebrovlasý mladík zdvihol svoju tvár k hnedovlaskovi. Striebrovlások si povzdychol a mykol plecami. Yoongi sa vrátil k činnosti ktorou bolo hladenie malej Jennie. To malé zlo spalo ako zabité. Vyzerala ako neviniatko ale on dobre vedel aká je tá mala zlá. Bolo mu ľúto že ju pár dní musel nechať sámu ale nemal na výber. Ak ju a mesto chcel zachrániť musel to spraviť. Ale Yoongi si sľúbil že takúto vec už nikdy viac nespraví.

Yoongiho pohľad stal vážnym čoho si mohol všimnúť aj lebo sa na neho pozrel s spýtavym pohľadom. Jin vôbec nevedel prečo sa mladší zrazu tak zatváril a čomu prebehlo mysľou. Ale rýchlo pochopil keď ho mladší chytil za ruku a potiahol aby sa postavil. Striebrovlasý mladík začal ťahať svojho hyunga k jednej miestnosti kde boli dvaja mladíci ich skupiny. Ty ale pokojne stále spali z unavujucej cesty z Soulu do Daegu. Yoongi sa im ani nečudoval že boli tak unavený. On sám bol veľmi unavený ale túžba skoncovať s týmto peklom ho poháňala ďalej. Už ďalej nemienil čakať. Buď to ukončia teraz alebo už nikdy. Zatiaľ čo Yoongi budil oranžovovlasého mladíka tak Jin sa snažil zobudiť svoju alfu.

Mladá omega začínala byť pomalý zúfalá keď sa jej nedarilo zobudiť alfu ale hnedovlások nemal na pláne sa tak rýchlo vzdať. Jin si spomenul na to čo mu spravil jeho dobrý kamarát deň kedy si mal nechať zobrať krv aby mu zistili či je alfa, beta alebo omega. Bola to vec na ktorú sa ťažko zabúda a hnedovlasa omega na to určite nechce zabudnúť. Ale aj tak mu to Jin doteraz neodpustil.

,, Yoongi budem potrebovať kýbel vody." zamrmlal Jin smerom k striebrovlaskovi ktorému sa podarilo zobudiť najmladšieho mladíka. Yoongi sa nechápavo pozrel na Jina ale radšej nechcel vedieť na čo mu je a čo chce s ním pre matku božiu robiť. Striebrovlasok sa bez slova vydal do kúpeľne kde napustil do kýbla vodu a vrátil sa k chlapcom. Starší z mladíkov venoval mladšiemu vďačný úsmev a prevzal plný kýbel vody. No pred tým ako to spravil ho začalo zožierat svedomie. Predsa len, je to jeho alfa. Vždy sa o neho postaral, nemohol mu to spraviť ale na druhu stranu. Namjoon bol veľký spáč, jeho len tak niečo nezobudilo keď už tak, tak bolo teple dobre voňajuce jedlo.

Jin sa zhlboka nadýchol a na Namjoona vylial ľadovú vodu ktorá ho hneď zobudila. Zelenovlasý mladík vystrelil do sedu a vystrašene sa pozrel okolo seba. Srdce mu bilo ako splašene a telo sa mu triaslo. K jeho sluchu sa dostal smiech ktorý patril oranžovovlasému chlapcovi ktorý sa na ňom náramne bavil.

Preto nebolo prekvapenie keď najstarší chlapec vyletel do stoja a rozbehol sa po Taem snahe ho chytiť a uškrtiť. No jeho plány boli zničené vo chvíli keď ho jeho omega chytila pevne. Namjoon sa pozrel na Jina ktorý ho pevne držal za zápästie a potom na oranžovovlasého chlapca ktorého venoval vražedný pohľad. Tae mu opätoval pohľad ale s veľkým úškrnom. Ako Namjoon toho parchanta nenávidel.

,, Pozabíjať sa môžete aj potom. Teraz máme dôležitejšie veci na pláne." striebrovlasa omega venovala obidvom alfam zamračený pohľad. Yoongi prestal prepaľovať obidvoch chlapcov a svoj pohľad presunul ku oknu kde ešte svietilo slnko a z neba padali malé vločky ktoré sa po dopadnutí na zem roztopili. Striebrovlasý mladík pristúpil k oknu a sledoval čo sa dialo v vonku. Jeho pohľadu neuniklo ani dvaja ozbrojený muži. Striebrovlasý mladík ich sledoval do kým sa mu nestratili z očí a on sa vrátil k ostatným. Yoongi sa zhlboka nadýchol a pozrel sa na všetkých.

,, Je čas ísť." zamrmlal po tichu striebrovlasok ale aj tak ho všetci traja počuli. Traja mladíci prikývli a vydali sa k dverám. Len jediný kto nešiel bol Yoongi ktorý sa musel postarať o to aby jeho mala sestrička bola bezpečí a aby sa ku nej nik nedostal. To by bolo posledné čo by chcel. Nechcel aby sa jej niečo stalo. Bola posledná ktorá mu ostala a nechcela o ňu prísť. Neprežil by ak by sa jej niečo stalo. Yoongi pokrútil hlavou aby sa zbavil zlých myšlienok a s troma mladíkmi vyšli na chladnú ulicu. Sneh neprestaval padať. Vyzeralo to na veľkú snežnu búrku. Striebrovlasý mladík pokynul ostatným aby ho nasledovali. Nohy ich viedli smerom k námestí kde vždy býva najviac rušno.

No rušno bolo aj tentokrát keď, jeden z občanov bojoval proti ozbrojenému vojakovi. Už len podľa pachu vedeli určiť že šlo o dve bijúce sa alfy. Opodiaľ stáli taktiež stali dve alfy ktoré držali zúboženú omegu ktorá prosila aby prestali. Mladá žena plakala, trhala sebou no jej sila bola nič oproti ozbrojených chlapov.

Tae tam chcel ísť ale ruka na jeho nezranenom ranení ho zastavila. Oranžovovlasy mladík sa otočil na Namjoona. Na jeho tvári nebolo vidieť žiadnu emóciu.

,, Ostaň tu. Pochybujem že že niečo zvládneš s zranením ramenom." zamrmlal najstarší a venoval najmladšiemu úškrnom. Na to si Tae iba odfrkol a otravenym pohľadom sledoval najstaršieho ako šiel dvom alfam ktoré sa bili. Aj keď sa častokrát bil pochyboval že nedostane cez ústa tak ale pokiaľ ich chcel od seba oddeliť musel sa nechať aj udrieť. Zelenovlásy mladík sa zhlboka nadýchol a nebol medzi nich. A ako sa dalo čakať. Nevyhol sa pästí smerujúcej na jeho líce. Ale pre tentokrát to ignoroval a miesto toho chytil druhú chlapovi ruku a útok mu vrátil rovno päsťou do mužovho chlapu. Zreteľne bolo počuť zapraskanie a muž bolestným syknutim sa odtiahol od Namjoona.

,, Bež zachrániť svoju omegu. Ja sa o neho postarám." Namjoon venoval čiernovlasému mužovi krátky pohľad na čo si od toho chlapa vyslúžil vďačný pohľad. No Namjoon mu už nevenoval žiadnu pozornosť. Zelenovlása alfa venovala celú svoju pozornosť druhej alfe. Aj cez to že mal zlomený nos a pociťoval bolesť sa uškrnul. Hnedovlasý muž sa tešil že sa po dlhej s niekým pobije pričom zažije aj nejaký adrenalín. Chlap sa rozbehol na Namjoona ktorý to čakal. Dokázal bez problémov vyhnúť každému útoku a nie raz uštedriť chlapovi ranu. Ale stačilo mala nepozornosť aby chlap venoval zelenovláskovi ďalší úder. Na chlapcových okuliarov ktoré ako tak boli bez ujmy praskli sklíčka. Namjoon to nejak neriešil a zhodil okuliare aby mohol znova útočiť a vrátiť chlapcovi útok o niečo bolestivejšie.

,, Dosť! To už stačí!" po námestí sa ozval jemný hlas z hnedovlásej omegy ktorá nemohla ďalej sledovať súboj. Bál sa o Namjoona. Jinov hlas donútil Namjoona zastaviť pred posledným úderom.

,, Uvedomte sa! Útočíte nad tých na ktorý sú nevinní. Zabijate tých ktorí za nič nemôžu..." zamrmlal hnedovlasý mladík a na chvíľu sa odmlčal. Svoje ruky zaťal do pästí a sklonil hlavu dole. ,, ... Ako by ste sa cítili vy keby že vo vašom meste si vláda úmysly že budú robiť experiment a nakoniec si to vy odkašlate." Jin nejak neveril že sa jeho slová nejak dotknú ozbrojených  chlapov ale dúfal že sa dotknú.

,, Určite niektorý z vás má doma rodiny." muži ktorý hnedovlasej omege do teraz nevenovali žiadnu pozornosť spozorneli a sledovali mladíka ktorý stál odhodlané na námestí. Tae s Yoongim a Namjoonom ostali prekvapení. Netušili že práve Jin bude mať dosť odvahy aby spravil to čo spravil teraz. Namjoon ktorý stále bol pri zbitom chlapovi sa rozišiel k svojej omege. Toho si všimol Jin čím vykúzlil na svojích perách malý úsmev.

,, Pozrite sa okolo seba. Sú ako my. Ničím sa nelíšia." Jin venoval každému krátky pohľad a pocítil ako sa mu okolo pása a odmotali dve ruky a pritisli na svoju hruď. Nemusel ani rozmýšľať kto bol. Bolo nad slnko jasné že ho objímala jeho alfa. Namjoon venoval mladšiemu bozk na temeno hlavy a jemne sa usmial.

,, Veľmi pekne si to povedal."

No. Ďalšia časť je tu tak dúfam že vám páčila. Viem, viem. Minulú sobotu mala vyjsť ale bola psychicky zničená z monitoru. No a ako ste dopadli na monitore? Ja som mala zo sloviny 50% a z matiky 36% nič moc viem. Ale späť k príbehu. Bola by som rada za nejaký komentár a ospravedlňujem sa za chyby.