Secret Couple ✔

11

Niekto by povedal keď je už pomalý koniec novembra tak sneh ešte nebude chcieť ísť. No príroda opäť milo prekvapila ľudí svojimi zmenami. Na mesto začali dopadať prvé biele vločky ktoré sa po pádu roztopili. Keď hnedovlasému chlapcovi dopadlo pár vločiek na tvár, svojimi orieškovými očami začal sledovať oblohu. Na jeho perách začal pohrávať jemný úsmev a jeho očká žiarili až šťastím. Človek by povedal že sa tváril ako malé dieťa ktoré videlo prvýkrát sneh. Jin bol zahltený do sledovania na oblohu že si nevšimol jednej veci. A to ako sa mu okolo pása obmotali dve ruky. Prítomnosť druhej osoby si všimol až vtedy keď si neznámy ku sebe pritiahol.

Na svojom krku pocítil dych druhej osoby a to ho donútilo sa zatriasť. Hnedovlasý chlapec po otočil hlavu aby sa mohol stretnúť pohľadom staršieho chlapca. Nádherný úsmev, na líciach malé jamky a v očiach farby horkej čokolády tancovali iskričky. Mladší z chlapcov sa obrátil staršiemu celým telom a pritisol sa ku nemu. Nie kvôli tomu že by bola Jinovi nejaká zima ale kvôli tomu že mu Namjoon veľmi chýbal. Totižto, týmto dvom chlapcom nebola možnosť sa stretávať od vtedy ako Jin u Namjoona prespal. Menší mladík mal v práci toho veľa a stále sa okolo neho motal Tae ktorý ho ani na chvíľu nechcel nechať samého. Pripadal si ako malé decko na ktoré musel niekto stále dávať pozor.

,, Chýbal si mi." ozval sa tichý presto hlboký hlas alfy. Mladší hnedovlasý mladík sa viac pritisol ku staršiemu a tvár zaboril do Namjoonovho ramená. Vdychoval jeho vôňu a zatvoril oči. Teplo ktoré vyžaroval z staršieho chlapca dodávala Jinovu akýsi pocit bezpečia. Pre obidvoch táto chvíľa patrila medzi tie najkrajšie. Stať objatí s cítiť prítomnosť toho druhého. Niekto by povedal že medzi dvoma chlapcami je silná láska ale jeden z nich to tak bral. Pre nich to nebola láska ako by si niekto iný myslel ale brali to ako silné priateľstvo. Ale ako sa hovorí z najlepšieho priateľstva sa nakoniec vždy stane láska.

Jin s Namjoonom sa od seba odtiahli od keď im už objatie nemohlo poskytnúť teplo. Ich líce boli studené až ľadové a chytali červený odtieň. Z pier im unikali bledé obláčiky. Ani jeden z nich nič nehovoril, netrebalo nič hovoriť. Vedeli čo chce ten druhý, bolo to ako automaticky. Ich nohy sa rozišli smerom ku parku kde sa nachádzala aj kaviareň kde Namjoon Jina zobral pri ich prvom stretnutí. Tato spomienka hnedovlasému chlapcovi vyčarovala úsmev na perách. Obidvaja chlapci sa posadili do zadného boxu tak aby neboli moc na očiam ľuďom. Predsa len si musia stále dávať pozor aby ich nevidel niekto kto ich mohol nahlásiť. A to nechcel ani jeden z nich. Už len kvôli tomu že by mohli mať problémy. Už stačilo toho pol mesiaca kedy museli byť bez seba.

,, Mám teraz pár dni voľná, vynahraďme si to." Jinov hlas bol jemný a jeho úsmev bol o niečo jemnejší. Jeho ruky chytili ruku staršieho chlapca a pozrel sa na neho. Na perách si stále udržiaval malý úsmev ktorý mal od začiatku stretnutia. Na jeho rukách ktorými držal ruku staršieho dopadla druha ruka staršieho. A tak jeho ruky skončili zakryté. Cítil ako ho starší hladil po zápästí a úsmev mu oplácal. Už len ta myšlienka že strávi s Jinom niekoľko dni osamote ho tešila. Už vymýšľal hlave plán čo také mohli podniknúť. Ale bol tu jeden háčik. A ten bol ryšavovlasý mladík ktorý by sa určite motal okolo hnedovlasého mladíka. A preto sa rozhodol spraviť všetko preto aby sa Tae najbližších dňoch ku Jinovi ani na meter nedostal.

,, Tak čo si dáte?" známy hlas ho vytrhol z myšlienok a on svoj pohľad presunul na chlapca s hnedými vlasmi a zajačím úsmevom. Samotný mladík mu prišiel veľmi povedomí a bol si istý kde ho už videl ale nevedel si spomenúť. Ale bol si istý že sa s tým chlapcom už niekde stretol, len si spomenúť bol menší problém. Svoj pohľad presunul na Jina ktorý sa tváril dosť prekvapené. Vyzeral že sa chlapcom dobre pozná lebo po chvíli sa usmial a pustil sa mladíkom s zajačím úsmevom do reči. Žiaril, ale nie tak ako keď ho párkrát uvidel s Taem niekde na obede alebo len tak niekde vonku. Mohlo za to že je Tae alfa ako Namjoon alebo to že vie čo Tae chystá. Zelenovlasok si kusol do pery a nevedomky stlačil Jinove ruky, na čo si vyslúžil Jinov pohľad. Veľmi rýchlo si uvedomil čo robil preto stisk uvoľnil a ospravedlňujúco sa pozrel na hnedovlaska.

Jin chvíľu sledoval Namjoona ktorý mu prestal drtiť ruku a miesto toho ho teraz hladil po zápästí. Rozhodol sa to na teraz neriešiť a svoju pozornosť vrátil chlapcovi ktorý bol oblečený ako čašník. Vôbec nečakal že Jungkook pracoval ako čašník v kaviarni. Myslí si prehrával spomienky z kaviarne no ale ani v jednej nevidel chlapca. Jinovi došlo že musel začať nedávno pracovať. Hnedovlasy mladík sa porozhliadol po kaviarní mysliac že určite niekde uvidí mladíka s čiernymi vlasmi. Ale svojho dlhodobého kamaráta nikde nevidel. Preto svoj pohľad vrátil Jungkookovi. Rýchlo objednal teplý nápoj pre seba a Namjoona. Mladý čašník si zapísal objednávku a potom odišiel.

,, Pohode?" vo Jinovon hlase bolo počuť a je pohľad bol taktiež starostlivý. Zelenovlasy mladík sa musel nad chlapcovou starostlivosťou usmiať a prikývol. Sedeli mlčky oproti sebe a sledovali svoje spojené ruky. Netrebalo nič nehovoriť, stačilo že boli spolu. To jediné im stačilo ku šťastiu. Jungkook im priniesol ich objednávky a venoval im úsmev.

***

,, Vôbec sa to tu nezmenilo." ozvalo sa bytom jemný smiech patriaci hnedovlasému chlapcovi. A mal pravdu, všetko bolo na svojom mieste tak ako si to pamätal. Nechal sa starším zaviesť do malej ale za to útulnej obývačky kde sa posadil na gauč. Obývačka mala biele stany a nábytok z dubového dreva. Miestnosti bol gauč do U a malý konferenčný stolík. Nemohla chýbať ani plazmová televízia. Vôbec sa to tu nezmenilo. Jina vytrhlo rozmýšľania dosť silné rozbitie porcelánu. Hnedovlasý chlapec bol hneď na nohách a mieril do kuchyne zistiť čo sa stalo. Potom ako stúpil do kuchyne jeho pohľad skončil na staršom chlapcovi ktorý chcel zo zeme začať zbierať črepy.

,, Počkaj pomôžem ti to pozbierať skôr ako si ublížiš." Jin ani nemusel odpočítavať sekundy aby zistil za koľko si Namjoon poreže ruku na nejakom črepe. K úrazu došlo hneď potom ako Jin dopovedal svoju vetu. Starší z chlapcov sykol keď mu telom prešla pálčivá bolesť ako s porezal ostrým črepom porezal dlaň. Svoju ruku stiahol ku sebe aby mohol zistiť aké vážne zrazenie je. Aké predtým ako to zistil jeho ruka už bola zovretí v rukách mladšieho. Rana nebola nejak vážna ale aj tak sa do nej mohla dostať infekcia. Hnedovlások donútil postaviť staršieho. Z vodného kútika pustil studenú vodu a pod tečúci prúd dal ruku zelenovláska. A sám pozbieral črepy a vyhodil ich.

,, Počkaj tu. Prinesiem dezinfekciu." hnedovlasý chlapec sa pozrel na staršieho mladíka prosným pohľadom a odbehol do kúpeľne aby si mohol odtiaľ zobrať dezinfekciu. Mal šťastie že si stále pamätal kde mal zelenovások dané veci. Preto mu ani chvíľku netrvalo nájsť sklenenú nádobu ktorej bola priesvitná tekutina. Jin sa vrátil ku Namjoon pričom nezabudol zobrať aj malú handričku. Tak moc sa sústredil na čistenie rany že ani moc nevnímal Namjoonov pohľad ktorý ho celú dobu hypnotizoval. Až keď Jin dorobil svoju prácu, ich pohľady sa stretli. Boli svojimi tvárami veľmi blízko seba. Mohli cítiť dych toho druhého. Teraz alebo nikdy, tá to myšlienka prebehla Namjoonovi po mysli.

Opatrne chytil dvoma prstami bradu mladšieho a pritiahol si ho do jemného bozku. Svoje ruky donútil pracovať a obmotal ich okolo chlapcovho bokoch a pritiahol si ho ku sebe. Mohol cítiť ako Jin na pár chvíľ stuhol ale potom sa uvoľnil a odovzdane sa pripojil do bozku. Viac sa natisol na staršieho a zaplietol prsty do zelených prameňov vlasov a užíval si ich hebkosti. Bozk bol pomaly, jemný a plný citov. Ich pery do seba zapadali puzzle. Ale čo bolo najdôležitejšie bolo to že pri bozku obidvaja pociťovali ako keby sa ich duše spojili a patrili len pre seba. No tento pocit zmizol taktiež ako bozk ktorý ukončili dvaja mladici ktorý si teraz boli o niečo bližší.

Taaak a konečne je tu ďalšiu časť. Tak čo, čo poviete na ten bozk? Dúfam že sa vám táto časť páčila. Ospravedlňujem sa ak sú tam nejaké chyby. Budem rada za vote a komentár. Tak ako vždy, ma dost zaujíma váš názor na túto knihu a na to ako sa to zatiaľ vyvíja