Som taká šťastná že som konečne mohla byť s otcom 2 krásne mesiace. Užili sme si spolu toľko srandy. Boli sme na dovolenke v Grécku, navštívila som starkú a starkého. Zbožňujem ich, sú taký úžasný. Dúfam, že keď sa vrátim do Rokfortu sa to otcovi nezhorší.
"Marketta poď na večeru" kričal na mňa z kuchyne otec.
"Idem" ponáhľala som sa dolu, pretože som bola neskutočne hladná. Na večeru sme mali wafle. Počas jedla som niečo zaregistrovala z okna. Nebola som si istá čo to je, no keď to bolo bližšie všimla som si čo to je. Sova?. Dala mi list a ako naschvál mi zobla do večere. Otec zdvihol jedno oko. Nemal to rád. Otvorila som si list a všimla si, že tento list je zo školy. Paráda, ďalšie knihy.
"Oci, zajtra treba ísť do šikmej uličky kúpiť ďalšie zbytočné knihy, k tomu mi treba nový hábit, keďže som stihla zas a znova niečo narásť a-a spoločenské oblečenie?" s otvorenými ústami som sa pozerala na tie slová. Stále dookola som si ich čítala až som to pochopila. Ples.
"Možno sa niečo bude konať." povedal mi otec. Mal skleslú náladu. Bol to znak toho že potrebuje objatie, silné a dlhé. Postavila som sa a prišla k nemu. "Ľúbim ťa oci."
"Aj ja teba Marketta" povedal to s toľkou láskou. Bola som šťastná že ho mám.
"Fajn, idem ja do izby." odtiahla som sa od neho a nasmerovala som si to do svojej izby. Za pár dni je škola a ja niesom pripravená vrátiť sa tam. Vrátiť sa na miesto, kde nič nieje normálne.
Dúfam že sa vám to zatiaľ páči :3 a prepáčte že je krátka. Nabudúce bude dlhšia. Píšem ju v noci ta tak to vyzerá :3 Budem rada za votes a komenty :) -oprava 2017
