Magic girl (Harry Potter)

Mám strach

Celý ten čas som bola ako omámená. Nevládala som vstať. Bolo to ťažké. Môj pocit bol ako keby som bola prilepená.
"Pán profesor Dumbledor našiel som ju na chodbe. Mala si prísť po elixíry ba upokojenie, ale neprišla. Čakať som ju pol hodiny a ona nechodila. Šiel som sa pozrieť či sa vlastne pokúsila prist, no a potom som ju našiel na zemi plakať." dopovedal a počula som len tiché udivenie Dumbledora.
"Je to veľmi zle. Niečo sa tu deje a nám to uniká." Dumbledor prehovoril.
"Pán Draco deje sa to často? Tie jej nočné mory abo vidiny?" pýtal sa Snape.
"Markéta mi o tom nehovorí. Snaží sa predomnou všetko tajiť, aby som si myslel že je všetko OK, ale ja viem že nič nieje OK." Povedal Draco a cítila som jeho dotyk.
"Mali by sme slečnu Lovemeydovú odniesť do nemocnice Sv. Mungusa." navrhol Dumbledor. Čože ja tam nechcem ísť. Chcem ostať tu s Dracom.
"Ale ja chcem ísť s ňou. Nenechám ju samú, nie v takejto situácii." Bojím sa, strašne sa bojím.
"Pán Malfoy vy nemôžete odísť caka váš este posledná úloha."
"To mi je jedno. Neopustim Markétu, sľúbil som jej to." počula som ako Draco zacal plakať. Bože tak strašne ho milujem.
"Ale musíte to dokončiť. Pán Malfoy nebojte sa nenecháme ju samú. Bude so svojim otcom."
"Nie" skríkol Draco a ja som sa až zľakla a otvorila oči.
"Draco?" Draco sa rychlo na mňa pozrel a dal mi pusu na čelo.
"Som tu, a budem tu tak ako som tí to sľúbil. Pamätaš NAVŽDY."
"Áno NAVŽDY. " prečo práve on, vôbec si ho nezaslúžim.
"Koniec romantiky." zahučal na nás Snape.
"Treba riešiť situáciu. Slečna Lovemeydová chodte s profesorom Snapeom do jeho pracovné, on vám dá nejaké elixíry na upokojenie. No a vy pán Malfoy ostante prosím tu." povedal Dumbledor a ja som musela ísť so Snapeom. Ach bože prečo je to take komplikované. Ked som odchádzala usmiala som sa na Draca odišla. Bolo mi tak zle. Stale na mňa zazeral či som ešte stale za ním. Bolo to hrozné. Snape pomaly otváral dvere a pritom pozeral na mňa. Prišli sme do jeho pracovné kde má elixíry, zacal pomaly niečo robiť ale stale pozeral aj na mňa. Nechápem ako sa môže takto niekto sústrediť.
"Prišiel som na jeden argument slečna Lovemeydová." pozerám na neho... prosím čo zas.
"Aký?" čože?...
"Od vtedy čo ste sa dozvedeli že ste 4 najmocnejšja čarodejnica tak sa to začalo. Povedzte mi prečo?" akože ja môžem zatiaľ čo sa mi deje? To nieje normálne.
"Prosím? To si myslíte že ha to robím naschvál?" ach prečo...
"No... možno.. čo ja viem. No ale jedno viem ste tá ktorej sa bude Voldemort bude chcieť zmocniť alebo zbaviť. Je to dosť čudné, pretože vy máte muklovského otca a mamu čarodejnicu. Nemá to logiku. Vieš vlastne kto je tvoja mama?"

Taaak nech sa páči tu je nová časť :)) pisala som ju vo škole tá tak aj vyzerá :3 dúfam že sa vám bude páčiť :) ach :D a diky za 1200 reads a 65 votes :3 veľmi si to vážim :*