Už zajtra je druhá úloha. Som zvedavá čo vymyslí Draco. Áno viem, to čo sa stalo na Vianočnom plese ma poznamenalo. Nerozprávam sa s ľuďmi tak ako vtedy.Upps už dlho som nenapísala list otcovi. Rychlo som šla do soviarne. Vybrala som papier a začala som písať.
Drahý otec
Prepáč že som sa ti dlho neozvala, ale nemala som veľa času musím sa učiť. Tie šaty čo som si kúpila som mala na Vianočnom plese. Boko tam úžasne. Oci.... zaľúbila som sa. Aj ty si sa už zaľúbil ale zle? Ja áno. Je to ten najvzácnejší, najlepší. a najkrajší chalan akého poznám, lenže on mi zlomil srdce. Neviem prečo ale strašne ma sklamal.. no ja som sa v sebe sklamala. Zasa som uverila že to s ním môže byť také ako predtým. Na Vianočnom plese sme sa pohádali. Bolo to hrozné. (zrazu sa mi vyhŕkli slzy, hmmm zasa) No teraz k tebe. Ako sa máš? Ako v práci? Počúvajú ťa tam?
Ps: Demi bude čakať pokiaľ nepodpíšeš
Tvoja Markét
Dopísala som list zavesila ho Demi na nohu a pozerala som ako odlieta. Ešte stále som plakala, ale neriešila som to. Šla som dole do Veľkej siene na večeru. Navčerala som sa sama lebo som prišla veľmi skoro. Pomaly som sa pobrala do knižnice.Chcela som si niečo prečítať o dejinách Rokfortu. Otvorila som dvere a koho som uvidela... predsa Draca ako niečo hľadá. Pozerám či sa mi nesníva. Ciii je tam. Draco v knižnici.. haah No ale neriešila som čo hľadá. Išla som ku regálu kde sú dejiny. Hľadám medzi knihami a niekto ma chytil za ruku. Rýchlo som ju odtiahla a pozrela koho ruka to bola. Na druhej strane stál Draco a pozeral sa na mňa jak na zjavenie. Rychlo som schmatla knihu ktorý som hľadala a odišla som. Zasa plačem. Nevidela som ani pred seba. Niekto ma chytil za rameno a ja som sa otočila. Bol to profesor Moody.
"Slečna Lovemeydová čaká vás profesorka McGonagallová v jej pracovni. Máte tam ísť ihneď." pozrela som na neho a odišla som do pracovne.
z pohľadu Draca
Hľadám už celý deň v knižnici knihu ako prežiť pod vodou hodinu, ale je to márne neviem kde to je. Už asi bola večera, ale neriešim potrebujem to nájsť. Zrazu niekto vojde dnu. Pozrel som sa jedným očkom a uvidel som ju. Bola taká smutná. Vedel som kvôli čomu, alebo kvôli komu. Videl som ju ako ide ku dejinám. Mohol by som sa jej spýtať či by mi nepomohla, ale ako? Sme predsa pohádaný. Ojjj bojím sa jej niečo povedať. Idem ku nej a spýtal sa jej to. Nádych, vydých. Ale všimol som si knihy ktoré by mi pomohli. Prehľadávam tieto regály, a zrazu som sa dotkol niekoho ruky. Pozrel som sa kto je na druhej strane a zrazu som sa pozeral do tých najkrajších očí. Vedel som že to je Markét. Zrazu schmatla knihu a odišla so slzami v očiach. Zo slzami? Čo som zasa urobil? Kľakol som si a dal som tvár do dlaní. Vyhŕkli mi slzy z očí. Za všetok jej plač môžem je, ale keď ja je chcem iba chrániť.Niekto si ku mňa kľakol. Zdvihol som tvár a videl do Nevilla.
"Potrebuješ pomôcť s 2. ulohou?" spýtal sa a zodvihol sa.
"Áno potrebujem, už z toho som na dne" aj ja som sa zdvihol.
"Skus použiť žiabrovku"
"Žiabrovku? A to je čo?" pozerám na neho.
"Nájdeš to v tejto knihe" podal mi knihu a usmial sa na mňa.
"Ďakujem ti. A nevieš čo sa teraz deje s Markét?" spýtal som sa lebo som sa o ňu bál.
"Nemáš zač, a neviem celé 3 týždne je takáto." povedal a odišiel.
Celý večer som hľadal ako zohnať žiabrovku. Po 2 hodinách ma napadlo ísť za Snapeom spýtať sa že ako ju zohnám. Pomaly som šiel za Snapeom keď zrazu prišiel ku mne škriatok Winky dala mi žiabrovku. Pozrel som na ňu a pohľadom som jej poďakoval. Odišiel som čo najrýchlejšie si ľahnúť, musím si oddýchnuť. Zajtra budem hodinu pod vodou hľadať poklad.
Dnes je tu druhá časť za deň. Veľmi sa nudím tak vám ju tu pridám.
