Od vtedy čo som sa dozvedela že som 4 najmocnejšia čarodejnica bolo to hrozné. Všetko bolo iné. Draco stále zazerá na mňa či som v poriadku. Od vtedy čo všetko viem s zišla až na dno. Mávam nočné mory, záchvaty paniky a silné bolesti z ničoho nič. Strašne má to unavuje. Nikdy niesom sama. Vždy je niekto pri mne pre istotu. Cítim sa hrozné ked sú pri mne. Robím im len starosti.
"Ahoj Markéta" kričí na mňa zozadu Draco.
"Ahoj" môj znudený hlas až bije do uší.
"Profesor Snape ťa hľadá." Aha... super zš nejaké elixíry a upokojenie.
Pomaly som šla ked zrazu som začula nejaké hlasy. Ženský a mužský hlas. Tie hlasy sú mi známe ale nemôžem prísť nato komu patria.
"Markéta. Markéta. Markéta." Stale dookola počujem moje meno, bože bojím sa.
Idem pomaly za tými hlasmi ked zrazu som pocítila silnú bolesť v hlave. Bola taká neznesiteľná, taká silná. No zrazu prestala.
Ocitla som sa na kvetinivej lúke. Bolo tam nádherné. Vedľa mňa stál Draco a vedľa neho malý chlapček. Bol taký roztomilý. Všetko bolo roztomilé, no ale v tom sa niečo zomlelo. Ten chlapec z ničoho nič odpadol. Draco sa k nemu blížil. Skúšal nahmatať pulz, ale nič necítil. Videla som na ňom ako mu tečú slzy. To nie len to nie. Prišla som k nemu.
"Draco, čo sa stalo? Čo sa deje?"
"On nedýcha. Necítim jeho pulz. Nás synček umrel" pozrela som na neho. Nech to nieje pravda. Bolo t take bolestivé. Začala som kričať z plných pľúc. Ako sa to mohlo stať. Zavrela som oči a obímala kolená.
Prebudila som sa na zemi celá uplakaná a vystrašená. Bolo to také ozajstné, také živé. Pomaly som zdvihla hlavu a uvidela som profesora Snape. Skláňal sa ku mne a pomaly ma zacal zdvíhať na ruky. Objala som ho okolo krku a zavrela oči. Bol to len sen nič viac. Nič. Nič. Nič.
"Lovemeydová čo sa vám stalo?" spýtal sa má Snape v jeho pracovni. Ležala som niekde. Vôbec neviem kde sa tu objavil gauč.
"Moje dieťa umrelo. Zastavilo sa mu dýchanie. Môj krásny chlapček je mŕtvy... niee. Čo je s Dracom je v poriadku. Nezrútil sa? Je mu dobre? Chcem aby mal nás chlapček..." v tom má Snape pohladil po vlasoch a povedal: " Markéta nič sa nikomu nestalo. Bola to len vidina. Nič viac. Nemáš syna. Draco je v poriadku. Všetko je v úplnom poriadku."
"Vážne? Čo sa to so mnou deje. Pomôžte mi prosím. Ja to už nevydržím." Pozrel sa na mna a pohol prútikom vyšla z neho krásna laň. Bola taká nádherná. Žmurkla som a už tu nebola.
"Poslal som tu laň pre profesora Dumbledora a pre pána Malfoya." snažil sa má utešiť ale tk nešlo. Bojím sa.
Ďakujem sa 1000+ reads :3 som vám vďačná. Ste úžasný. ;) dúfam že sa vám táto časť bude páčiť :)
STAI LEGGENDO
Magic girl (Harry Potter)
Fanfiction!Žiadne Dramione! -príbeh je vo veľkej rekonštrukcii!
