Z pohľadu Markét
Keď odišiel nemyslela som na nič iné len na tie jeho slová. Bolo to dosť CUTE. Zostala som tam chvíľu stáť a rozmýšľať nad tým čo sa teraz večer udialo no medzi mnou a Fredom je kamarátstvo a medzi mnou a Michaelom je niečo také ako medzi mnou a Dracom. To dlho nevydrží. Musím sa s Michaelom porozprávať, ale dnes už asi nie. Odišla som z triedy a nedala som si záležať na tom či ma niekto uvidí v tom oproti mne stál Snape.
"Ahoj oci" ja som ho tak vážne nazvala.
"Markét prečo sa potuluješ v takejto neskorej hodine po chodbe?" ouuu shit.
"No bola som tu s jedným chalanom" bože všetko som vykecala.
"Čo prosím?"
"Práve to som ti nechcela povedať" prečo som taká ukecaná.
"Poď do mojej pracovne" už zas.
"Áno oci." šla som za ním jak jeho poslušný pes, no je pravdq že sa ho ešte stále bojím.
"Markét sadni si" ako inak poslúchla som.
"Chápem ťa si v puberte ale takto chalanov striedať by si nemala všetkým pletieš hlavu, pretože si taká krásna po mame a aj ako pozerám lusk po chlapcoch tiež. Diky bohu že máš povahu po mne" na tú poslednú vetu sa pousmial na mňa.
"Oci ale keď ja zato nemôžem že im sa hlavy motajú samé." hmm...je to proste tak.
"A potrebujem sa s tebou porozprávať o...chalanoch" musím je to predsa môj otec.
"Ach bože. No začni." s čím tak začnem.
"V mojom živote sú 3 chalani jeden ktorého som ľúbila druhý pri ktorom cítim niečo iné a tretí je chalan ku ktorému cítim to isté ako ku prvému. Vieš oci všetko je také zložité." je to úžasný pocit rozprávať sa s otcom.
"Musíš si uvedomiť ktorého z nich potrebuješ."
"Ale keď ani ja sama neviem." všetkp je tak ťažké.
"Skús tráviť s každým jedným trochu času a uvidíš čo to bude."
"Ten prvý je Draco a s ním chcem tráviť čas ako kamarátka viem že medzi nami nič viac nebude." to že sa rozprávam s otcom je geniálne.
"Tak buď s tými dvoma. Uvidíš kto ti bude väčsou oporou." zbožňujem svojho otca.
"Diky oci. Idem už do klubovne. Ahoj." objala som ho a on mi dal pusu do vlasou nikdy som si nevšimla že by sme mohli mať ten istý úsmev.
V klubovni nebol nik iba George a Fred.
"Čaute chlapci" usmiala som sa na nich, no ale nemohla som si nevšimnúť že predo mnou niečo taja.
"Ahoj" toto ich zborové odpovedanie milujem.
"Čo to predo mnou skrývate?" tý tajnostkári.
"Hmmm...nič"
"George neklam mi. Vieš že ti aj tak neuverím."
"Hej?" nenávidím keď ma niekto šteklí.
"Ten tvoj smiech" povedalo obaja naraz.
"Bože chalani ja to na vás tak zbožňujem." musela som to povedať. Obaja sa usmiali a pokračovali.
"Chalaniii stačí, ja už nevládzem." tak ma brucho bolelo z toho smiechu.
"Mohli by ste byť tichšie." objavila sa v rohu McGonagallová.
"Pardon" povedali sme všetci naraz a začali sa potichu chichúňať. McGonagallová odišla a ja som si až musela sadnúť lebo už som nevládala. Obaja kukli na mňa a ja som dala ruky pred seba lebo som vedela že chcú pokračovať. Obaja boli predo mnou a ja som ich musela oboch objať naraz. Keď som si uvedomila že ich obímam rýchlo som ich pustila. Sadla som si späť do kresla. Bolo trošku divné, pretože obaja na mňa pozerali.
"Mohli by ste prestať tak čumieť na mňa?" niekedy sú až protivní a oni o tom ani nevedia.
"Prepáč." prvý sa ospravedlnil Fred a odišiel do izby, a George bol ako vždy ticho.
"Aj od teba čakám ospravedlnenie." povedala som.
"Ani náhodou." George je iný ako Fred. Fred aj keď je blázon je v ňom aj kuštičko džentlmena ale Greorge je blázon a fagan.
"Fajn... už sa s tebou nebavím." noačo rada sa urážam na chalanov.
" Dobre" ale celý čas na mňa pozeral, akokeby ani nežmurkal.
"George ale ja to myslím vážne prestaň." ako inak neprestal len ma objal.
"Dobrú noc Makrkét"
"Dobrú" a už zmizol vo svojej izbe. Chvíľu som ešte sedela v kresle ale potom ma už začal chytať spánok tak som si šla ľahla. Chvíľu som len tak ležala ale potom som sa ponorila do ríše snov.
Sedela som vedľa Harryho a on ma držal za ruku. Sedeli sme pred bludiskom. Asi to bol začiatok 3 úlohy. Všetko bolo fájn. Všetci sme sa tešili len ja som bola v strese či sa Dracovi niečo nestane. Videla som ako ma Harry utešule a dáva mi pocit pokoja. To je také príjemné. Videla som Draca tak som mu zakívala on mi ukázal palec hore. Dumbledor ich odšartoval a vystrelil. Oni začali rýchlo behať do bludiska. Bol to hrozný pocit čakať že čo sa bude diať. Po asi hodine tu boli všetci okrem Draca. Tak ho šli hľadať. po 15 min. ho niekto našiel a vystrelil červené iskry. Nemala som z toho dobrý pocit. Keď som videla že niekto ide rýchlo som sa rozbehla dole ale McGonagallová ma chytila za ruky a silno stlačila. Začala som plakať. Nevedela som čo mu je ale plakala som. Bolo vidno že sa mu nedvíha hrudník. Dumbledor vyčaroval nosítka a odniesol Draca preč. Prišiel ku mne otec a zobral ma preč. Začal ma utešovať že Draco je v poriadku len mal menší otras mozgu. Vtedy sa mi znova uľavilo. Bola som rada že mu nič nieje.
"Markét vstávaj ideme na raňajky chceš ísť s nami?"zobudila ma s takými slovami Hermiona.
"Hej len ma chíľku počkaj." odišla som do kúpelne, lebo som nechcela aby vedeli o mojich jazvách.
"Môžme ísť." povedala som a šli sme spolu ja Hermiona a Parvati.
Na raňajkách už boli asi všetci. Všade bolo plno. Sadla som si tam kde vždy vedľa Hermiony a Georga. Áno ešte do teraz som hrala urazenú na Georga. Baví ma to. On sa so mnou snažil rozprávať a ja som ho ignorovala a smiala sa z toho že ho nik nepočúval. Pozrela som sa pred seba a videla som ako sa Pansy rozpráva sa Veronikou, no chudák dievča. Nechápem ako sa s ňou može niekto rozprávať, no potom som sa pozrela na Dracovo stále miesto a on tam nebol. Keď som si všimla práve vchádzal dnu. VIdela som na ňom že je skleslý. Zakívala som mu a ukázala som mu dva. On sa usmial a naznačil hlavou dobre. To že som mu ukázala dva znamenalo že sa stretneme o druhej na našom obľúbenom mieste. Všimla som si kam si sadá čo najďalej od Veroniky a Pansy. Chlapec dobre robí. Mal by sa im vyhýbať. On sa k Veronike ani k Pansy nehodí. Bože nad čím ja zas rozmýšľam. Z myšlienok ma vytrhlo moje meno.
"Čo zas ja?" nenávidím keď sa rozprávajú o mne a neviem o čom.
"Len to že sa rada urážaš." povedal George.
"Noa čo" ja čo ja zato nemožem že mato baví.
"Ja sa viem uraziť aj na viac ľudí naraz." koho by nabavilo baviť sa na nich.
"Nech sa páči" povedal George.
"George na teba som už od včera urazená."
"Noa čo, možeš aj dnes."
"Vieš ono to platí na neurčito." dala som taký uražlivý face.
"Ale nooo.. nebuď na mňa taká zlá."
"Jak ty ku mne tak ja k tebe." vstala som a odišla som do izby.
Takže tu je nová časť .. :) ďakujemvám za podporu vo všetkom.. :) a keď chcete ďalšiu časť tak aspoň 2 votes lebo na minulej nebol nijaký .. :´(
YOU ARE READING
Magic girl (Harry Potter)
Fanfiction!Žiadne Dramione! -príbeh je vo veľkej rekonštrukcii!
