Magic girl (Harry Potter)

2. úloha

z pohľadu Draca

Ráno som sa zobudil s pocitom že som všetko stratil. Už sa neoplatí žiť. Stratil som chuť do života.

"Draco vstávaj dnes je 2. úloha." povedal Crabe.

"Jasné, ja viem. Nemusíš mi to pripomínať." bože.. prečo mi to stále pripomína.

Vstal som a musel som sa dať dokopy. Dnes je 2. úloha, budem hodinu pod vodou.. 1 hodinu šak to je veľa času, no ale podľa toho čo sa bude diať. Bojím sa, no áno bojím. Som chlap ale toto je na mňa dosť. Šiel som sa najesť do Veľkej siene, ale mal som problém. Môj žalúdok je taký stiahnutý a nevidel som Markét.. kde môže byť? Asi sa zbláznim.

"Prečo naješ?  Zachvíľu je 2. úloha a ty si nič nezjedol." povedala Eleonor. Eleonor je dievča s ktorým som bol na plese.

"Prepáč, ale dnes do seba nič nedám." zobral som sa a odišiel som do stanu pre šampiónov.

Sedel som tam vyše hodiny, potom sem prišla Fluer, za ňou Cedric a nakoniec Krum. Boli sme tu všetci. Pomaly sme sa začali prezliekať do plaviek. Zrazu do stanu vošiel Dumbledor.

"Táto úloha je o tom nájsť svoj skrytý poklad. Každému sme zobrali to čo najviac zbožňoval. Máte nato 1 hodinu aby ste to našli, a veľa šťastia." dopovedal a odišiel.

Chvíľu sme počkali a vybrali sme sa za ním. Prišli tam všetci z našej školy aj z Fluerinej aj Krumovej. Moje pocity boli hrozné. Strašne som sa bál. Chcem vedieť ktorý debil hodil moje meno do čaše. Z mojich myšlienok ma vyrušil Dumbledor.

"Každému sme zobrali to čo najviac zbožňovali, každému šampiónovi niečo chýba, a každý šampión má 1 hodinu nato aby to našiel." dopovedal a zrazu bolo počuť zvuk ako z pištole.

Rýchlo som si dal do úst žiabrovku a skočil som do vody. Voda bola studená, ale po chvíli som si na ňu zvykol. Začal som pomaly plávať a hľadal som ten poklad. Plával som vyše pol hodiny, ale nenašiel som zatiaľ nič. Zrazu som začul spev, taký aky vyšiel z vajca ktoré som vyhral v 1. úlohe. Šiel som za tým spevom, keď zrazu som uvidel 4 nehybné tela. Bol som v šoku. Išiel som bližšie a uvidel som Hermionu, Cho, nejaké malé dievča a a a Markét. Rýchlo som priplával k nej. Videl som že dýcha, ale nehýbe sa. Bál som sa... chvíľu som čakal keď zrazu som uvidel Cedrica s bublinou na hlave. Prišiel odtrhol niečo na čom bola Cho priviazaná a odniesol ju preč. Zrazu som si spomenul že musím ísť von z vody. Rýchlo som odtrhol to lano, či čo to bolo a vyplával som na povrh. Keď som vyšiel na povrh povul som, ako sa Markét nádychla. Bol som taký šťastný že som ju pobozkal. Áno pobozkal som ju.

"Tak som sa bála čo sa bude diať."  povedala a v očiach som jej videl strach.

"Neboj sa, som pri tebe, a navždy aj ostanem." cítil som sa tak úžasné.

Spolu sme plávali na breh. Počul som ako vyplával Krum a za nim Fluer. Všetci sme to zvládli. Niečo ma najviac tešilo...  to že mám znova svoju Markét, aj keď máme problém. Dumbledor začal rozprávať, to bolo príležitosť porozprávať sa z Markét. Potiahol som ju za ruku a odišli sme spolu nabok od všetkých.

"Markét... vieš, vystavujem ťa veľkému nebezpečenstvu. Bojím sa o teba, nechcem aby sa ti niečo stalo. Tak veľmi ťa milujem, že keď ťa nemám pri sebe tal nevládzem žiť." dopovedal som a vyhŕkli sa mi slzy.

"Ja viem. Nebezpečenstvo je byť len pri tebe. Ty si zo slizolinu a ja som z chrabromilu, 2 fakulty ktoré sa navzájom nenávidia. Bojím sa o teba, aj keď si v bezpečí. Si to po čom som túžila dlho." ach... ona ma pobozkala... bol to ten najkrajší bozk aký som kedy dostal.

Chytila ma za ruku a spolu sme odišli. Celý deň sme spolu strávili. Bolo mi jedno čo si o nás ľudia myslia. Videla nás McGonagallová a usmiala sa, akoby bola šťastná že je šťastná Markét a aj ja.. konečne.

"Malfoy, čaká vás Dumbledor." povedal Snape.

"Dobre." povedal som a rozlúčil som sa z Markét. Dal som jej pusu, a zašepkal som: "Láska uvidíme sa zajtra. Ľúbim ťa". Ona ma pobozkala a odišla.

Šiel som sám do pracovne. Zaklopal som a dvere sa samé otvorili. Pomaly som vošiel. Dumbledor sedel vo svojom kresle.

"Vitaj Draco. Som veľmi rád že si prišiel tak rýchlo," usmial sa na mňa a ďalej pokračoval: "dopočul som sa že si sa dal znova dokopy s Markét Lovemeydovou. Je to pravda?" prikývol som.

"Vieš že ju vystavuješ veľkému nebezpečenstvu... nebol to najlepší nápad dať sa dokopy." povedal Dumbledor.

"Ja viem, ale bez nej je môj život bez duše, je to dievča mojich snov, je tá na ktorú som dlho čakal. Ja ju nemôžem opustiť, už. nie." povedal som a z oči mi vyhŕkli slzy.

"O teba tu nejde, ale o ňu. Treba ju ochrániť pred všetkým zlom čo ju s tebou čaká. Viem je ťažké opustiť toho koho ľúbiš, ale je to pre jej dobro." nech je to iba zlý sen.

"Pochopte to, ja ju už nikdy viac neopustím. Viem všetko to zlé čo sa jej stávalo tie 3 roky bolo kvôli mne, ale ja ju teraz ochránim, a bude mi jedno koľko pravidiel poruším. Prepáčte mi to." prosím nech sa mi to len zdá.

"Markét je tá 4 najsilnejšia čarodejnica, a ja viem že keď Voldemord povstane bude ju chcieť na svojej strane, a urobí všetko aby ju mal na svojej strane"

"Takže ona je ten 4 najsilnejší čarodejník o ktorom sa údajne rozprávalo že žije. Tak to nie.. pán profesor nedovoľte aby sa niečo stalo.. je pre mňa dôležitá.."

"Jediná možnosť je aby si ju opustil. Raz ťa bude chcieť mať Voldemort na svojej strana.. takto sa k nej dostane rýchlejšie. Tým že s ňou budeš stráviť čas... Draco pochop to."

"Ale pokiaľ Voldemort ešte nepovstal môžem byť s ňou... nieže môžem, ja budem." povedal som to s toľkou zlosťou.

"Obávam sa že nie."

"Ja sa jej nevzdám. Budem s ňou pocelý ten čas, až.. až do smrti. Ona je tá pravá... ľúbim ju a aj budem.. nikdy nás nik nerozdelí." pomaly som až kričal.. slzy mi išli ako z umývadla, tam som radšej ušiel a nechal Dumbledora samého. Nech nato ani len nepomyslia že ju opustím.. nie ja ju už nikdy nechcem stratiť...

ĎAKUJEM VÁM <3

Takže ďalšia časť... dlhá je... tam dúfam že sa páči. No a prepáčte že je len z pohľadu Draca ale takto mi to vyhovovalo viac.. nech sa páči.. a bola by som rada za VOTES a KOMENTY...