Tie 2 týždne čo som bola doma sa hrozne dlho vliekli. Ako boli sme s otcom na výlete ale to nezahnalo to, že som čakala kedy sa Harry ozve. Spýtal sa ma či nepôjdeme von, tak prečo sa neozýval? Zabudol?
V tom okamihu mi na okno zaklopala snehovo-biela sova. Otvorila som okno odviazala som list a čakala som že ta sova odletí. No ale neodletela. Nechápala som to, ale otvorila som si list. Bol od Harryho. S úsmevom som ho začala čítať.
Ahoj Marketta,
dohodli sme sa že pôjdeme niekedy ešte pred školou von. Tak ti píšem či nemáš zajtra čas. Mohli by sme sa stretnúť v Deravom kotlíku. Som u Rona do konca školy keby niečo.
PS: Hedviga čaká kým jej odpíšeš pretože neodíde.
-Harry
Keď som si prečítala list, zobrala som si papier a začala som mu hned písať. Chvíľu som premýšľala čo mu mám napísať. Nechcem vyznieť veľmi nadšene a zasa nie zas veľmi otrávene.
Ahoj Harry,
To je dobrý nápad. Zajtra sa stretneme v Deravom kotlíku o 10:00. Dúfam, že ti neprekáža, že som určila čas. Teším sa.
Marketta
Dopísala som list, zaviazala ho sove a hľadela som na ňu ako odlieta. Sovy boli nádherné stvorenia.
"Marketta obed" zakričal na mňa otec z kuchyne. Šla som pomaly, lebo som taká šikovná žeby som spadla zo schodov. Počas obedu sme rozoberali s otcom jeho robotu. Počas leta mal voľno len kvôli mne aby mohol so mnou tráviť každý deň. Bola som rada, lebo sama by som sa v tomto dome unudila. Poďakovala som otcovi za obed a šla si do izby ľahnúť. Nechcela som spať, ale nejako ma to zmohlo a zaspala som.
Po asi 3 hodinách som sa zobudila. Mala som pocit že sa mi snívalo znova to isté čo minule. Bála som sa znova zaspať, a tak som sa šla osprchovať. Po sprche som sa rozhodla ísť sa prejsť neďaleko do lesa.
Vrátila som sa večer keď už otec spal. Usmiala som sa nad tým ako zasa zaspal pri televízore. Prikryla som ho dekou po mame a sama som si šla ľahnúť. Ráno som sa zobudila s úsmevom. Dnes ideme s Harrym niekam von. Len ja a on. Pred zrkadlom som strávila trošku viac času ako zvyčajne.
Keďže už bolo 9 hodín otec bol už dávno hore. Zliezla som z poschodia za ním do kuchyne. "Oci, idem dnes znova do Londýna." povedala som s úsmevom. Zobrala som si chlieb a začala ho jesť.
"Načo? Veď si tam bola pred 2 týždňami." povedal otec ustráchane. A zasa je to tu. Vedela som,že ma nebude chcieť pustiť samú do Londýna.
"Idem vonku so spolužiakom, s Harry Potterom. To on mi pomohol vybrať tie najkrajšie šaty." bála som sa jeho odpovede, bála som sa či ma vlastne pustí. Musí ma pustiť, mám možnosť ísť konečne s niekym von. Merlin, veď som mala ísť von s Harrym Potterom.
"Aha, takže ideš konečne s niekym von. Som rád Marketta. Tak sa zabav." povedal, objal ma a dal mi pusu do vlasov. Toto som na ňom mala rada.Dával svoju lásku ku mne najavo za každých okolností.
"Ďakujem, ahoj." zobrala som si tenkú vetrovku a vybehla na autobus.
Ponáhľala som sa na autobus. Keď som si sadla pozrela som sa na hodinky bolo 9:30 o 10:00 mám byť v Deravom kotlíku, to stíham. Keď som vystúpila šla som rovno na dohodnuté miesto. Keď som uvidela Harryho usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval. "Ahoj." povedali sme naraz a obaja sme sa rozosmiali. Dohodli sme sa, že sa prejdeme. Prechádzali sme a po Londýne a pritom si vraveli rôzne veci.
"Nemáš chuť ísť na zmrzlinu?" navrhol Harry po dlhšom čase rozprávania.
"No, áno." povedala som a usmiala som sa. Sadli sme do nejakej cukrárne ktorá sa nám pozdávala. Všade okolo boli ľudia čo sa medzi sebou rozprávali a smiali sa. Pripadala som si normálna, ale nebola som.
"Čo si dáte?" spýtala sa nás čašníčka. Ani som si ju nevšimla odkiaľ prišla. Vytiahla nejaký notes a pero.
"Ja si dám čokoládovú zmrzlinu s jahodami. A ty Marketta?" chytil sa slova Harry. Ja som sa pozrela na ponuku.
"Ja vás poprosím čokoládovo-banánovú zmrzlinu." čašníčka si to všetko zapísala a odišla.
"Je to tu pekné." povedal Harry. Znova som sa poobzerala dokola. Áno bolo to tu pekné. Za chvíľu sa tu pri nás znova objavila čašníčka a doniesla nám naše objednávky. Obaja sme poďakovali.
"Marketta?" spýtal sa po chvíli Harry.
"Áno Harry?"
"Prečo si taká sama?" spýtal sa váhavo.Bála som sa bo mu mám povedať. Nevedela som či mu mám veriť.
"Ehm no, vieš moja mama zomrela keď mi bolo 11. Vlastne vtedy som prvý krát šla do školy. Mama sa nesmierne tešila a ja s ňou a proste týždeň pred tým ako som mala nastúpiť zomrela. Nezvládla som to, zrútila som sa a uzavrela do seba. Neviem prečo ale je ťažké si nájsť priateľov." povedala som a cítila som ako mi slza stekala po tvári. Rýchlo som si ju utrela.
Harry sa na mňa usmial a povedal: "Mňa si si už získala." zrazu všetok smútok zo mňa odišiel a ja som sa usmiala na neho. Keď sme dojedli Harry zaplatil a odprevadil ma na autobus.
"Ďakujem za krásny deň." povedal a objal ma. Srdce mi neskutočne rýchlo podskočilo.
"Ehm, no..aj ja ti ďakujem." objatie som mu opätovala.
Nastúpila som do autobusu, zakývala som mu on sa na mňa usmial a zakýval mi tiež. Keď som už bola pri dome, zbadala som otca na záhrade.
"Ahoj Marketta. Ako bolo von s Harrym?" spýtal sa zvedavo.
"Celkom som sa bavila." fakt som sa bavila, ale nechcela som mu rozprávať ako som sa s ním mala úžasne a aký je Harry dokonalý. To som fakt povedala? Zakývala som hlavou na nesúhlas a šla som dnu do svojej izby.
Moja sova sedela na skrini a pozerala sa na mňa. Privolala som si ju a pristála hneď vedľa mňa. Rozhodla som sa mu napísať.
Harry ešte raz ďakujem za krásny deň. Som rada že si na zobral vonku.
Tvoja kamarátka Marketta.
Priviazala som list mojej sove Demi a povedala jej, nech to dá Harrymu. Ona len zahúkala a odletela von oknom. Bola som úplne šťastná, veď dnešok nemohol byť lepším. S úsmevom na perách som si ľahla do postele a nechala sa unášať myšlienkami z dneška.
Tak tu je ďalšia časť :3 bola by som rada za votes a komenty. Dúfam že nieje moc dlhá.. :) -oprava 2017
KAMU SEDANG MEMBACA
Magic girl (Harry Potter)
Fiksi Penggemar!Žiadne Dramione! -príbeh je vo veľkej rekonštrukcii!
