Svedok

5. kapitola

Ráno som vstal pomerne skoro. Bridgette ešte zrejme spala, a tak som ju nechcel budiť. Potichu som už v rifliach a v čiernom tričku zišiel do kuchyne. Vzal som tašku na nákupy a nazrel do chladničky. Včera som bol tiež v obchode, takže som usúdil, že na jedenie netreba nič. Pred odchodom som ešte zobral papier a pero, ktorým som rýchlo napísal Bridgette krátky odkaz.

Bridgette

Zobudilo ma kikiríkanie susedovho kohúta. Obliekla som si ružové trojštvrťáky a biele tielko. Rýchlo som zbehla do kuchyne, kde som si všimla malý papierik položený na stole: 'Išiel som do obchodu, hneď som späť.'. Okamžite som vedela, kto tu ten lístok nechal. Neubránila som sa úsmevu, ale hneď ma prepadli výčitky. On sa tak snaží a ja som k nemu strašne nepríjemná. Aj včera sme sa celkom dobre porozprávali. Rozhodla som sa, že mu to musím nejako vynahradiť. Pohľad mi padol na panvicu položenú na stole. Vzala som ju a vytiahla ingrediencie potrebné na prípravu palaciniek. Už som ich veľmi dlho nerobila, veď pre jedného sa to ani neoplatí. Všetko som spolu zmiešala podľa receptu, ktorý ma v detstve naučila mama. O chvíľu som už nalievala cesto na panvicu. Prvých pár palaciniek som už mala hotové, keď ma vyrušil zvuk odomykania dverí.

"Pozri koho som našiel pred obchodom!" ozval sa známy hlas. Mala som plné ruky práce s palacinkami a tak som len vystrčila hlavu z kuchyne. Pri dverách stál Adrien a v ruke držal tašku s nákupom, no čo bolo zaujímavejšie v druhej ruke držal malé šteniatko!

"Č-čo to je?" vyjachtala som prekvapene.

"Skôr kto to je." zasmial sa zvonivým smiechom. "Aké mu dáš meno?"

"Vyzerá ako Lucky." zašepkala som stále prekvapene.

"Ja viem, práve preto som ho sem doniesol." povedal a položil ho na zem. Šteniatko sa rozbehlo priamo ku mne a tak som sa zohla a jemne ho pohladila po hlavičke. Bol taký roztomilý! "Tak ako ho budeme volať?"

"J-ja neviem." vykoktala som v šoku. Jednak z toho malého čierneho klbka predo mnou, ale aj z Adrienovej otázky. 'Budeme? Hovorí ako by sme boli pár.' pomyslela som si. Pri myšlienke na mňa a Adriena ako pár som sa neubránila úškrnu. Nevedela som si to predstaviť.

"Čo tak: Plagg?" spýtal sa s pohľadom stále upreným na malého čierneho labradora, ktorý sa práve váľal predo mnou.

"Prečo práve Plagg?" opýtala som sa prekvapene.

"Je to ako slovo plague. Teda mračno. Nevyzerá ako taký malý čierny obláčik?"

"Plagg znie dobre." usmiala som sa.

"Čo to tak smrdí?" ozval sa Adrien.

"Sakra!" zanadávala som a vbehla do kuchyne. Rýchlo som chytila panvicu, a presunula ju na stôl. Namiesto palacinky sa na nej váľal len nejaký čierny uhlík. Vzala som teda škrabku a zoškrabovala z panvice zvyšky môjho pokusu o palacinku.

"Palacinky?" spýtal sa Adrien prezerajúc si kôpku palaciniek, ktoré som pripravila ešte pred jeho príchodom. Len som prikývla a snažila sa aj ďalej dostať kúsok palacinky z panvice. Keď som ju konečne zoškrabala, podala som Adrienovi raňajky a zobrala tašku s nákupom. Medzitým sa mi okolo nôh motal Plagg. Adrien toho nenakúpil veľmi veľa. V taške bolo nejaké ovocie, sladkosti a vložky.

"Nekúpil si správne." povedala som a ukázala som mu ich.

"To je v tom taký rozdiel?" opýtal sa s plnými ústami.

"Tieto sú príliš tenké." vysvetlila som a ďalej nechala Adriena napchávať sa. Jedol akoby 10 rokov nemal v ústach ani sústo.

......My opinion......

Tak moja prvá kapitola z pohľadu Bridgette. Doteraz bola, chúďa, trocha zanedbávaná. Určite sa vyjadrite ako sa vám kapitoly z jej pohľadu páčia.