Svedok

27. kapitola

Luka

..........Pred 3 rokmi........

Sedel som v kancelárii a počúval monotónne zvuky ťukania do klávesnice prerušované občasným zvonením telefónov a rozhovormi mojich kolegov. Mal som pocit, že tie údery prstov o písmená na klávesnici vytvárajú pravidelný rytmus, ktorý som už po tom roku pôsobenia ako policajný nadpráporčík dokonale poznal. Sám som začal písať niečo do počítača, túžiac skrátiť si dnešnú pracovnú dobu nejakou bezvýznamnou aktivitou. Po pravde, prácu policajta som si pri nástupe na policajnú akadémiu predstavoval inak. Myslel som si, že budem chytať naozajstných zločincov, vrahov a podvodníkov. Taká naivita! Namiesto toho, som každodenne riešil spory susedov o tom kto komu ukradol dve sliepky. Zo začiatku som z toho bol poriadne frustrovaný, ale postupom času som si na to zvykol a teraz som to už bral ako neodlučiteľnú súčasť mojej práce. V kancelárii s asi tuctom ďalších policajtov bolo už pomerne horko a tak som nádejne pozrel na hodiny v nádeji, že už budem môcť odísť domov a schladiť sa studenou sprchou. Namiesto sprchy ma ale schladili hodinky na počítači, ukazujúce čas 11:32. Nešťastne som si povzdychol a ďalej sa venoval ťukaniu do klávesnice. Tieto zvuky však čoskoro prerušilo zvonenie môjho mobilu. Neznáme číslo naznačovalo, že ma dotyčná osoba nepozná a tak som sa chcel hneď po prijatí hovoru predstaviť. Volajúci, ma však predbehol.

"Ja viem kto si, Luka." ozval sa hrubý hlas, ktorý som počul prvý raz v živote. Aj napriek tomu mi po celom tele naskočila husia koža.

"Ale ja n-neviem kto ste vy." napriek obrovskej snahe som nedokázal zabrániť tomu, aby sa mi hlas uprostred odpovede nezlomil a ja som tak zakoktal.

"Tvoj budúci zamestnávateľ." znela strohá odpoveď.

"P-prepáčte, ale úplne vám nerozumiem."

"Rád ti o mojej pracovnej ponuke porozprávam, ale to budeš musieť najprv odísť z kancelárie. Tu náš hovor sleduje až priveľa ľudí." rozhliadol som sa po miestnosti a naozaj som zaregistroval zopár pohľadov upretých na moju osobu. Len čo sa moje oči stretli s očami mojich kolegov, hneď sa odvrátili, predstierajúc nejakú dôležitú aktivitu. Chápal som, že moje koktanie, vystrašený hlas, bledá tvár a nadmerné potenie u nich vzbudzovali zvedavosť. Ja som však z kancelárie nechcel odísť, cítil som sa tu bezpečnejšie.

"Dobre, som na chodbe. Čo potrebujete?" zaklamal som a v duchu sa pochválil za súvislú a dobre zahranú odpoveď.

"Neklam mi, Luka. Ani si sa nepohol." pri tej odpovedi mi opäť prebehol mráz po chrbte. Tento krát však nie z tónu hlasu neznámeho. Ako to vedel?!

"A-ako..." nestihol som vysloviť otázku.

"Odíď a ja ti to poviem!" znel rozčúlene a to ma desilo ešte viac. Ako v sne som sa postavil a vyšiel z kancelárie na chodbu, ktorá bola úplne prázdna.

"Dobrý chlapec," pochválil ma ako psa, čo ma opäť vystrašilo. Vedel o každom mojom pohybe! "chceš vedieť o mojej pracovnej ponuke, však? Tak ja ti o nej poviem. Dnes za tebou príde tvoj šéf a zverí ti dôležitú prácu. Do vášho mesta príde mladé dievča a ty ju budeš musieť chrániť."

"Odkiaľ to v-viete?"

"Mám svoje zdroje na správnych miestach."

"Koho?!"

"To nie je dôležité." na jeho strohé odpovede som si už zvykol, ale to, že mi nechce prezradiť kto pre neho pracuje ma vytáčalo. "Späť k tomu dievčaťu. Chcem aby si mi o ňom podával pravidelné informácie. Chcem vedieť kde je, čo robí, ako sa správa, proste všetko."

"Prečo by som to robil? Mám ju predsa pred niekym chrániť. Čo ak ste ten niekto vy? Ak mi pridelia starostlivosť o jej ochranu, ako tvrdíte, určite ju nevystavím nijakému nebezpečenstvu a vy zniete ako potencionálne nebezpečenstvo."

Po sto rokoch som opäť späť! Viem, že som sľubovala, že na ďalšiu kapitolu nebudete musieť čakať až tri mesiace ako naposledy, ale nepodarilo sa. Nakoniec sa z toho stal takmer polrok. Veľmi ma to mrzí a nedá sa to nijako zmysluplne vysvetliť, ale teraz počas prázdnin, by mohli kapitoly vychádzať častejšie. Ak vás, ale zaujíma prečo som takú dlhú dobu nevydávala ďalšie kapitoly určite sa pozrite na moju nástenku, tam to vysvetľujem podrobnejšie. Dúfam, že sa vám kapitola páčila aj napriek absencii hlavných postáv. Ešte asi dve kapitoly (aj keď v odhadoch nie som veľmi dobrá) sa budú venovať Lukovej minulosti, ale potom by sme sa mali vrátiť späť do prítomnosti. Snáď ste si kapitolu užili a ja sa pokúsim o aspoň trocha "pravidelné" vydávanie kapitol.

Takmer som zabudla poďakovať vám za viac ako 1 300 videní na tomto "príbehu" a 111 komentárov. Sú to neuveriteľné čísla a bez vašej podpory by som to nebola. Ste úžasní a ďakujem vám, za každý komentár, hlasovanie či prečítanie. To vy ma posúvate dopredu a ja som vám za to veľmi vďačná.