Svedok

18. kapitola

"Dlhý príbeh..." povedala som a sledovala svoje topánky. Nedokázala som sa na neho pozrieť. Vedela som čo v jeho očiach uvidím. Sklamanie. Moje balerínky boli síce ošucháné a dobité z toho pobytu v tejto pivnici, ale stále zaujímavejšie ako jeho smaragdy.

"Času máme dosť. Predpokladám, že tvoj snúbenec nás tak skoro nepustí." slabo sa zasmial a pokračoval v jedení.

"Spoznala som ho na strednej. Bol moja prvá veľká láska a ja som verila, že aj životná." začala som rozprávať. Tie tri roky od kedy som ho opustila, som sa na svoju minulosť snažila zabudnúť, ale to sa mi až tak nedarilo. Nikdy som však až tak podrobne nepremýšľala o mojom vzťahu s Nathom a práve teraz sa mi vynáralo obrovské množstvo spomienok. Väčšina z nich bola veľmi bolestivá, no pri niektorých som sa neubránila úsmevu.

......Pred 8 rokmi......

Klubom sa ozýval obrovský hluk. Dav podnapitých ľudí sa knísal do rytmu najnovšieho letného hitu. Medzi nimi som sa vlnila aj ja. Stále som ale patrila k ľuďom s najmenším množstvom alkoholu v krvi a to preto lebo som si nemohla dovoliť prísť domov úplne na mol. V rytme piesne som sa práve otáčala a všimla si hodinky na stene.

"Kur*a!" zahrešila som.

"Čo sa stalo?" spýtal sa Nath a podával mi nápoj.

"Nemôžem." odmietla som a vrátila mu drink. "Do polnoci som mala byť doma a už sú dve hodiny ráno!"

"Kašli na to." zľahčoval Nath a opäť mi núkal piť.

"Musím..." povedala som a tlačila sa davom ľudí von.

"Odprevadím ťa, aj tak si potrebujem zapáliť." ozval sa Nath a nasledoval ma. Keď sme sa konečne predrali davom, vyšli sme z preplneného klubu. Hneď ma ovial príjemný júlový vetrík, ktorý aspoň trocha ochladil dnešné horúce počasie. Nath vytiahol zapaľovač a cigarety a zapálil si.

"Dáš si?" opýtal sa a podával mi jednu z balíčka.

"Už teraz meškám dve hodiny! Naozaj nemôžem..." odmietla som a ponáhľala sa domov. Nemohla som však odísť, pretože ma niekto držal za ruku. Samozrejme, že to bol Nath.

"Meškáš už dve hodiny, 5 minút ťa nezabije." pozrel sa na mňa prosebne. Nedokázala som odolať jeho smutnému pohľadu a tak som si jednu zobrala. Nath mi ju zapálil a ja som len ďalej nervózne prešľapovala z nohy na nohu. "Upokoj sa." zasmial sa Nath a upokojujúco ma chytil za rameno.

"To sa ti ľahko povie. Tvoji rodičia ti nedýchajú na krk tak ako tí moji." povedala som nešťastne a potiahla si z cigarety.

"To je tým, že s nimi nebývam."

"Veď práve! Keby som sa od mojich rodičov odsťahovala, vyhlásili by po mne medzinárodné pátranie."

"To je fakt. Bola by si hľadanejšia než nejaký sériový vrah." zasmial sa Nathan. Medzitým som dofajčila a zahasila cigaretu.

"Milujem ťa." zašepkal pri mojom uchu a silno ma objal.

"Ďakujem." povedala som škádlivo a žiarivo sa usmiala.

"Ty si teľa!" zasmial sa a vášnivo ma pobozkal. Z jeho dychu som cítila veľa alkoholu a bola som si istá, že týmto bozkom som získala minimálne jedno promile navyše. To mi však nevadilo. Keď sme sa od seba konečne odlepili, naklonila som sa k nemu.

"Aj ja ťa milujem." zašepkala som a rýchlo ho pobozkala na rozlúčku.