Svedok

21. kapitola

"Čo si spravila?!" ozval sa prekvapene Nath.

"Zdrhla z domu." zopakovala som.

"A čo je za problém? Však sa vráť naspäť k nám." zasmial sa. To fakt?! Mne ide o existenciu a on si užíva v klube. Možno budem bezdomovec!

"Nemám kde bývať." panikárila som.

"Aha, môžeš bývať u mňa."

"Ďakujem, Nath. Si strašne zlatý."

"Ty si u mňa ešte nebola, však? Prídem ťa zobrať a odveziem ťa tam. Kde si?" spýtal sa a ja som sa rozhliadla po okolí. Pravdupovediac, som nemala ani tušenie kde sa nachádzam. Zúfalo som sa točila po okolí a hľadala nejaký záchytný bod. V diaľke som videla Eiffelovku.

"Stretneme sa pri Eiffelovej veži." povedala som a ukončila hovor. Rýchlo som sa postavila a bežala tam, kde sme sa mali stretnúť. Dostala som sa tam za 10 minút a bola som si istá, že s takýmto časom by som uspela aj na telesnej. Chcela som si opäť sadnúť na neďalekú lavičku, ale prerušilo ma zatrúbenie nejakého auta. Obzrela som sa tým smerom a videla tmavý Land Rover, z ktorého trčala Nathova hlava. Dobehla som k okienku šoféra a prekvapene zažmurkala na výjav predo mnou.

"Veď si pil, nemôžeš šoférovať!" okríkla som ho nahnevane.

"Áno, mami." zasmial sa. "Nasadaj!"

"Nepôjdem s tebou v aute, keď si opitý!"

"Tak sa vráť k rodičom, ja idem späť do baru." povedal a naštartoval auto. Späť domov som naozaj nechcela a tak som bleskovo nasadla k nemu do auta.

.........O niekoľko rokov neskôr.........

S plnými rukami som nasadla do čiernej limuzíny, ktorá už na mňa čakala pred obchodným domom. Tašky plné látky, ktorú som chcela použiť na svoje svadobné šaty som hodila vedľa seba na zadné sedadlo. Už o dva mesiace som mala mať svadbu a tak som takmer každý deň trávila na nákupoch alebo šila svadobné šaty. Nath síce povedal, že si môžeme dovoliť aj tie najdrahšie šaty v celom Paríži, ale vždy ma bavilo návrhárstvo a tak som sa rozhodla, že si ušijem presne také šaty, po akých som vždy túžila. Vzala som mobil, ktorý som si v tom zhone zabudla na sedadle vedľa mňa. Keď som ho zapla, takmer som dostala infarkt. 12 zmeškaných hovorov a 3 SMSky?! Veď som bola preč len pár minút! Pozrela som sa dôkladnejšie na prijaté hovory a zistila, že všetky sú od jednej a tej istej osoby. Od Rose. Rose som stretla pred pár rokmi, keď sme sa presťahovali do rodinného domu. Náš dom má tri poschodia a naozaj by sme ho nedokázali každý deň upratovať. Rose bola teda niečo ako naša domáca, ale v podstate to bola moja najlepšia kamarátka. Celkom sme si rozumeli aj keď niekedy si podľa mňa nechala až príliš skákať po hlave. Najprv som si pozrela správy, ktoré mi od nej prišli.

'Niečo som našla v kancelárií pána Kurtzberga! Musíš mi okamžite zavolať!!!!!' znela prvá správa. To množstvo výkričníkov neveštilo nič dobré a tak som rýchlo otvorila aj ďalšiu.

'Mari, musíš sem hneď prísť! Keď dostaneš túto správu, tak mi hneď zavolaj!'

'Našla som tu nejaké dokumenty o tom pánovi Bernardovi! Prosím, zavolaj mi!!!' všetky tri správy zneli strašne zúfalo a ja som vedela, že niečo nie je v poriadku. Rose nikdy nepreháňa ani nepanikári bez príčiny. Niečo sa stalo!