Svedok

6. kapitola

Adrien

Len čo som ráno zišiel do kuchyne do nosa mi udrela úžasná vôňa lievancov s ovocím.

"Dobré ráno!" usmial som sa. Za posledné týždne sa náš vzťah veľmi zlepšil.

"Ahoj!" opätovala mi úsmev a ďalej sa venovala lievancom. Sadol som si k stolu a pohľad mi padol na kalendár.

"Dnes je presne mesiac, čo som tu!" oznámil som jej.

"Gratulujem, máme výročie." povedala zo žartu a podala mi lievance.

"Mali by sme to osláviť." ignoroval som jej poznámku.

"A ako? Opiť sa preto, že som ťa pred mesiacom spoznala naozaj nemienim. Vieš nebola to výhra." zazubila sa na mňa.

"Ani ty nie si žiadny jackpot, ale nemusíme sa opiť. Čo takto ísť do kaviarne? Je tu jedna malá, hneď za rohom." navrhol som.

"Zbláznil si sa?! Ja von nechodím!" skríkla až príliš nahlas.

"Možno je čas zmeniť to. Budeš so mnou, nič sa ti nestane." upokojoval som ju.

"Wau, hneď sa cítim bezpečnejšie." povedala sarkasticky.

"Mieniš sa neustále ukrývať? Ublížiť ti môžu aj tu a dokonca je to pravdepodobnejšie. Nemôžu ťa predsa zabiť pred svedkami." tento argument na Bridgette zrejme zapôsobil.

"Pol hodina ani o minútu viac." ozvala sa porazene.

"Áno, mami." zasmial som sa.

......Neskôr......

Stál som dole na chodbe v hnedých krátkych nohaviciach a v modro-bielom pásikavom tričku.

"Už si?" spýtal som sa podráždene.

"Za chvíľu." ozvalo sa z jej izby. Toto sa opakovalo už minimálne 15 minút, no tentokrát už zišla dolu. Nikdy som nechápal tie filmové scény, v ktorých nejaká žena schádza dolu po schodoch a muž, ktorý ju čaká pri schodoch takmer odpadne kvôli jej kráse. No teraz sa to stalo aj mne. V tých riflových kraťasoch s vysokým pásom a v bielej košeli vyzerala úžasne. Vlasy mala stočené v drdole a na perách výrazný červený rúž.

"Wau," zašepkal som s prekvapeným výrazom.

"Zavri ústa a poď von, kým si to rozmyslím." prebrala ma z tranzu a tak sme spolu s Plaggom rýchlo vybehli z domu. Vonku bolo veľmi horko. Slnko pražilo na zem a dotklo sa aj jej bledej kože.

"Kedy si bola naposledy vonku? Si bledá ako krieda." zasmial som sa.

"Hmmm, vlastne si ani nepamätám." zamyslela sa a hneď na to sa začala smiať. "Nie je to smutné?"

"Keď je to smutné tak prečo sa smeješ?"

"Nie je to smutné ale tragikomické." povedala so smiechom. O chvíľu sme už boli v kaviarni.

"Asi nechceš ísť dovnútra, keď si tam bola tak dlho, však?" spýtal som sa.

"Rozhodne nie." zasmiala sa a tak sme si sadli na terasu. Bolo tu jediné voľné miesto, na kraji hneď pri parkovisku.

"Tak ako si užívaš prvý deň vonku po tak dlhej dobe?"

"Skvele, prečo si ma sem nezobral už predtým?" neubránil som sa úsmevu. Bola šťastnejšia než dieťa, ktoré práve dostalo sladkosť.

"A ešte pred pár hodinami si bola ochotná ma aj zabiť za to, že som to len navrhol." povedal som. Bridgette už otvárala ústa pripravená namietať, ale prerušila ju mladá čašníčka.

"Čo si dáte?" usmiala sa pohrávajúc si s vlasmi. Naozaj so mnou flirtovala?

"Čo si dáš?" pozrel som sa na Bridgette, ktorú si čašníčka všimla až teraz. Jej "zvodný" výraz, ktorým sa ma snažila zaujať, jej okamžite zmizol z tváre.

"J-ja neviem... Čo máte?" musel som sa uškrnúť. Plachá srnka sa vrátila.

"Čučoriedkový cheesecake, marhuľový brownie, pistáciový koláč s avokádo-limetkovým krémom a karamelovo-banánový cheesecake." povedala otrávene.

"Tak ten pistáciový a espresso." rozhodla sa Bridgette.

"Ja si dám marhuľový brownie a cappucino." usmial som sa.

"Tak ako sa ti tu páči?" opýtala sa.

"Celkom fajn, až na to dievča, u ktorého bývam. To je des..." zasmial som sa. Medzitým nám priniesli koláče a kávu.

"To auto, niekto nás v ňom sleduje." povedala vystrašene. Pozrel som sa tým smerom, no bolo tam len prázdne tmavé auto.

"To sa ti len zdalo. Nikto tam nie je."

"A-asi máš pravdu." vykoktala vyplašene.