Svedok

16. kapitola

Bridgette

"Och, prepáč. Trocha som ťa zanedbal." zasmial sa Nath a vrátil sa k Adrienovi. To čo Adrien povedal bolo síce pekné, ale nie veľmi múdre. Mohla som ho ešte zdržať a tak mu ubrať z času, ktorý mal vyhradený na naše mučenie. Adrienovi hneď po príchode uštedril ešte pár kopnutí z tej tyče. Bolelo ma to za neho, hoci som vedela, že jeho muky sú omnoho väčšie. Mala som obrovské výčitky, že tu kvôli mne musí byť. Bola by som tu uväznená aj celý zvyšok môjho mizerného života, len aby tu nebol aj on a nemusel takto trpieť. Medzitým už tú bolesť zrejme nedokázal zniesť a pod jej ťarchou sa zviezol na zem. Tušila som, že už dlho nevydrží. Ale nevedela som ako mu pomôcť. Zrazu Nath na chvíľu prestal a otočil sa späť na mňa.

"Vysvetli mi čo na ňom vidíš. Model? Veď ani nie je pekný! A veľa toho teda nevydrží." škodoradostne sa usmial a ukázal na Adriena ležiaceho na zemi. Vedela som, že nič z toho nie je pravda. Adrien je ten najodvážnejší človek akého som kedy stretla. Veď kto iný by tu kvôli mne riskoval život? Je vtipný, trpezlivý, ale najmä obetavý. Nikto pre mňa v živote nespravil toľko veľa ako on. A čo sa týka jeho krásy? Veľmi nerada si to pripúšťam, ale musím povedať, že je neuveriteľne sexy. Jeho vlasy majú farbu slnka a miesto očí má dva zelené smaragdy. Celkovo jeho postava a tvár, všetko z toho dokazovalo prečo je model. Bola som si však vedomá, že keby som niečo z toho povedala Nathovi, tak by si to odskákal len a len Adrien. A to som nemohla dovoliť. Už teraz vyzeral ako zbitý pes a nevedela som si predstaviť, ako by vyzeral, keby si Nath priniesol ešte niečo horšie.

"Nenávidím ťa." zašepkala som. Tieto dve slová boli jediné čo som dokázala povedať. Nath sa len uchechtol a opäť sa otočil k Adrienovi. V duchu som sa modlila, aby to Adrien prežil ale nevedela som, či to je reálne. V izbe zavládlo mŕtvolné ticho rušené len elektrickými výbojmi, ktoré prerušil zvuk Nathovho mobilu. Bola som veľmi vďačná tomu kto volal. Nath vytiahol telefón z vrecka a otrávene zdvihol tomu, kto mu volal.

"Čo chceš?" spýtal sa nevrlo. Na chvíľu potom nastalo opäť ticho, kedy mu asi ten čo volal vysvetľoval dôvod jeho telefonátu. "Čo?! To sa ako stalo?! Dobre, hneď tam som." povedal a ukončil hovor. Otočil sa a chystal sa preč. Telom mi prebehla vlna šťastia, že nám dá aspoň na chvíľu pokoj. No mýlila som sa, Nath sa ešte vrátil k Adrienovi, ktorý ležal zničene na zemi. "Ešte sa uvidíme." povedal pokojne a kopol ho silno do brucha. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Bola som nešťastná z toho ako Adrien trpí a zároveň nahnevaná na Natha za to všetko čo mu spôsobil. Potom už konečne odišiel a za ním aj Luka a ten chlap, ktorý ma uniesol. Chcela som Adrienovi pomôcť, ale nevedela som ako. Len som tam zúfalo stála a pozerala neprítomne smerom k nemu.