Svedok

7. kapitola

Po minimálne hodine sme sa pomaly blížili k domu. Áno, nedodržali sme limit, ale to nikomu z nás neprekážalo. Tesne pred domom som si všimol niečo zvláštne.

"Ty si nezavrela dvere?" spýtal som sa, a pritom ukázal na pootvorené dvere.

"Nie, určite som ich zatvorila." povedala prekvapene Bridgette. Rukou som jej naznačil aby zostala na mieste a rýchlo som vytiahol zbraň. Nešiel som však dovnútra, ale namiesto toho som skontroloval obe strany domu. Až potom som sa vrátil k Bridgette a vošiel do domu. Len čo som sa ocitol na chodbe všimol som si kvapky krvi na zemi, ktoré smerovali do obývačky.

"Zavolaj políciu." zašepkal som jej a pomaly postupoval dopredu. Po ceste som skontroloval každú miestnosť. Za sebou som počul ako Bridgette volá 158. Dvere do obývačky boli zatvorené a tak som ich opatrne otvoril. Pištoľ som mal v prípade núdze stále v ruke. Keď som otvoril dvere zažil som šok. Uprostred miestnosti ležal muž okolo 40 v uniforme. Všade bolo množstvo krvi. Rýchlo som k nemu podišiel a zohol som sa, aby som zistil, či žije. Opak bol pravdou.

"Za chvíľu tu bu..." začul som za sebou.

"Nechoď sem!" skríkol som, no bolo už neskoro. Otočil som sa k dverám, v ktorých stála Bridgette ešte bledšia ako zvyčajne.

"Č-čo sa mu s-stalo?" vykoktala prekvapene.

"Neviem." povedal som a ťahal ju do kuchyne.

"Spravím ti horúcu čokoládu, dobre?" spýtal som sa a hneď ju aj začal robiť.

"Zbláznil si sa?! Vo vedľajšej izbe je mŕtvola! A ty mi ideš robiť čokoládu?!" zakričala nahnevane.

"Upokoj sa." povedal som čo najpokojnejšie. "Ten muž je už mŕtvy. Nijako mu nemôžem pomôcť, ale ty si zrejme zažila šok. A mojou povinnosťou je postarať sa o teba. Som tu preto aby som ťa chránil."

"Ale..." chcela namietať, no prerušili ju policajné sirény. Podal som jej šálku aj s čokoládou a odišiel von. Pri dverách už stáli policajti, a tak som ich rýchlo pustil dnu. Po ceste do obývačky som im vysvetlil čo sa stalo. Veliteľ im prikázal aby sa rozdelili. Jedna časť ešte raz prehľadala dom a druhá so mnou išla do obývačky.

"Roger!" skríkol policajt, keď ho zbadal.

"Poznali ste ho?" opýtal som sa prekvapene.

"Samozrejme, bol to jeden z našich najlepších policajtov." povedal nešťastne. "Volali ste sanitku?"

"Ešte nie." oznámil som mu. On len prikývol a niečo naznačil svojim kolegom. O chvíľu prišla aj sanitka. Obhliadajúci lekár však len potvrdil smrť. Po približne dvoch hodinách som zastavil doktora.

"Tak čo sa mu stalo?" spýtal som sa.

"Nemôžem vám podať žiadne informácie." povedal a záporne pokrútil hlavou.

"Prosím..." pozrel som sa na neho nešťastne.

"Dobre, ale nikomu to nesmiete povedať. Podľa mňa ho zabili asi pred 4-5 hodinami." skonštatoval.

"Ale veď to sme tu ešte boli!" nechápal som.

"S najväčšou pravdepodobnosťou ho sem priniesli už po smrti. Bol ťažký museli ho niesť minimálne dvaja." vysvetlil bližšie.

"A čo tá krv od dverí do obývačky?" opýtal som sa.

"Tá vás mala podľa mňa len vystrašiť. Nečudoval by som sa keby to ani nebola ľudská krv."

"Tak to sa im podarilo." povedal som.

"Viac informácií vám však budem schopný podať až o pár dní." skonštatoval a odišiel.

......My opinion......

Tak v tejto kapitole už prvá akcia. Som zvedavá, čo si o tom myslíte.