Svedok

9. kapitola

Adrien

Odviedol som Bridgette hore do jej izby a zišiel som naspäť dole. Policajti už pomaly odchádzali, a tak som sa s nimi ešte rozlúčil. Vrátil som sa do obývačky, kde boli stále rôzne policajné pásky a označenia na dôkazy. Telo už odniesli a krv umyli. Vrátil som sa teda do kuchyne a premýšľal som nad tým čo mi povedala Bridgette. Ten policajt mi bol neuveriteľne povedomý. Kde som ho len videl? Bridgette povedala, že k nej prišiel a pýtal sa na Luku. Divné. Čo je také zaujímavé na Lukovi? V tej chvíli mi to napadlo. To jeho som videl v prvý deň ako sa hádal s Lukom. Ale o čom sa mohli hádať? Možno bol Luka nahnevaný, že bol za Bridgette bez jeho vedomia. Zrazu som počul zvuk zvončeka. Vytiahol som pištoľ a postupoval k dverám. Cez priezor som skontroloval kto tam je. A prekvapivo tam stál Luka. My o vlku a vlk za humnami. Schoval som zbraň späť na miesto a otvoril mu dvere.

"Dosť, že si prišiel. Keď už je po všetkom, tak sa dobre chodí." zasmial som sa. Luka ma zrazu chytil a pritisol k stene. Držal ma pod krkom zo šialeným výrazom.

"Prečo si ju, do riti, zobral von?!" kričal.

"Upokoj sa." povedal som priduseným hlasom.

"Nehovor mi čo mám robiť!" rozčuľoval sa. Nebavilo ma dohadovať sa tu s ním a tak som mu jedným pohybom uštedril ranu do brucha. Luka sa zviezol k zemi.

"Páčilo sa jej tam. A zobral by som ju tam znova. Keby som ju nezobral von možno by už bola mŕtva alebo pri najlepšom len unesená! Takže ak mi tu mieniš nadávať, môžeš rovno vypadnúť." povedal som a ukázal na dvere. Luka sa postavil zo zeme a odišiel urazene preč. Deň sa už blížil ku koncu a tak som sa vybral do svojej izby. Obliekol som si pyžamo a ľahol som si na posteľ. Zrazu ma zo spánku vytrhla niečia ruka. Rýchlo som sa natiahol pre pištoľ, ktorá ležala pod mojou posteľou. Namieril som ju na postavu predo mnou.

"Ani hnúť!" skríkol som a jednou rukou nahmatal lampu. Zapol som ju a keď sa moje oči konečne prispôsobili svetlu, zbadal som, že postava, ktorá ma zobudila je len vydesená Bridgette.

"Prepáč, zvyk." ospravedlnil som sa jej za vydesenie a schoval zbraň naspäť pod posteľ.

"V-v pohode." povedala s roztraseným hlasom. "Je fajn vedieť, že si pripravený."

"Prečo sa ale plížiš po dome uprostred noci?" nechápal som jej nočný výlet do mojej izby.

"Nemôžem zaspať." šepla potichu a ja som hneď vedel prečo sa jej to nedarí.

"Chceš zostať tu?" spýtal som sa.

"Ale tu je len jedna posteľ." namietala.

"Môžeme spať spolu. Ehm... Vedľa seba." dodal som, keď som si uvedomil, ako to môže vyznieť.

"Nie, to je dobré. Vrátim sa späť." povedala a pomaly cúvala preč z izby.

"Počkaj tu." povedal som a vstal. Odišiel som do jej izby a pristúpil k posteli. Vzal som odtiaľ podušku a prikrývku a vrátil sa k Bridgette.

"Môžeš spať na mojej posteli. Ja si usteliem tu dole." navrhol som a už si aj chystal veci na spanie.

"Ale... Na zemi sa dobre nevyspíš." opäť nesúhlasila Bridgette.

"O mňa sa nestaraj. Ja sa vyspím všade." povedal som a ľahol si na zem. Nie je to až také pohodlné ako som si myslel.