Svedok

15. kapitola

"Dlho sme sa nevideli, zlato." zašepkal tak aby som ho počul. Rukou jej pritom jemne prešiel po líci.. Jej reakcia však prišla okamžite. Trhla sa a odsunula tvár.

"Kedysi si bola povoľnejšia, Mari." zasmial sa tým otrasným smiechom a dotkol sa jej stehna. Vedel som, že musím zasiahnuť.

"Nedotýkaj sa jej!" zakričal som na neho nahnevane.

"Ale Šípová Ruženka sa prebrala? Úplne som na teba zabudol. Som rád, že si nás poctil svojou návštevou." povedal a jeho poskoci prepukli v smiech. Jedným pohybom rukou im naznačil aby stíchli. Medzitým tomu svalnatému vytrhol z ruky nejakú dlhú tyč. Predtým som si ani nevšimol, že nejakú držal. "Vieš čo to je? Je to palica, ktorá slúži na pohnanie dobytka. Asi to vieš, ale dobytok je veľmi tvrdohlavý. Vraj to bolí, potom mi povieš. Možno ťa to naučí nedotýkať sa môjho majetku." vysvetľoval a pritom sa pohrával s tou tyčou. Mojim telom prebehla vlna strachu, znel ako šialený a ja som netušil čoho všetkého je schopný. Bol som však hlavne zmätený o akom majetku hovorí? Vidím ho prvýkrát v živote a s niečim čo mu patrí som nikdy neprišiel do kontaktu.

"Aký majetok?" snažil som sa o čo najsuveréjnejší hlas.

"Ona sa ti nepochválila? To nie je pekné, Marinette!" povedal smerom k nej a ja som si všimol vydesený pohľad v jej očiach. Bolo by zaujímavé sledovať mimiku všetkých v tejto miestnosti. Každý sa tváril inak. Ryšavec mal striedavo pobavený a šialený výraz v tvári, Bridgette sa tvárila akoby videla ducha a Luka s tým druhým chlapom to len mlčky sledovali. V ich tvárach som nevidel žiadne emócie. Možno len u toho zradcu, vyzeral trocha previnilo. A ja? Ja som bol zmätenejší než 5-ročné dieťa, ktoré vidí príklady z matematiky pre vysokoškolákov. "Však ono ti to možno moja snúbenica niekedy povie." usmial sa zákerne a očakával moju reakciu. Pozrel som sa smerom k Bridgette a nerozumel som o čom hovorí. Snúbenica?! Prečo mi to nepovedala? V hlave mi vírilo množstvo otázok, ale nedostával som na ne žiadne odpovede. Ryšavec sa len uchechtol nad mojim zmäteným výrazom a uštedril mi prvý kontakt s tou tyčou. Telom mi prešiel elektrický výboj a ja som sa zviezol na zem. Bolo to silné a neuveriteľne bolestivé. Toto sa ešte niekoľkokrát opakovalo a ja som mal pocit, že takto umriem. Zvuk tej tyče bol prerušovaný, len jeho šialeným smiechom a slabými vzlykmi niekde v diaľke.

"Prosím, Nath, prestaň!" skríkla Bridgette a tým na chvíľu upútala jeho pozornosť. Ja som tak mal šancu si vydýchnuť a psychicky sa pripraviť na ďalšie rany. "Máš tu mňa. To si chcel, nie? Čo keby sme na všetko zabudli? Bola to moja chyba a viac sa to nestane. Mrzí ma to čo som ti spôsobila. Pusť ho, prosím, a my môžeme žiť tak ako predtým."

"Vieš, presne takto som si to predstavoval. Ty budeš prosiť o odpustenie a ja sa budem hrať na nedostupného, ale nakoniec ti odpustím. Niečo sa však zmenilo. Si mi ukradnutá. Odkedy si bola preč zistil som, že nie je až také ťažké nájsť nejakú štetku akou si bola ty." povedal chladne.

"Nehovor s ňou tak!" zakričal som nahnevane. Nevedel som prečo sa jej stále zastávam. Bol som ešte vždy sklamaný, že mi o sebe nič nepovedala, ale asi sa vo mne opäť prebral ten muž, ktorý nenávidí krivdu a tak som ju musel brániť.