Svedok

28. kapitola

"Nepovedal som, že máš na výber." zasmial sa, no aj tak som cítil tú falošnosť a potláčanú zlosť.

"Vždy máte na výber." zasnil som sa a spomínal na detstvo a starého otca, ktorý mi túto vetu nejeden raz povedal.

"Rob ako myslíš. Hoci podľa môjho názoru, by si nechcel aby sa niekto dozvedel o tom čo sa stalo pred piatimi rokmi."

"Odkiaľ to viete?!" po chrbte mi prebehol mráz. O tom predsa nikto okrem mňa a mojej sestry nevie!

"Mám svoje zdroje." zopakoval svoju obvyklú odpoveď a ja som vedel, že otázka súvisiaca s menom toho jeho dobre informovaného zdroja je zbytočná. Neprezradil by mi ho. Namiesto rozmýšľania nad identitou jeho údajného zdroja som premýšľal nad udalosťami spred piatich rokov. Nad tým pokojným večerom, ktorý prerušil telefonát mojej sestry. Jej hlas bol tak udýchaný, že som si nebol istý či sa smeje alebo plače. Keď mi však povedala čo sa stalo, okamžite som pochopil, že zdrojom jej ťažkého dychu bol plač. 'J-ja niekoho som zrazila.'  ten jej vystrašený hlas mi ešte teraz znie v hlave. V tom čase som ešte nebol na policajnej akadémii, ale už v tej dobe som túžil byť policajtom a dobre som vedel čo sa po tomto incidente stane. Zničilo by jej to život. Skončila by vo väzení alebo by v lepšom prípade vyviazla len s podmienkou. Vo väzení by neprežila a podmienka by ju zabila. Bola príliš krehká, neprežila by to ohováranie, kritiku a pozeranie skrz prsty od neznámych ľudí ale aj od tých, ktorým verila. Našťastie, som mal na polícii už v tej dobe veľa známych. Veď som tam trávil všetok svoj voľný čas a pomáhal im ako brigádnik! Podarilo sa mi trocha pozmeniť dôkazy, a tak toho vodiča nikdy nenašli.

"Ale máš pravdu. Nemôžeš ohrozovať život nejakého neznámeho dievčaťa. Veď čo by si riskoval? Väzenie pre tvoju sestru? Počul som, že také niečo by zrejme neprežila. Stratu svojej kariéry pre falšovanie dôkazov? Vraj za to hrozí aj väzenie. Neviem či by tvoja matka prežila toto nešťastie, ktoré by vás postihlo. Možno by samovražda bola únikom z tejto náročnej a vyčerpávajúcej situácie. No a samozrejme, odsudzovanie, na to som takmer zabudol. Vieš ako ľudia radi ohovárajú a tešia sa z cudzieho nešťastia. Ľudia sú niekedy veľmi krutí. Naozaj si ochotný toto všetko podstúpiť pre dievča, ktoré ani nepoznáš? Aký chrabrý rytier. Netušil som, že takí ľudia ešte nevymreli. Mrzí ma síce, že si moju ponuku neprijal, ale keď sa chceš zachovať 'správne'  tak sa tak zachovaj. Som rád, že som sa s tebou mohol porozprávať, ale už musím ísť. Myslím, že novinári si na tomto príbehu zgustnú." jeho dlhý monológ som vnímal ako niečo veľmi vzdialené. Pred očami som mal len plač mojej sestry v telefóne a pohľad na moju zatiaľ  šťastnú rodinu. Až neskôr som si uvedomil, čo znamenajú jeho slová.

"Počkajte! J-ja rozmyslel som si to. Tú vašu prácu prijímam." vyriekol som odhodlane, no v duchu som sa nenávidel za to čo sa chystám spraviť. Netušil som že tieto tri vety mi zničia život.