Family Secret [Slow Update]

I 14 I

Sobota aj nedeľa prešli až priveľmi rýchlo. Na jednu stranu som chcela oddychovať, avšak keď mi Harry povedal jeho prosbu o darčeku pre sestru neudržala som sa a spolu sme museli tvoriť tie najlepšie torty.

V sobotu aj keď s neskorším príchodom, Harry dorazil a pripravili sme si plno korpusov a plniek na jednotlivé poschodia.

Nedeľa bola skoro rovnaká avšak začali sme s ukladaním a tak pomaly vznikali torty podľa našich nákresov. Taktiež boli hotové doplnky na torty, na ktorých sme pracovali s Harrym spoločne a tak to bolo rýchlejšie, ale rovnako dokonalé.

Pondelok, posledný deň, kedy sme mohli dokončovať, sme dali doplnky na torty a doladili posledné detaily pred tým ako torty prišli odviesť Liam, Louis, Liam a Zayn na miesto, kde sa bude oslava konať.

Bolo okolo piatej večer keď opúšťali kaviareň. Harry išiel spolu s nimi, avšak stihol mi zanechať bozk na líce a posledné slová pred tým ako odišli. Tešil sa na zajtrajšiu oslavu.

Tešil sa a po týchto dňoch s ním aj ja. Bol milý, milý ako nikdy predtým a ja som sa s ním cítila tak uvoľnene a príjemne. Ako s mojim najlepším kamarátom či priateľom.

Avšak on ani jedno z toho nebol.

Harry's point of view:

*Saturday evening*

Po tom ako sme s Nicol dopiekli nejakú časť mojej pravdivej objednávky na narodeniny mojej sestry som prišiel domov a okamžite zaliezol do svojej izby. Nemal som náladu na nič. Chcel som len ležať a odpočívať no vtrhnutie neznámej osoby do mojej izby mi to prekazilo.

,,No čo bratček? Páči sa ti Nicol keď si bol celý deň s ňou?" spýtala sa ma s prehnaným úsmevom, ktorý bol avšak pravý. Musí sa jej páčiť keď som stále s ňou a všetky tieto posledné prkotiny ale fakt sa mi nepáči.

,,Nie. Plním si len svoju úlohu." poviem stroho a postavím sa z postele. Povzdychne si a opustí moju izbu a ja prejdem k oknu, cez ktoré vidím na ruch na cestách pred našim domom.

Môj kľud však dlho netrvá, keďže ďalší nezvaný hosť mi vtrhne do izby.

,,Už to máš?" tentokrát mama otravuje a ja prekrucujem oči ako naša malá neskúsená a hlavne nevinná Nicol.

,,Nie mama, nemám. Neverí mi dostatočne ale potrebujem aby si mi verila ty, moja rodina, ona a jej rodina." povzdychnem si a nedokážem prijať ten fakt , že to bude ešte dlhá cesta k vytúženej sláve

,,Jej rodina? Preskočilo ti Harry? Chceš úplne zničiť aj to posledné čo sme mali?"

,,Mama, jej rodina je rovnaká ako ona. Aj keď sa jej niečo nepáči nedá to najavo. A ak uvidia ich dcéru a vnučku šťastnú, budú musieť byť šťastný aj oni. A keď toto docielim dokončím plán a zvíťazím."

,,Ale ako jej povieš kto si? Bude ťa nenávidieť."

,,Mama nechaj to proste na mňa a ja to dokážem, dobre?"

,,Len to nepokaz Harry. Závisí na to celý náš budúci život." prikývol som pozerajúc stále von okna a zamýšľal sa nad tým, aké to bude až zistí kto som a kto je moja rodina.

*Now*

Už pondelok vládol u nás chaos a ja som bol rád, že aspoň na chvíľu som mohol vypadnúť a vyvetrať si hlavu. Bol som zariadiť s Nicol torty a spolu s chalanmi sme ich odviezli na miesto, kde sa mala konať Gemmina oslava.

Potom som nemal ani chvíľu kľudu, keďže moja milovaná sestrička odo mňa stále niečo žiadala a ja som jej bol nútený vyhovieť do posledného písmena.

Utorok bol sto násobne horší. Gemma behala ako splašená husa po celom dome a meste aby zohnala svoje šaty a pripravila si nechtíky a vlasy.

Dnešný deň bol pre ňu výnimočný. 22 rokov máte len raz ale vedel som, tušil som, že je za tým omnoho viac ako len oslava narodenín. Bola celá nadšená, už nejakú dobu a nikdy som to nepochopil.

Oslava začínala o druhej poobede a tak keď som sa pol hodinu pred tým začal chystať mohol som všetko v kľude stihnúť.

Neobliekal som si nič špeciálne. Jednoduché čierne jeany spolu s čiernym tričkom mi bohato stačilo. Bol a je to môj štýl a nemienim ho meniť len kvôli nejakej oslave. A je mi jedno, že je to oslava mojej jedinej sestry.

V dome panovalo ticho a bol tu poriadok. Všetci už pred hodinami dozadu odišli na miesto kde sa koná oslava a snažili sa dolaďovať posledné detaily.

Ja som si zobral kľúče od svojho Range Rovera a vyrazil na cestu ku Nicol domov. Nebolo to ďaleko, avšak cesta na oslavu by mám ako chodcom trvala oveľa dlhšie.

Zastavil som na kraji chodníka oproti ich domu a čakal kedy z nich Nicol vyjde a uvidí ma. Avšak dúfam, že ma uvidí keďže nesmiem vyjsť z auta. Ak by som vyšiel a jej rodičia by ma uvidela, bol by to pre nich šok a aj pre Nicol keďže nemá absolútne žiadne potuchy, kto som a čo chcem od nej a jej rodiny.

Po necelých dvoch minútach keď som pri vchodových dverách uvidel pohyb, otočil som sa smerom ku nim a mohol tak uvidieť Nicol v nádherných bledo rúžových šatoch, ktoré obťahovali jej dokonalé telo. Siahali jej do polky stehien, takže ukazovali jej štíhle nohy. Šaty  boli bez rukávov až na pravú stranu kde boli volániky.  

Na nohách mala topánky na vysokom opätku, ktoré ladili s farbou jej šiat. Šikovne prešla cez cestu a okolo auta prešla ku strane kde sedí spolujazdec.

,,Ahoj."  povedala prvá, keď otvorila dvere auta a nastúpila doň.

,,Vypadáš nádherne." pozeral som na ňu po celý čas ako som hovoril túto skutočnosť. Vypadala božsky a ja  by som sa dokázal pozerať na ňu aj hodiny.

,,Ďakujem." začervenala sa a ja som sa prebral. Naštartoval som auto a vyrazil na cestu k budove kde sa bude konať Gemmina oslava narodením.

,,Povedala si rodičom kam ideš?" spýtal som sa jej keď sme už boli pár desiatok metrov za ich domom.

,,Rodičia vedia iba to, že idem na oslavu narodenín dievčaťu, ktorému som robila torty. Myslia si, že trochu pracovne. Nepovedala som im, že si ma pozval."

,,Jasné, to chápem." povedal som a videl ako sa Nicol oprela o sklo okna auta a zapozerala sa von. Nechcel som ju rušiť a preto som sústredený pokračoval v ceste.

Neprebehlo ani dvadsať minút a boli sme na mieste. Spolu sme vystúpili a Nicol ma čakala pred autom, keďže nemala potuchy kam má ísť. Svoju ruku som jej dal na jej vystetý chrbát a jemne ju tlačil smerom, ktorým máme ísť.

,,Páni je to tu nádherné!" zvolala Nicol keď sme sa ocitli na veľkej záhrade kde boli na okolo stoly zladené do bielo - tyrkysovej farby. Vpredu boli stoly kde boli odložené plné kopy darčekov.

,,Dali sme si záležať." povedal som pyšne a potom sme prešli ku osobe, ktorá dnes oslavovala svoje narodeniny. ,,Gemma! Moja milovaná sestra! Chcem ti predstaviť Nicol Brown. To ona je hlavnou kuchárkou tých nádrehných tôrt."

,,Ale ty si ich robil, ja som ti len pomáhala." povedala a potom sa otočila na Gemmu, moju sestru. ,,Teší ma. Malo mi dôjsť, že tá osoba o ktorej si mi vtedy hovorila si ty sama a tá podob medzi vami. Asi som fakt nepozerala na svoje okolie a nedávali si súvislosti dokopy."

,,To nevadí! Inak ti torty sú úžasné! Ďakujem vám obom!" povie a potom sa ospravedlní keďže už je pár minút po druhej hodine a jej hostia a priatelia začínajú prichádzať.

,,Harry! Zlatko, potrebujem od teba pomôcť." zakričí na mňa ženský známy hlas mojej mami a ja sa celkom aj radujem za skvelé načasovanie.

,,Samozrejme mama. Ale chcem ti niekoho predstaviť, toto je Nicol Brown. Asi ju veľmi dobre poznáš." uškrnul som sa a ona sa snažila vykúzliť úsmev no nepodarilo sa jej to. Falošný úsmev a falošný prístup bol vidieť na míle ďaleko.

,,Oh Nicol. Nečakala som ťa na oslave mojej dcéry a už vôbec nie v spoločnosti môjho syna! Ako sa má mama?"