Family Secret [Slow Update]

I 19 I

Stáli sme na skale. Na skale kúsok za našim domov. Poznala som ju no nikdy som sa na ňu neodvážila ísť. Každý hovoril, že je odtiaľto nádherný výhľad a teraz viem, že neklamali.

Obloha bola tmavá a svietili na nej malé žiariace hviezdy. Fúkal jemný studený vietor no ani ten ma neodradil aby som si neužila túto nádhernú chvíľu. Svoj sveter som si pritiahla viac ku telu a Harry si to musel všimnúť.

Jeho telo bolo natlačené na mojom chrbte a mohla som cítiť jeho teplý dych na mojom krku, keď sa pozeral na výhľad presne tak ako ja.

,,Idem ti pre bundu ku mne do auta. Za minútu som tu." Bez zbytočných slov a odradzovania som ho pustila, pretože mi bola vážne zima ale snažila som sa na to neprihliadať keď máme pred sebou taký úžasný výhľad.

Po ani nie minúte som ucítila na mojich ramenách ťažšiu látku a keď som sa pozrela tým smerom už ma zakrývala hrubá mikina, ktorá určite patrila Harrymu. Neváhala som a ruky som si natiahla do rukávov a zapla ju až po krk.

,,Ďakujem. Hneď mi je lepšie." Povedala som a pozrela sa do jeho očí, ktré svoj pohľad smerovali na mňa.

,,Za nič. Spravili sme nejaké sendviče a máme aj čas v termosovej fľaši. Poď dáme si niečo a porozprávame sa." Povedal a ja som prikývla. Dva kroky od nás bola rozprestretá hrubá deka pod ktorou som zazrela ďalšie vrstvy látok aby nám nebola zima a nenachladli sme. Sadli sme si a Harry z piknikového koša, ktorý tu mal vybral dva sendviče so syrom a zeleninou. Pomaly som začala jesť, zatiaľ čo nám Harry do hrnčekov nalial čas s vôňou jahôd.

,,Vážne mi na tebe záleží. A keď ťa spoznávam, čím ďalej tým viac. Vedel som, že ti to musím hneď povedať ale nedokázal by som znova nevidieť tvoje oči, tvoj úsmev, na ktorý myslím celé noci. Mám ťa čoraz viac plnú hlavu a neviem či by som zvládol byť bez teba."

,,Ale tiež si mi to povedal tým najsurovejším spôsobom akým si mohol. Zobrať ma na oslavu narodenín tvojej sestry kde ma pravdepodobne polovica nenávidí? To si mi pomohol."

,,Viem asi som to nepremyslel ale vedel som, že teraz alebo nikdy. A pokiaľ by som ti to nepovedal, doteraz by si si myslela niečo iné a to nechcem. Potom by si mi už vôbec neodpustila a to som nechcel."

,,A čo tvoja mama? Vedela o mne?"

,,Vedela skoro od prvej chvíle. Keď bola Kendall u nás doma tak sa preriekla, že tam bola už z každým jej kamarátom a všetkými jej kamarátkami. A tiež to negatívne komentovala ale je to Kendall. Nebude k tebe milá, keď vie, že jej môžeš prebrať chalana. No a mama sa vtedy o tom so mnou bavila. Bola proti ale prekusne to. Musí si len zvyknúť, to je všetko."

,,Nie je to všetko. Je toho tak veľa a ty mi to zatajuješ. Neviem nič o tebe a tvojej rodine a ani ty o mne. A čo si myslíš, že spravia moji rodičia? Áno sú tolerantní ale tiež dokážu v tvojho chovania vyčítať tvoje pravé zámery. A veď, že pokiaľ ma chceš len využiť oni mi nedovolia sa s tebou vídať."

,,Nicol, máš osemnásť a môže ti byť jedno názor tvojich rodičov."

,,Nie sú to moji rodičia a ja im ďakujem za toľko vecí, čo si ani predstaviť nemôžeš. Nikdy by som ich dobrovoľne neopustila. A ak niečo povedia ja im verím."

,,Dobre, prepáč len niekedy mi prídeš na nich strašne naviazaná. Akoby by si bez ich povolenia nedokázala urobiť žiaden krok. Chápeš ma? Proste akoby si chodila stále za nimi a nedokázala nič spraviť sama od seba."

,,To nie je pravda. Ja rodičovský súhlas nepotrebujem aby som robila všetko čo ma baví! Viem sa o seba postarať a je úplne niečo iné byť samostatný a len počúvať ich rady, ktoré ma nikdy nesklamali a druhou vecou je nasledovať každý ich krok."

,,Tak to dokáž! Plň moje výzvy na aktivity do konca budúceho týždňa a potom ti uverím, že si žena vyspelá, ktorá sa dokáže o seba postarať."

,,Fajn! Dokážem ti to ale potom mi dáš pokoj" povedala som a až potom si uvedomila čo som povedala a chcela sa v duchu prepadnúť pod zem. Dobre najbližších 9 dní budem plniť zatratené úlohy ale čo potom? Čo ak to vážne dodrží a potom už sa neuvidíme? Myslím že to by sme neprežili obaja

,,Ehm..Platí" ani on si nebol istý svojou odpoveďou. Tiež mu asi došlo akú kravinu som vypustila z úst. Kúsok smútku sa zrkadlilo v jeho očiach.

,,Zajtra pre teba prídem a každý deň splníš nejakú výzvu. A predstav si, že už viem akú. Priprav sa. Ale teraz už by sme sa mali vrátiť. Je neskoro a nechcem aby si mala nejaké problémy. Dnes sa ti ešte rodičovské naviazanie odpúšťa. Som zvedavý ako si povedieš týchto najbližších pár dní." To by som aj ja rada vedela. Dúfala som, že jeho úlohy nebudú nejaké veľmi zložité ale chcem mu dokázať, že na to mám.

Spolu sme poskladali deky a s poriadnou kôpkou ich položili do kufra auta ku ktorému sme prišli behom jednej minúty. Behom cesty sme zostali ticho a počúvali len jemno spustené rádio.

,,Zajtra sa vidíme a teším sa. Dobre sa vyspi a okolo jedenástej ťa prídem vyzdvihnúť." Povedal a ja som prikývla. Ani som nezaregistrovala a Harry sa ku mne naklonil a vtisol mi bozk na líce. Začervenala som sa a s pozdravom vystúpila z auta. Ešte pred vchodovými dverami som sa otočila na auto, ktoré tam stále stálo a Harry sa na mňa pozeral. Keď zachytil môj pohľad v rýchlosti mi zakýval čo som mu opätovala a rýchlo zmizla za dverami nášho domu.

Mám sa na čo tešiť. A o Kendall môžem prehlásiť, že ho nadobro stratila.

Aspoň v to dúfam.

Ľudia!! Fakt som sa presviedčala či ju napísať alebo nie ale nechcem vás sklamať aj keď je trochu slabšia ako inokedy... Snáď sa vám aj tak páčila. Ako sa máte v škole?

Michelle