Family Secret [Slow Update]

I 22 I

Streda a tiež tretí deň so sebou prinášal chladné počasie. Bolo vo vzduchu cítiť zimnú arómu a prichádzajúci december. V televízií začínali púšťať vianočné reklamy a v rádiách koledy. Pomaly sa začínal vianočný zhon honbe za darčekmi a pre nás cukrárov to znamenalo najlepšie obdobie tržby. 

Každým rokom, čím je menej stupňov Celzia, mávame my tu v cukrárni plnšie. Každý sa chce zohriať, vypiť si ovocné čaje, dať si nejaké tie zákusky a hlavne si oddýchnuť. 

Najväčším výnosom však vždy v období Vianoc je objednávanie a predaj vianočného pečiva. Niektorý si chvú vychutnať vianočnú pohodu a nestráviť celé týždne v kuchyni s múkou a cukrom preto to nechávajú na nás. 

Toto obdobie začína už od októbra kedy si ľudia chodia vybavovať objednávky. Končíme až v konci januára kedy zasa naskočíme na každodennú rutinu. 

December so sebou privádzaj pocit pokoja a oddychu no so školou to nebolo celkom tak. Študovali sme kým sa dali až do posledného dňa pred prázdninami. Blížil sa koniec prvého semestra a tým aj skúškové obdobie. Bolo toho veľa no po minulé roky som to zvládla a teraz som hodlala tiež. 

Ráno som vstávala trochu neskôr ako obvykle. Aj keď som nechcela vymeškávať dnes som to vzdala a čakala kým hodiny odbijú ôsmu hodinu. Po Harryho zobudení na budík som si našla správu od Harryho o jeho príchode tak nech sa do školy nechystám. A bolo to tak. Pár minút pred ôsmou sa tu objavil. 

Neďaleko nášho domu sa zjavilo mne známe čierne auto a na to pípla správa na mojom mobile, že sa nachádza pred domom a mám si švihnúť. 

Harry ma nemusel dlho čakať. Boli to asi dve minúty čo som prišla ku jeho autu a usadila sa do sedadla.

,,Pripravená na dnešnú úlohu?" opýtal sa a a s úsmevom na tvári ma pozoroval. Úsmev a prikývnutie bola moja odpoveď a Harry neváhal a vrhol sa na cestu. 

,,Kam ideme?" 

,,Keďže si dnes kvôli mne vymeškala jeden z tvojich najnáročnejších dní v týždni, tak ťa zoberiem si oddýchnuť. Trochu relaxu pred nadchádzajúcimi sviatkami ti nezaškodí." povedal a svoju pravú ruku presunul z rýchlostnej páky na moje koleno. 

Po mojom tele prešli zimomriavky. Na takéto niečo som nečakala ale bolo to príjemné. Telo zahriala vlna horúčavy a do líc sa mi nahrnula červeň.

Svoju ruku som presunula na tú jeho. Keď pochopil, že ju nechcem dať preč, otočil tú svoju a prsty nám prekrížil. 

,,Ako si sa vyspala?" nadviazal konverzáciu keď sme sa dostali preš z blízkosti našej ulice a hodil sa na cestu pravdepodobne na cestu smerom do centra Londýna. 

,,Bolo to fajn." odpovedala som jednoducho a nevedela ako to ďalej rozviť. Neprišlo mi nič zaujímavé na tom či som snívala alebo nie. 

,,Ja len, či po včerajšej noci nie si vyčerpaná." 

,,Nie, ani nie. Ale dlho som rozmýšľala či dnes ísť pretože som bola nahnevaná pri spomienke, že by si ma dokázal vsadiť v pokeri." 

,,Nedokázal Nicol. Bola to len skúška či mi veríš. Aj keby si neprešla a neverila mi, s chalanmi to bolo zariadené. Nič by ti neurobili, sú to fajn ľudia s čistým svedomím, prisahám." 

,,Neboj sa, verím ti. Ale mohol by si mi povedať čo ideme robiť." 

,,No trošku sa predcvičíme na Vianoce a športy, ktoré v tomto období môžeme robiť."