Family Secret [Slow Update]

I 17 I

Najbližšiu dobu, ktorú tvorili dva dni som mala od Harryho pokoj. Po víkende začal plynúť ďalší školská a pracovný týždeň a mne nezostávalo robiť nič iné ako doteraz.

Ráno som sa zobúdzala odpočinutá a po každodennej rutine odchádzala z domu do školy. Tam prebiehali nudné prednášky a obtiažne testy, s ktorými som sa snažila čo najlepšie popasovať.

Po škole som chodila do kaviarne kde som buď čas trávila v kuchyni alebo klebetením s Liou a neskôr s Vicky.

Moju myseľ som si snažila zapratať blbosťami aby som nemusela myslieť na to sklamanie , ktoré mnou lomcovalo.

Boli to dva dni, dva prekliate dni a Harry ma ani raz nevyhľadal. Vicky to vedela, hneď ako uvidela môj pohľad pochopila, že robím všetko aby som nepomyslela naňho.

Avšak netušila som, že chystá oveľa väčšie prekvapenie ako som si kedy mohla myslieť.

*** *** ***

Sedela som vo svojej izbe na mäkkom matraci mojej postele a moja myseľ bola plne sústredené na riadky ktoré som čítala.

Bola to moja najobľúbenejšia kniha aj keď pri každom čítaní mi to pripomína viac a viac klišé. Ale Jane Austenová sa  nikdy nezaprie a jej romantické novely budú vždy mojou srdcovkou.

Avšak moja pozornosť bola nútená sa obrátiť na osobu alebo skôr osoby, ktoré vtrhli do mojej izby bez zaklopania. Jediné dievčatko, ktoré poznám čo to robí je moja milovaná sestra. Rodičia vždy pred vstupom zaklopú takže mám čas si nejako založiť a odložiť väčšinou rozčítané knižky.

Tentokrát to ako inak bola Clarisa a spolu s ňou na prahu mojich dverí stáli aj jej najúžasnejšie kamarátky.  Nepoznala som ich no jednu z nich som už mala šancu spoznať.

Kendall.

A jej pohľad nevyzeral priamo najpriateľskejšie.

,,Tak počúvaj ty malá beštia! Neviem čo máš v pláne no dávaj si pozor kam strkáš tie tvoje pazúry lebo sa môže stať, že ak ma naštveš a dotkneš sa toho čo je moja tak ti ich odrežem!" bolo to rýchlo čo prešla ku mojej posteli kde som sedela a naklonila sa ku mne tak aby bola blízko ku tvári. Jej dych som cítila na narážať na moju pokožku, jej blesky v očiach strieľali a keby chcela jedným ľahkým pohybom by ma zabila.

,,Pokiaľ myslíš Harryho tak ste sa rozišli. A mne nič nebráni si ho privlastniť. Je tam niečo čo nás priťahuje a tomu ty nezabrániš. Ani ty ani nikto." povedala som sebavedomo a neprerušovala s ňou očný kontakt.

,,Si len jednorazovka, maličká. On ťa nechce! Využije a odkopne. To ja som mu súdená a budeme do smrti spolu."

,,Nemyslím si. Keby som bola jednorazovka a bola by si si na sto percent istá, že chce teba a nie mňa nebola by si tu. Vedela by si ako to skončí. Pri tvojom šťastí by som sa doňho zamilovala a ty by si sa mi smiala keby som ho prosila nech je so mnou aj keď by bol s tebou. Nie si si istá tým čo hovoríš Si tu lebo sa bojíš, že oňho prídeš, čo už si prišla, lebo si ho omrzela. A tak sa vyhrážaš mne aby som sa bála ale pod touto jemnou pokožkou mám svaly a kosti a tie už len tak ľahko nezlomíš."

,,Vieš hovorí sa, že vnútorná bolesť je sto krát horšia ako vonkajšia. Ale keď si si taká istá v tom, že ťa Harry miluje sama svoje srdiečko privedieš do záhuby. Mne bude stačiť vidieť ťa v telom v sadre." povie a s arogantným výrazom odíde ona aj jej kamošky a neposlednom rade moja otravná sestra.

Keď sa dvere od izby zatvorili povzdychla som si a zatvorila knihu. Pokazili celú náladu a chuť si čítať.

Postavila som sa teda z postele a prešla ku skrini z ktorej som vytiahla obyčajné nohavice a predĺžené tričko. Už bol podvečer a nevedela som ako dlho budem tak som si cez plecia prehodila hrubší pletený sveter.

Neplánovala som byť zavretá tu, teraz už nie. V Clarisinej izby sa ozýval ich piskľavý smiech a bolo to určite počuť na celý dom a nepomohli by mi ani slúchadlá.

Prešla som po schodoch do obývačky kde sedeli rodičia.

,,Pôjdem sa prejsť. Nedá sa mi hore sústrediť." vysvetlila som a oni prikývli. Nevadilo im to. Vedeli, že s Clarisou to je na nevydržanie a keď si privedie rovnako sprosté kamarátky.

,,Zlato, poznáš tie dievčatá ktoré si Clare priviedla?" zastavila ma mama, keď som už chcela odísť.

,,Ehm, jej kamošky. Videla som len jednu, Kendall. Raz bola v kaviarni s kamarátmi. Mali sme menšiu nehodu ale to sa stáva." mykla som ramenami a uvidela mamin zamyslený pohľad.

,,Mám pocit akoby som ju odniekiaľ poznala."

,,Je to priateľka Harryho Stylesa. Oh už bývalá." poviem a ona sa na mňa zamračí. Dva fakty ktoré by vedieť nemala. Jej dcéra sa priatelí s frajerkou nášho nepriateľa a druhá o tom vie, a aj to, že už nie sú spolu. A to to nikto iný nevie. Tlieskam si.

,,Ako to vieš?"

,,V škole som  raz stretla milého chalana a potom keď som bola v parku tam bol s kamarátmi. A Harry je jeden z nich." povzdychla som si a videla som mamin pohľad, ktorý jasne naznačoval, že vyletí z kože pri pomyslení, že jej najdrahšia dcéra videla nepriateľa rodiny.

,,Pôjdem von. Do večera sa vrátim. Možno." povzdychla si a prikývla. Neviem či sa jej náhodou nehonilo hlavou nie kam môžem ísť ale práveže s kým tam idem. Možno si po tomto myslela že idem s Niallom, s ktorým by som si rada vyšla von ale báli sa toho Harryho.

Ja už nie. Končil mi už tretí deň čo ma nekontaktoval on a ani žiaden jeho kamarát a ja som na jednej strane jasala. Harry bol idiot a nepotrebovala som si s ním znepríjemňovať život či v mojej rodine a práci alebo škole.

S ním taktiež prichádzali starosti ohľadom Kendall a mojej sestry a nevedela som či to chcem podstúpiť. Vytáčali mi, boli veľmi arogantné a mysleli si, že im patrí svet a každý sa za nimi otáča. Preto sa tak skvelo ku Harrymu hodila. Mali to v hlave rovnako.

Avšak Harry mal skvelých kamarátov s ktorými bola zábava. Aspoň tú malú chvíľu čo sme spolu boli. Chcela som ich niekedy vidieť a ísť sa kamsi zabaviť kde nebol ich šéf a môj nepriateľ, jeho priateľka ani alkohol, cigarety a drogy.

Stmievalo sa. Bola jeseň, už sme sa pomaličky blížili k polovici jesene a tma už začínala byť medzi štvrtou a piatou hodinou.

Práve teraz už bolo šesť, bolo počuť odbíjajúce zvony na veži. Fúkaj jemný vietor a chodníky osvetľovali lampy alebo občasne prechádzajúce autá.

Ulice už boli prázdne. Väčšina ľudí bolo doma z práce a sedeli na gaučoch spolu so svojou rodinou a užívali si zvyšok dňa.

,,Pôjdeš s nami. Skús prehovoriť a zaplatíš. Skús utiecť a zaplatíš dvojnásobne." vystrašil ma hrubý chlapčenský hlas, ktorý mi zrazu pritlačil ruku zahalenú v čiernej koženej rukavici n moje ústa zabraňujúc vychádzaniu nejakých slov.

Bola som zarazená no ihneď som to pochopila.

Dotyčná osoba ma trochu násilne odvliekla do čierneho auta, pred ktorých mi stihol zaviazať oči čiernou látkou a na ruky nasadiť kovové želiezka. Putá.

Posadili ma do auta a onedlho som cítila dve veci.

Slzy stekajúce popod šatku cez moje oči a motor auta ktorý sa pohol preč.

Bola som unesená a nemohla som  nič robiť.