Family Secret [Slow Update]

I 18 I

Nevedela som ako dlho sme sa viezli. Vedela som iba to, že ako náhle sme sa dlhšie a dlhšie viezli plakala som viac a viac. Nechcela som porušiť nijaké jeho pravidlá preto som sa snažila moc nevzlykať ale nešlo to. Po troch minútach som vzlykala čím ďalej tým častejšie. Bála som sa, že mi niečo vyvedie ale po prvom vzlyku opustenom z mojich pier sa ozval jeho zvonivý smiech a slová „Len plač, len plač. Neviem či budeš plakať aj potom ale v kľude to vypusti von."

Boli až prekvapivo normálny. Nepodobali sa na únoscov, ktorých poznám z príbehov. Poznáme ich každý, oblečený do tmavého a ich oblečenie hovorí o ich tmavej duši a taktiež aj tmavej minulosti. Takýchto ľudí si myslím nechce nikto stretnúť. Sú zlý, vyhrážajú sa ti keď sa trošku hlasnejšie nadýchneš a nič ti nedovolia len ti nadávajú aká si nemožná.

Títo dvaja chlapi boli iný a dúfala som, že mi vysvetlia a nakoniec zistia, že to bol omyl. Nemuseli by unášať nikoho namiesto mňa ale ani ja by som to nemusela byť.

Nevedela som kde to sme no zastavili sme. Posledný mužský smiech ktorý vydali tí dva a potom buchnutie dverí od auta. Keď ma ovial chlad z vonkajšieho prostredia vedela som, že sa dvere na mojej strane otvorili.

,,No poď Nicol. Nech to máme za sebou." Povedal mne známy hlas s povzdychnutím a vystúpili sme z auta. ,,Hlavne nekrič a neutekaj. Všetko sa vysvetlí." Povedal a ja som sa snažila prísť kde som ten sladký hlas chalana počula.

Jeho ruky sa priložili na putá ktoré zvierali moje ruky a otočením kľúčika ich odomkol. Automaticky som si pošúchala boľavé miesta a čakala na dianie neskôr.

Mužská osoba ktorej príjemnú vôňu som cítila pred sebou prešla za mňa a chytila uzol a pomaly ho rozviazovala aby náhodou nezatiahla za moje dlhé hnedé vlasy. Ako náhle šatka padla z mojich očí slzy, ktoré látka zastavovala začali padať na moje líca prúdom stekajúcim nižšie a nižšie. Mala som problém zaostriť a rozpoznať obe osoby už stojace predo mnou vďaka tme, ktorá už prevládala a taktiež slzám.

,,Zayn?! Louis?!" neveriaco som sa pozrela do ich previnilej tváre ktorou sa snažili odčiniť to čo spôsobili. ,,Do čoho ste sa to zaplietli?! Pustite ma, prosím! Nič zlé som nespravila!" prosila som a neviem prečo ale stála na jednom mieste. Okolo bol šíri les a bola tma, neprešla by som ďaleko. A čo by som spôsobila keby som sa na nich zavesila?

,,Vy kreténi!" započula som Haroldov chrapľavý hlas a otočila sa za tým zvukom. On bol v tom tiež? Nie...

,,Nie, Harry! Pustite ma preč! Ja nechcem umrieť! Nemyslela som, že ste v gangu kde sa unášajú mladé dievčatá na sex!" prosila som a pribehla ku nemu. Jeho pažami ma objal okolo môjho útleho pásu a upokojujúco ma hladil po hrbte, zatiaľ čo ja som mu plakala a prosila do hrude.

,,Povedal som vám priveďte ju aby nevedela kto ste, nie ju uniesť! Ste magori." Nadával im a ja som čoraz menej chápala. ,,Nicol, pozri sa na mňa. Neplač. Nič sa nedeje. Nikto ťa neuniesol a nikto ťa nejde využívať na sex. Išlo len o časť plánu. Ale moji skvelí kamaráti to vzali až príliš vážne." Povedal a zdvihol mi tvár. Rukami držal moju tvár a vyvyšoval ju do výšky aby sme si hľadeli do očí.

,,Ale prečo? Aký plán? Nič nechápem!" nechápavo sa naňho zahľadím a on mi kývne s odpoveďou že mi všetko o chvíľu vysvetlí. Prikývnem a nechám nech neho ruky skĺznu z mojej tváre a prejde oko mňa ku chalanom. O niečom sa rozprávajú pričom striedavo prikyvujú. Nakoniec mi Zayn a Louis s prepáčením kývnu a v aute v ktorom sme prišili odchádzajú späť.

,,Harry ako sa dostaneme domov?" spýtala som sa keď prešiel opäť ku mne. Natiahol sa s rukou ku mne a ja som mu ju podala. Potiahol ma a tým ma donútil do kroku povedľa neho. Viedol ma úzkym chodníčkom cez les niekam mne nevedno kam.

,,Chcem som odčiniť, že som ti zatajil kto som. Ale vedel som, že mi nedáš šancu to vysvetliť a tak som ťa donútil prísť na toto miesto. Aj keď to bolo horšie ako som najprv plánoval ale za to sa poďakuj Louisovi a Zaynovi."

,,Takže toto je únos."

,,Pokiaľ to tak neberieš tak nie."

,,Ale uniesli ste ma niekam kde nechcem byť, s človek s ktorým nechcem byť. Je to únos." Povedala som no aj tak stále pokračovala v kráčaní vedľa Harryho.

,,Nicol, povedzme si úprimne. Keby som ku tebe prišiel a kľačal na kolenách nedovolila by si mi ti všetko vysvetliť. Potreboval som istotu, že sa sem dostaneš a to len v prípade, že by si nevedela kam ideš, s kým a na čo. A keď už by si tu bola chcel som aby si mi neutiekla. Chápem, že nie som dokonalý a zatajil som ti mnoho vecí ale neutiekla by si a už vôbec nie do týchto lesov. Sú plné všeličoho takže to nechcem riskovať."

,,A preto sme teda tu? Aby si neriskoval že utečiem? Plánuješ ma sem nasťahovať aby to bolo ako v knihách kde je únoscom psychopat, ktorý dievča uniesol lebo ju miluje a chce s ňou byť do konca života?"

,,Nie, to vôbec nie. Plánujem tu zostať hodinu a potom ťa odviesť domov. Predsa len je tma a zima. A tvoji rodičia sú druhá kapitola. Určite sa budú o teba strachovať ak dlho nebudeš prichádzať domov."

,,Mám telefón. Môžem im zavolať nech sa neboja. Ale to že som s tebou nepoviem. Šaleli by." Upozornila som ho a on prikývol. Vytiahla som svoj mobil a v kontaktoch našla číslo mojej mami, ktoré som následne vytočila. V krátkosti som jej vysvetlila, že som stretla kamaráta a vzal ma na malý výlet tak sa vrátim do dvoch hodín. S slovami nech si dávam pozor som sa rozlúčila a zavesila.

,,Ako som ti povedal, je mi to ľúto ale chcel som si u teba vydobyť nejakú šancu aby som ťa mohol spoznať bez toho aby si o mne vedela. Aj keď som si myslel, že ma ihneď spoznáš." Povedal a zastavil sa. Obrátil si ma ku sebe tvárou a hľadel mi do očí. Držal obe moje ruky vo svojich a keď ma opatrne potiahol ku sebe a následne otočil videla som neuveriteľné rande, ktoré dnes môžem prežiť.

Ale nech sa deje čo sa deje, neodpustím mu.

Zatiaľ nie.