Family Secret [Slow Update]

I 20 I

Moje nasledujúce ráno prebehlo celkom v poriadku. Pred domom nestál čierny Range Rover, takže som sa nebála, že ma Harry donúti vynechať školu. To by som kvôli nemu nerada. Bolo takmer sedem hodín a do jedenástej – kedy povedal, že po mňa príde – som mala čas. Stále som dúfala, že ma nevyzdvihne v škole.

Skoro ráno ešte ani nevyšlo slnko a ja som išla smerom do školy kde mi pomaličky prebiehali prednášky z oblastí ako napríklad biológia, anatómia človeka alebo psychológia.

Keď som vychádzala z budovy školy, porozhliadala som sa po parkovisku a blízkych miestach kde sa dalo parkovať. A prečo? Či sa tam niekde náhodou nevyskytoval Harry. Bola som si istá, že vedel, kde sa moja škola nachádza. S Niallom, ktorého som tu spoznala mu o tejto škole musel povedať. Boli to predsa najlepší priatelia a bola som si istá, že Niall by niečo – pre neho nepodstatné – povedal okamžite.

Bolo niečo po druhej keď som opúšťala budovy školy. Na Harryho som našťastie nemyslela celý školský deň a len sa pilne vzdelávala až kým ma nenapadla myšlienka, že by ma vyzdvihol zo školy.

Ale keď tak teraz po ceste domov rozmýšľam bude čistá katastrofa ak sa to rodičia dozvedia. Alebo média. Veď nejde dohromady aby sa najnepriateľskejšie rodiny spojili a zrazu syn a dcéra, potomkovia a dediči celého tohto kráľovstva cukrárov, boli spolu. Jednoducho to nešlo.

Cesta domov pri mojich myšlienkach ubehla rýchlo a tiež tak rýchlo som sa musela prezliecť a nachystať aby som vyrazila do práce.

Trvala len chvíľu no stihla som si domyslieť kedy po mňa Harry dorazí. Jedenásť hodín. Neprišiel cez školu, príde večer. V noci o jedenástej ma bude čakať pred mojím domom a chcieť dôkaz, že som schopná nebrať ohľad na názor rodičov. Budem nútená opustiť dom po mojej osobnej večierke.

Je to divné? Mám osemnásť a stále mám večierku? Ak keď to nie je zadané rodičmi ale mnou samou? Mám radšej keď sa vyspím a mám plno energie na ďalší deň. Je to omnoho lepšie ako vymetať párty, piť alkohol alebo si užívať s náhodnými ľuďmi.

V práci bolo rušno, takže som neváhala a zobrala si zásteru ktorú siahala len do pása a pomáhala na dve hodiny Lii. Išlo to rýchlejšie. Zákazníci sa rýchlo menili a my sme boli neustále na nohách. Naše jediné šťastie boli koláče v chladničkách do zásoby. Keby nebolo nich asi by sme rýchlo prišli o zákazníkov len kvôli nedostatku zákuskov.

,,No čo, Harry sa ti už ozval?" prehovoria Lia keď už oblečená v kabáte sa chystala na výmenou s Vicky.

,,Ozval. A vieš ako? S tými jeho podarenými kamarátmi ma uniesli na tú horu za mestom a tam ma donútil aby som ukázala moju nezávislosť a že sa o seba dokážem postarať aj bez rodičov." Vychrlila som zo seba na jeden nádych. Liin výraz bol zamračený no rysoval sa tam aj malý úškľabok.

,,Možno si konečne trochu pri ňom oddýchneš. Nebudeš myslieť stále len na prácu a školu."

,,Ale chce aby som dokázala odvahu a teoreticky ukázala rodičom rebelstvo. Veď toto je život mojej sestry nie môj. Bude sa mi smiať. Hovorila som ti, že sa priatelí s Harryho bývalou? A pokiaľ to Harry len hrá a ja nedokážem ani jedinú úlohu bude sa mi smiať po celý život."

,,Ale Nicol, neprežívaj to. Som presvedčená, že to nerobí aby ťa zosmiešnil. A pokiaľ áno ukáž mu kto v skutočnosti si – že sa nebojíš rodičov a nepotrebuješ ich súhlas k tvojim rozhodnutiam. Ukáž mu silu, ktorú máš v sebe a ukáž tú sexi osobu o ktorú sa bije každý." Drgne do môjho ramena a s mrknutím odchádza preš z kaviarne.

Z hlbokým nádychom a výdychom prestávam myslieť na Harry a katastrofálny večer, ktorý sa každou minútou blížil. Moju myseľ zamestnávala práca a ďakovala som je až do deviatej hodiny kedy som úspešne skončila s pečením všetkých koláčov a tort na zajtrajší deň.