Family Secret [Slow Update]

I 15 I

,,Verte, že ani ja som to nečakala. A má sa fajn! Užíva si voľno, keďže sa už o kaviareň a predaj stará menej." povedala Nicol a potom som sa do toho vložil ja.

„Mami kde to chceš pomôcť?" spýtal som sa jej. „Počkaj chvíľku tu. Hneď som späť." Prikývla a ja som sa otočil na mamu ktorá stála neďaleko.

„Neviem čo tým chceš docieliť, Harry. Teraz ťa tak akurát znenávidí."

„Mama musí ma milovať a veriť, že aj ja milujem ju. Aj cez to, že som Harry Styles, nepriateľ jej rodiny. A ak mi uverí ona, svojich rodičov presvedčí za mňa." Povedal som a otočil sa na odchod.

Avšak keď som sa pozrel na miesto kde sme s Nicol stáli predtým, už tam nebola. Iba bolo vidieť ako opúšťa záhradu. Povzdychol som si a pomaly prešiel za ňou.

Nicol's point of view:

Ako som mohla byť taká slepá? Ako som si nemohla nevšimnúť tú strašnú podobu medzi jeho matkou a ním. Podviedol ma tak ako to robili naše mami, babky aj mnoho ostatných osôb v rodine.

„Nicol! Počkaj!" hlas jeho sestri, ktorú som ani netypovala na jeho sestru, pretože na rozdiel od neho, na rozdiel od celej tejto rodiny má dobré srdce a berie ma ako kamarátku. Pokiaľ to teda nie je jedna časť plánu.

„Prepáč Gemma, musím ísť. Necítim sa tu dobre a nie je to kvôli oslave. Skôr..-" nedopovedala som pretože ma prerušila. Chápala ma.

„Chápem. Mrzí ma, že som ti nemohla povedať pravdu, pretože by ma Harry asi zabil. Je skvelý chalan, ale aj keď si to neprizná poznám ho a viem, že sa o teba zaujíma. Áno je pravda, že rodičia doňho viac kládli tej zloby proti vám ale keď ho niečo zaujme a záleží mu na tom, dokáže svoje správanie zmeniť."

„Ako to, že ty to nevnímaš ako boj? Ako to, že si iná ako on?"

„Nie my sme rovnaký len ten názor na celý spor Stylesovcov a vás je odlišný. Ale poznám ho a verím že mal dobré úmysly keď ti nepovedal kto je. Chcel ťa spoznať a ak by si vedela kto to v skutočnosti je, nedala by si mu šancu."

„Uži si oslavu a všetko najlepšie. Ja pôjdem." Povedala som a odišla od nej o kúsok ďalej. Avšak opäť na mňa kričal niekto iný. Harry.

„Čo odo mňa ešte chceš?" skríkla som na neho keď som sa otočila.

„Čo sa stalo? Prečo odchádzaš?" spýtal sa ako idiot.

„Dobre vieš čo sa stalo. Vedel si, že neviem, kto si a aj tak si ma využíval. SI presne taký istý ako ťa všetci opisujú! Arogantný a sebecký idiot, ktorý naviac dievčatá strieda a len využíva aby uspokojil svoje chúťky! Toto si chcel aj odo mňa? Využiť ma a ako zlomenú ma zlomiť ešte viac a to tak, že zoberieš mne a mojej rodine to jediné čo milujeme?"

„To nie je pravda!"

„Ale ja ti neverím Harry! Po tomto už nie! Využil si ma a ja nechcem aby si ma viac vyhľadával. Nájdi si niekoho iného na využitie ale mňa nie."

„A čo keď ťa vážne milujem?!"

„Samozrejme, že nemiluješ Harry! Si sebecký a nedokážeš milovať ako normálny človek! Išlo ti len o dve veci, získať si moju priazeň a potom ma využiť a nakoniec získať aj našu firmu. Ale hádaj čo. To čím sme dnes, to aká je naša kaviareň, naše torty a zákusky populárne nie je len zásluha ich dobrej chute. Ale tiež zásluha dobrej a tvrdej práce, srdečného srdca ľudí, ktorý by tento spor ukončili ale nesmela by byť na druej strane taká zákerná a odporná rodina ako ste vy!"

povedala som a to už sa pred nás zastvilo auto Alexa, ktorému som rýchlo napísala.

Bez pozdravu ani ďalších slov som s sadla do auta a nechala sa odviesť domov. Alex sa snažil niečo dozvedieť no moje mlčanie ho poriadne presvedčilo, že to čo sa tam udialo sa nedozvie nikto.

*** *** ***

Keď ma Alex vysadil pred našim domov s tichým „čau" som ho opustila a prešli ku dverám. Z malej kabelky, ktorú som si stihla zobrať som vytiahla kľúče a vošla dnu. V obývačke sedeli rodičia a pozerali na televíziu. Hneď ako počuli moje kroky sa na mňa obaja otočili a s prekvapeným pohľadom sa snažili zistiť prečo som doma tak skoro.

„Niečo sa pokazilo v práci a Vicky má veľa práce tak som sa prišla prezliecť a pôjdem za ňou." Povedala som a oni prikývli. Vyšla som schody a v mojej izbe vytiahla pohodlné nohavice spolu s tričkom. Prehodila som si cez ramená aj tenký svetrík a do tašky, v ktorej som vždyy nosila potrebné papiere, zošity a predovšetkým mobil som zabalila tento krát aj notebook a nabíjačku. Potrebovala som si ujasniť a trošku si pretriediť myšlienky.

Rodičov som dole len pozdravila a vyšla na ulicu kde už sa pomaly stmievalo. Nebolo tak svetlo ako cez leto. Už bol stred jesene a ranná tma my vyhovovali viac ako svetlo a príliš vysoké teploty.

V kaviarni sa nič nezmenilo za tých pár hodín, ktoré som tu nebola. Vicky akurát vybavovala jednu staršiu pani avšak ten sedel neďaleko pultu ma prekvapilo. Hneď ako ma Harry uvidel postavil sa a blížil sa ku mne.

„Nemáš tu čo robiť tak odíď." Povedala som cez zaťaté zuby no s ním to nespravilo nič. Len tam stál a blokoval mi cestu

„Nie Nicol. Chcem sa ti ospravedlniť a všetko ti vysvetliť. Prosím." Naliehal ale ja som pokrútila hlavou a prešla okolo neho za pult.

„Nemáš mi čo vysvetľovať. Proste ma nechaj na pokoji a odíď. Nemáš tu čo hľadať."

„Tak fajn. Chcem si objednať a ty ma musíš obslúžiť. Som predsa zákazník." Povedal hrdo a s úsmevom sa postavil za pult.

„Dnes nepracujem. Som tu ako dozor. Vicky je tvoj." Povedala som jej a ona s povzdychom prešla ku nemu a spýtala sa tú istú otrepanú frázu ako pri všetkých ostatných zákazníkoch.

„Čo by si si želal?"

„Rande s Nicol kde jej to všetko vysvetlím." Pozrel na mňa a aj keď som už pozerala do zošita s objednávkami začala som krútiť hlavou.

„Harry odíď. Neviem čo si jej spravil ale ublížilo jej to a to že ty si ty tak dvojnásobne. Nesiľ to. Nechaj nech sa upokojí a potom to skús." Jeho prikývnutie a odchod som videla aj ja. Po jeho odchode sa Vicky otočila ku mne a jej pohľad naznačoval, že zistí čo sa stalo aj keby sa mala ísť rozkrájať.

„Zradila som moju rodinu."