Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

1. Kapitola - Zoznam...

V deň keď sa na dverách budovy, kde zasadala Rada, objavil papier s piatimi menami, bolo chladné a sychravé počasie.

„To nie," zašepkal starosta, celý bledý v tvári a podal pergamen staršiemu mužovi, stojacemu za ním.

„Päť mien. Dva týždňe... História sa opakuje," starší muž podal pergamen naspäť starostovi a pár mužov za nimi, si vymenilo znepokojené pohľady.

„Nie, Jack, pozri sa poriadne," starosta mu krútiac hlavou, znova podal papier a starší muž sa zamračil.

„Skutočne. Zdá sa, že tentoraz majú zálusk na našu budúcu starostku," skonštatoval starší muž.

„Čo budeme robiť?" ozval sa z davu mužov, ktorý tvorili Radu, vysoký hnedovlasý muž a starosta sa k nim otočil tvárou.

„Musíme sa uistiť, že sa im nič nestane," povedal rozhodne.

„William, aj naši predkovia sa o to snažili a nikto neuspel. Tie dievčatá boli unesené tak, či tak," pokrútil hlavou Gavriel, druhý najstarší po Jackovi. Jack zatiaľ po celý čas skúmal pergamen a obzeral si ho zo všetkých strán.

„Máš pravdu, Gavriel," prehovoril potichu, „ale aj nie. Tentoraz je niečo inak. Teraz si pýtajú budúcu starostku."

„Chceš snáď povedať, že Williamova dcéra je dôležitejšia, než dcéry nás ostatných?" ozval sa z davu pobúrený hlas hnedovlasého muža.

„To rozhodne nie, Jim. To rozhodne nie. Ide tu o to, že si nikdy nepýtali to, čo patrí starostovi. Nikdy si nepýtali ďalšieho následníka," povedal Gavriel a od premýšľania sa mu na čele vytvorili menšie vrásky.

„Poďme dovnútra. Budeme o tom premýšľať vnútri a v teple," prehovoril starosta pevným hlasom, hoci v jeho vnútri sa odohrával zúrivý boj a ako prvý vkročil do murovanej budovy, nasledovaní ďalšími členmi Rady...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Po dvoch hodinách prejednávania sa William Reed, celý zmorený a nešťastný, vydal domov. Vedľa neho kráčal Jack Hall, jeho poradca a Gavriel Perry, prvý člen Rady a starý otec dievčaťa, ktorého meno bolo na papieri.

„Nerozumiem tomu," povedal William nahlas a Gavriel, stále ponorený v myšlienkach, súhlasne zahmkal.

„Medzi dievčatami na zozname, nie je nijaký súvis. Nemajú rovnaké spoločenské postavenie a ani rodinné väzby. Nie je medzi nimi žiadna spojitosť. Akoby si ich vyberali čírou náhodou," prehovoril nakoniec.

„Skutočne. Pravda a nič viac než pravda, priateľu. Alice, je dcéra chudobného statkára. Deborah, je polovičná sirota. Catherine, je zase naopak dcérou bohatého obchodníka. Sophie, je dcérou remeselníka a Saiorse, je budúca starostka. Skutočná záhada. Avšak nie otázka, ako si ich vybrali, je správna," pokrútil hlavou Jack.

„A aká otázka, teda prichádza v úvahu?" opýtal sa William.

„Prečo si ich vyberajú. Skutočnoť, že ani jedno dievča sa nikdy nevráti a každé zmizne v inú čásť dňa, je nepopierateľná. No na túto otázku, sa asi nikdy nedozvieme odpoveď," povzdychol si Jack a všetci traja muži zastali.

„Vyzerá to tak, že Temné Obdobie znovu nastalo," povedal Gavriel po chvíli ticha a z vrecka kabáta si vytiahol cigaru.

„Aj vzduch už nasiakol blížiacou sa katastrofou. Smútok, bolesť, hnev... Bezmocnosť," dodal Jack a William sa zamračil.

„Odmietam sa svojej dcéry vzdať bez boja. Pokiaľ si nebudem istý, že som spravil prvé aj posledné, nezastavím sa," krútil hlavou a Gavriel sa zasmial.

„To som teda zvedavý, ako tú svoju záletníčku udržíš na uzde. Vtáčik nebude pokojne sedieť v klietke, keď je pár metrov od neho, otvorené okno. Čo je pravda, hah," prehovoril Jack.

„Všetky dievčata budú musieť byť na uzde, či už utekajú, alebo nie. A čo sa týka Saiorse... Bude to tvrdý oriešok, ale Blythov chlapec bude určite nadšený možnosťou, tráviť s ňou viac času."

Gavriel prekvapene nadvihol jedno obočie.

„Najprv ho od nej odháňaš a teraz ho k nej budeš doslova vábiť. Mladá dáma, nebude nadšená stálou prítomnosťou, svojho nápadníka," skonštatoval Gavriel.

„Situácia je vážna a ja budem mať od zajtrajška dôležitejšiu prácu, než sa zaoberať tým, čo jej je po chuti a čo nie," zamrmlal William.

„Bude veľmi ťažké oznámiť rodičom, že los teraz padol na ich dieťa," prikývol Jack.

„Obávam sa, ako to zoberie Theresa," William sa zamračil.

„Skoro by som bol zabudol. Ako sa cíti?" opýtal sa Gavriel.

„Je jej oveľa lepšie odvtedy, čo som ju presvedčil, aby zašla za pani Friedou Gibsonovou," odpovedal William. Gavriel a Jack prikývli.

„Je šikovná a vyzná sa v bylinách, to sa jej musí uznať. Ale je divné, že býva tak hlboko v lese," nechápavo pokrútil hlavou Jack a Gavriel mu pritakal.

„Bude lepšie, ak už pôjdem domov. Obávam sa páni, že dnes ma nečaká pokojný spánok," William pozrel do očí svojim priateľom.

„Nikto nebude pokojne spať. Ak ma ospravedlníte, vyrazím napred. Niekto musí zvyšným rodinám oznámiť túto zvesť," kývol hlavou Jack a pomalými krokmi sa od nich začal vzdaľovať.

„Rád by som prišiel na koreň tejto záhade," poznamenal Gavriel s pohľadom upretým na Jackov vzďaľujúci sa chrbát.

„To každý z nás. Každých tisíc rokov, zmizne päť dievčat. Nikto nevie kto ich unesie, ako, kam a čo s nimi robia. Proste zmiznú a mi sa s tým musíme zmieriť," prikývol William.

„A čo pani Gibsonová? Žije v lese. Mohla počuť šepot víl," povedal Gavriel šeptom a William na neho pochybovačne pozrel.

„Odkedy ty, veríš na rozprávky?"

Gavriel si povzdychol a usmial sa.

„Odvtedy, čo je meno mojej vnučky na zozname."

„Je mi to ľúto," položil mu William ruku na plece.

„Je to jediné, čo mi zostalo po dcére a aj ona musí odísť... Ale nič, no... Posledné dva týždňe zbehnú ako voda a mi sa môžeme rozhodnúť, či sa budeme potichu ľutovať, alebo sa pokúsime ochrániť aspoň jedno jediné dievča a odhaliť páchateľa."

„Pravda," prisvedčil William a zložil ruku z priateľovho pleca.

„Zajtra ťa čakám u nás. Porozprávame sa o tom a dohodneme sa ako ďalej. Rade to potom predáš na utorkovom krízovom sedení."

Gavriel prikývol a pritiahol si kabát bližšie k telu.

„Nech nás samotná Seléne požehná a ochráni pred tým, čo sa má stať," povedal Gavriel a zmizol za rohom.

„Nech pri nás stoja všetci Bohovia," prehovoril William do tmy a pobral sa domov. Ešte nikdy sa tak nebál, pretože objaviť sa na prahu dverí znamenalo, že svojej žene bude musieť povedať pravdu o tom, že ich dcéra je na zozname. Na tom zozname, ktorým je budúcnosť jasne spečatená a nejasná. A ostávalo sa len modliť, aby nejaká budúcnosť skutočne bola...

Pokračovať?